Kniha Jákobova
Brata Nefiho

1 Lebo hľa, stalo sa, že päťdesiat a päť rokov uplynulo od doby, kedy Lechí opustil Jeruzalem; a preto dal Nefi mne, ^aJákobovi, ^bprikázanie ohľadom ^cmalých dosiek, na ktorých sú veci tieto vyryté.

2 A dal mne, Jákobovi, prikázanie, aby som napísal na tieto dosky zopár vecí, ktoré považujem za najcennejšie; že sa nemám dotýkať, iba ak mierne, histórie ľudu tohto, ktorý sa nazýva ľud Nefiho.

3 Lebo hovoril, že história ľudu jeho má byť vyrytá na ďalších doskách jeho a že ja mám zachovať dosky tieto, a odovzdávať ich ďalej semenu svojmu z pokolenia na pokolenie.

4 A keby bolo kázanie, ktoré je posvätné, či zjavenie, ktoré je veľké, či prorokovanie, potom mám vyryť ^anajhlavnejšie veci na dosky tieto a dotknúť sa ich natoľko, ako to len bude možné, v Kristovom záujme a v záujme ľudu nášho.

5 Lebo pre vieru a veľkú úzkosť nám bolo skutočne o ľude našom ukázané, aké veci sa im ^aprihodia.

6 A tiež sme mali mnohé zjavenia, a ducha mnohých proroctiev; a preto, vedeli sme o ^aKristovi a o kráľovstve jeho, ktoré príde.

7 A preto, pracovali sme usilovne medzi ľudom svojím, aby sme ich mohli presvedčiť, aby ^aprišli ku Kristovi a požívali z dobrotivosti Božej, aby mohli vojsť do ^bodpočinku jeho, aby nijako neprisahal v hneve svojom, že oni do neho ^cnevojdú, ako keď ho ^dpopudzovali v dňoch pokušenia, keď boli deti Izraela v ^epustatine.

8 A preto, kiež by Boh dal, aby sme mohli presvedčiť všetkých ľudí, aby sa ^anebúrili proti Bohu, aby ho ^bnepopudzovali k hnevu, ale aby všetci ľudia verili v Krista a mali na očiach jeho smrť, a niesli jeho ^ckríž, a znášali potupu sveta; a preto ja, Jákob, beriem na seba to, že budem plniť prikázanie brata svojho Nefiho.

9 Teraz, Nefi začal byť starý a videl, že musí čoskoro ^azomrieť; a preto ^bpomazal teraz jedného muža za kráľa a panovníka nad ľudom svojím, podľa kraľovania ^ckráľov.

10 Ľud nesmierne miloval Nefiho, pretože bol ich veľkým ochrancom, držiac ^ameč Lábánov na ich ochranu a pracujúc po všetky dni svoje pre ich blaho –

11 A preto, ľud si prial zachovať meno jeho v pamäti. A kto by kraľoval namiesto neho, mal byť ľudom nazývaný druhý Nefi, tretí Nefi, a tak ďalej, podľa kraľovania kráľov; a boli tak ľudom nazývaní, nech už ich meno bolo akékoľvek.

12 A stalo sa, že Nefi zomrel.

13 Teraz, ľudia, ktorí neboli ^aLámániti boli ^bNefiti; predsa len sa nazývali Nefiti, Jákobiti, Jozefiti, ^cZórámiti, Lámániti, Lemúéliti a Izmaeliti.

14 Ale ja, Jákob, ich nebudem odteraz rozlišovať týmito menami, ale Lámánitmi budem ^anazývať tých, ktorí sa snažia zničiť ľud Nefiho, a tí, ktorí sú priateľskí k Nefimu budem nazývať ^bNefitmi, čiže ^cľudom Nefiho, podľa kraľovania kráľov.

15 A teraz, stalo sa, že ľud Nefiho za kraľovania druhého kráľa začal zatvrdzovať srdcia svoje a oddávať sa trochu zlovoľným zvyklostiam, tak ako Dávid za stara, a tiež Šalamún, syn jeho, túžiaci po mnohých ^amanželkách a vedľajších ženách.

16 Áno, a tiež začali hľadať mnoho zlata a striebra, a začali byť trocha povýšení v pýche.

17 A preto ja, Jákob, dal som im slová tieto, keď som ich vyučoval v ^achráme, obdržiac najskôr ^bposlanie svoje od Pána.

18 Lebo ja, Jákob, a brat môj Jozef sme boli ^avysvätení za kňazov a za učiteľov ľudu tohto rukou Nefiho.

19 A zvelebovali sme svoj ^aúrad v záujme Pánovom, berúc na seba ^bzodpovednosť a berúc hriech ľudí na svoje vlastné hlavy, ak by sme ich neučili slovo Božie so všetkou usilovnosťou; a preto, pracujúc s mocou svojou, aby ich ^ckrv nemohla prísť na odev náš; inak by ich krv prišla na odev náš a my by sme neboli nájdení bez poškvrny posledného dňa.