Písma
Alma 42


Kapitola 42

Smrteľnosť je skúšobnou dobou, ktorá má umožniť človeku, aby činil pokánie a slúžil Bohu – Pád priniesol časnú a duchovnú smrť na celé ľudstvo – Vykúpenie prichádza skrze pokánie – Boh Sám uzmieruje hriechy sveta – Milosrdenstvo je pre tých, ktorí činia pokánie – Všetci ostatní sú poddaní Božej spravodlivosti – Milosrdenstvo prichádza vďaka uzmiereniu – Iba skutoční kajúcnici sú spasení. Okolo roku 74 pred Kr.

1 A teraz, syn môj, cítim, že je ešte niečo, čo znepokojuje myseľ tvoju, čomu nerozumieš – čo je ohľadom aspravodlivosti Božej pri trestaní hriešnika; lebo ty sa snažíš myslieť si, že je nespravodlivé, aby bol hriešnik vydaný do stavu biedy.

2 Teraz hľa, syn môj, vysvetlím ti vec túto. Lebo hľa, potom, čo Pán Boh aposlal našich prvých rodičov preč zo záhrady bÉden, aby obrábali pôdu, z ktorej boli vzatí – áno, vyviedol muža a umiestnil pri východnom konci záhrady Éden ccherubov a plamenný meč, ktorý sa obracal na všetky strany, aby chránili dstrom života –

3 Teraz, vidíme, že muž sa stal ako Boh, rozoznávajúc dobro a zlo; a aby nenapriahol ruku svoju a nevzal tiež zo stromu života, a nepožil, a nežil naveky, Pán Boh umiestnil cherubov a plamenný meč, aby nepožil z ovocia –

4 A tak vidíme, že človeku bola daná doba, aby činil pokánie, áno, askúšobná doba, doba, aby činil pokánie a slúžil Bohu.

5 Lebo hľa, keby Adam okamžite napriahol ruku svoju a požil zo stromu života, žil by naveky, podľa slova Božieho, nemajúc žiaden priestor k pokániu; áno, a tiež slovo Božie by bolo prázdne a veľký plán spásy by bol zmarený.

6 Ale hľa, človeku bolo určené azomrieť – takže tak ako boli odrezaní od stromu života, mali byť odrezaní aj z tváre zeme – a človek sa stal naveky strateným, áno, stali sa bpadlými ľuďmi.

7 A teraz, tým vidíš, že naši prví rodičia boli aodrezaní ako časne, tak duchovne z prítomnosti Pána; a tak vidíme, že sa stali poddanými tomu, aby nasledovali vlastnú bvôľu svoju.

8 Teraz hľa, nebolo žiaduce, aby bol človek uchránený pred touto časnou smrťou, lebo by to zničilo veľký aplán šťastia.

9 Takže, pretože duša nemohla nikdy zomrieť a apád priviedol na celé ľudstvo smrť ako duchovnú tak časnú, to znamená, pretože boli z prítomnosti Pánovej odrezaní, bolo žiaduce, aby ľudstvo bolo uchránené pred touto duchovnou smrťou.

10 Takže, pretože sa ľudia stali od aprirodzenosti btelesnými, zmyselnými a diabolskými, tento cskúšobný stav sa pre nich stal stavom, aby sa pripravili; stal sa stavom prípravným.

11 A teraz pamätaj, syn môj, keby nebolo plánu vykúpenia (odložiac ho nabok), akonáhle by zomreli, ich duše by boli abiedne, súc odrezané z prítomnosti Pána.

12 A teraz, nebolo žiadneho prostriedku, ako uchrániť ľudí pred týmto padlým stavom, ktorý človek priviedol sám na seba vlastnou neposlušnosťou svojou;

13 Takže, podľa spravodlivosti nemohol byť aplán vykúpenia uskutočnený, iba ak pod podmienkou, že ľudia budú bčiniť pokánie v tomto skúšobnom stave, áno, v tomto prípravnom stave; lebo keby nebolo tejto podmienky, milosrdenstvo by nemohlo mať pôsobnosť, bez toho aby zničilo dielo spravodlivosti. Teraz, dielo spravodlivosti nemohlo byť zničené; keby to tak bolo, Boh by cprestal byť Bohom.

14 A tak vidíme, že celé ľudstvo bolo apadlé a bolo v zovretí bspravodlivosti; áno, spravodlivosti Božej, ktorá ich naveky vydala tomu, aby boli odrezaní z prítomnosti jeho.

15 A teraz, plán milosrdenstva by nemohol byť uskutočnený, pokiaľ by nebolo učinené uzmierenie; takže Boh sám auzmieruje hriechy sveta, aby uskutočnil plán bmilosrdenstva, aby uspokojil požiadavky cspravodlivosti, aby Boh mohol byť ddokonalým, spravodlivým Bohom, a tiež Bohom milosrdným.

16 Teraz, pokánie by nemohlo prísť k človeku, pokiaľ by nebolo trestu, ktorý je tiež avečný, ako život duše, a ten je pripojený proti plánu šťastia, ktorý je tiež tak večný, ako život duše.

17 Teraz, ako by mohol človek činiť pokánie, keby anehrešil? Ako by mohol hrešiť, keby nebolo žiadneho bzákona? Ako by mohlo byť zákona, keby nebolo trestu?

18 Teraz, trest bol pripojený a spravodlivý zákon, ktorý priniesol človeku výčitky asvedomia, bol daný.

19 Teraz, keby nebol daný žiaden zákon – ak človek azavraždil, zomrie – bál by sa potom, že zomrie, ak zavraždí?

20 A tiež, keby proti hriechu nebol daný žiaden zákon, ľudia by sa nebáli hrešiť.

21 A keby nebol daný ažiaden zákon a ľudia by hrešili, čo by zmohla spravodlivosť alebo aj milosrdenstvo, keď by na oné stvorenie nemali žiaden nárok?

22 Ale zákon je daný a trest je pripojený, a apokánie je udelené; na ktoré to pokánie má nárok milosrdenstvo; inak má na oné stvorenie nárok spravodlivosť, a tá vykonáva zákon a zákon uvaľuje trest; keby tomu tak nebolo, diela spravodlivosti by boli zničené a Boh by prestal byť Bohom.

23 Ale Boh neprestáva byť Bohom a amilosrdenstvo má nárok na kajúcnika, a milosrdenstvo prichádza buzmierením; a uzmierenie umožňuje cvzkriesenie mŕtvych; a vzkriesenie mŕtvych privádza ľudí dspäť do prítomnosti Božej; a tak sú znovuzriadení do prítomnosti jeho, aby boli esúdení podľa skutkov svojich, podľa zákona a spravodlivosti.

24 Lebo hľa, spravodlivosť vykonáva všetky požiadavky svoje, a aj milosrdenstvo má nárok na všetko, čo mu patrí; a tak nikto nie je spasený, iba ak ten, kto je naozaj kajúcnikom.

25 Myslíš si snáď, že milosrdenstvo môže olúpiť aspravodlivosť? Hovorím ti: Nie; ani prinajmenšom. Keby tomu tak bolo, Boh by prestal byť Bohom.

26 A tak Boh uskutočňuje veľké a večné azámery svoje, ktoré boli pripravené bod založenia sveta. A tak nastáva spása a vykúpenie ľudí, a tiež ich skaza a bieda.

27 Takže, ó syn môj, akaždý, kto chce prísť, môže prísť a voľne požiť z vôd života; a kto nechce prísť, ten nie je nútený, aby prišiel; ale v deň posledný mu bude bznovuzriadené podľa cskutkov jeho.

28 Ak si prial konať azlo a ak za dní svojich pokánie nečinil, hľa, bude mu učinené zlo podľa znovuzriadenia Božieho.

29 A teraz, syn môj, prajem si, aby si už nedovolil veciam týmto, aby ťa trápili, a dovoľ iba hriechom svojim, aby ťa trápili oným trápením, ktoré ťa zníži k pokániu.

30 Ó syn môj, prajem si, aby si už nepopieral spravodlivosť Božiu. Nesnaž sa popieraním spravodlivosti Božej, pre hriechy svoje, ospravedlňovať sa ani v tom najmenšom; ale dovoľ, aby srdce tvoje naplno ovládla spravodlivosť Božia a milosrdenstvo jeho, a zhovievavosť jeho; a dovoľ, aby ťa to znížilo do prachu apokory.

31 A teraz, ó syn môj, si povolaný Bohom, aby si kázal slovo ľudu tomuto. A teraz, syn môj, choď cestou svojou, oznamuj slovo s pravdou a s rozvahou, aby si mohol priviesť duše k pokániu, aby na nich mohol mať nárok veľký plán milosrdenstva. A kiež ti Boh dá podľa slov mojich. Amen.