Domov, kde prebýva Duch Pána
Jedny z najväčších radostí nájdete vo svojom úsilí urobiť zo svojho domova miesto viery v Pána Ježiša Krista a miesto, ktoré je presýtené láskou.
Moji drahí bratia a sestry, som vďačný, že som bol vyzvaný, aby som sa k vám prihovoril na tejto 189. výročnej generálnej konferencii Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. V tento deň v roku 1830 Joseph Smith zorganizoval Cirkev pod vedením Pána. Uskutočnilo sa to v dome rodiny Whitmerovcov blízko Fayette v New Yorku. V ten deň tam bolo šesť členov a asi 50 ďalších ľudí, ktorí mali záujem.
Hoci neviem, čo prorok Joseph povedal alebo ako vyzeral, keď stál pred tou malou skupinkou, viem však, čo tí ľudia s vierou v Ježiša Krista cítili. Cítili Ducha Svätého a cítili, že sú na posvätnom mieste. Istotne cítili, že sú zjednotení v jedno.
Ten zázračný pocit je niečo, čo my všetci chceme vo svojom domove. Ako to opísal Pavol, je to pocit, ktorý prichádza kvôli tomu, že „duchovne zmýšľa[me]“1.
Dnes je mojím cieľom učiť čo viem o tom, ako si môžeme častejšie ten pocit zaslúžiť a privolať ho, aby trval v našej rodine dlhšie. Ako viete zo skúsenosti, nie je to ľahké vykonať. Svár, pýchu a hriech je potrebné držať na uzde. Čistá láska Kristova musí vstúpiť do srdca tých, ktorí sú v našej rodine.
Adam a Eva, Lechí a Sárija a ďalší rodičia, ktorých poznáme z písiem, zistili, že je to ťažká výzva. No existujú povzbudzujúce príklady udržiavaného šťastia v rodinách a domovoch, ktoré nás upokojujú. A tie príklady nám umožňujú vidieť spôsob, akým sa to môže stať aj nám a našim rodinám. Spomínate si na záznam zo 4. Nefi:
„A stalo sa, že v krajine nebolo žiadneho sváru pre lásku Božiu, ktorá prebývala v srdciach ľudí.
A nebolo žiadnej závisti ani rozbrojov, ani nepokojov, ani smilstva, ani lží, ani vraždenia, ani žiadneho druhu chlipnosti; a určite nemohlo byť šťastnejšieho ľudu medzi všetkými ľuďmi, ktorí boli stvorení rukou Božou.
Nebolo žiadnych zlodejov ani vrahov, neboli ani Lámániti ani žiadni iní -iti; ale boli jedno, deti Kristove a dedičia kráľovstva Božieho.
A ako boli požehnaní! Lebo Pán im žehnal vo všetkom ich konaní; áno, dokonca boli požehnaní a darilo sa im, dokiaľ neuplynulo sto a desať rokov; a prvé pokolenie od Krista zomrelo, a v celej krajine nebolo žiadneho sváru.“2
Ako viete, to šťastné obdobie netrvalo naveky. Záznam v 4. Nefi opisuje konečné symptómy duchovného úpadku medzi skupinou dobrých ľudí. Je to vzor, ktorý sa počas vekov objavuje v celých národoch, v kongregáciách a čo je najsmutnejšie, v rodinách. Študovaním tohto vzoru môžeme zistiť, ako môžeme ochraňovať a dokonca aj zväčšiť pocity lásky vo svojej rodine.
Tu je vzor úpadku, ktorý sa objavil po 200 rokoch života v dokonalom mieri, ktorý prináša evanjelium:
Prikradla sa pýcha.
Ľudia sa navzájom prestali deliť o to, čo mali.
Začali samých seba vnímať vo vyšších alebo nižších triedach.
Začali slabnúť vo svojej viere v Ježiša Krista.
Začali nenávidieť.
Začali páchať všetky druhy hriechu.
Múdri rodičia budú dostatočne ostražití, aby si všimli tieto symptómy, keď sa objavia medzi ich rodinnými členmi. Budú, samozrejme, ustarostení. Ale budú vedieť, že skrytým dôvodom je vplyv Satana, ktorý sa snaží zviesť dobrých ľudí na cestu hriechu, aby tak stratili vplyv Ducha Svätého. Takže múdry rodič pochopí, že príležitosť tkvie vo vedení každého dieťaťa, a samého seba, k úplnejšiemu prijatiu Pánovej výzvy prísť k Nemu.
Mohli by ste dosiahnuť určitú mieru úspechu, ak by ste vyzvali dieťa činiť pokánie, napríklad z pýchy. Môžete sa pokúsiť presvedčiť deti, aby sa delili o to, čo majú, štedrejšie. Mohli by ste ich požiadať, aby si prestali myslieť, že sú lepší ako niekto iný v rodine. Ale potom narazíte na symptóm, ktorý som predtým opísal ako: „Začali slabnúť vo svojej viere v Ježiša Krista.“
Existuje kľúč k tomu, aby ste viedli svoju rodinu, aby sa pozdvihli k tomu duchovnému miestu, ktoré pre nich chcete – a pre vás, aby ste tam boli s nimi. Keď im budete pomáhať rásť vo viere v to, že Ježiš Kristus je ich milujúci Vykupiteľ, budú cítiť túžbu činiť pokánie. Keď to urobia, pýchu začne nahrádzať pokora. Keď začnú pociťovať, čo im Pán dal, budú sa chcieť deliť štedrejšie. Súperenie o dôležitosť alebo uznanie zoslabne. Láska vyženie nenávisť. A nakoniec, tak ako to bolo pre ľudí obrátených kráľom Benjamínom, túžba robiť dobro ich posilní proti pokušeniu spáchať hriech. Ľud kráľa Benjamína svedčil, že už „[nemajú] viac sklon činiť zlo“.3
Takže budovanie viery v Ježiša Krista je začiatkom odvrátenia duchovného úpadku vo vašej rodine a vo vašom domove. Taká viera má väčšiu šancu priniesť pokánie ako vaše kázanie proti každému symptómu duchovného úpadku.
Najlepšie budete viesť príkladom. Členovia rodiny a ostatní musia vidieť, ako rastiete vo svojej vlastnej viere v Ježiša Krista a Jeho evanjelium. Nedávno vám bola poskytnutá veľká pomoc. Rodičia v Cirkvi boli požehnaní inšpirovanými učebnými osnovami pre rodiny a jednotlivcov. Keď ich budete používať, vybudujete svoju vieru a vieru svojich detí v Pána Ježiša Krista.
Rásť vo viere
Vaša viera v Spasiteľa narástla, keď ste počúvli návrh prezidenta Russella M. Nelsona znovu si prečítať Knihu Mormonovu. Označili ste si časti a slová, ktoré odkazovali na Spasiteľa. Vaša viera v Ježiša Krista narástla. No tak ako nová rastlina, takáto viera v Ježiša Krista zvädne, ak nenájdete trvalé odhodlanie premýšľať a modliť sa ohľadom toho, aby sa zväčšovala.
Váš príklad nárastu viery možno teraz nebudú nasledovať všetci členovia vašej rodiny. No naberte odvahu a nádej zo skúsenosti Almu mladšieho. Vo svojej nesmiernej potrebe činiť pokánie a obdržať odpustenie si spomenul na vieru svojho otca v Ježiša Krista. Vaše deti si môžu spomenúť na vašu vieru v Spasiteľa práve vo chvíli, keď zúfalo potrebujú pokánie. Alma o takejto chvíli povedal:
„A stalo sa, že ako som tak bol trýznený mukami, zatiaľ čo ma trýznila spomienka na mnohé hriechy svoje, hľa, rozpamätal som sa tiež, že som počul otca svojho prorokovať ľudu ohľadom príchodu istého Ježiša Krista, Syna Božieho, ktorý uzmieri hriechy sveta.
Teraz, keď sa myseľ moja zmocnila myšlienky tejto, zvolal som v srdci svojom: Ó Ježiš, ty Syn Boží, buď milosrdný ku mne, ktorý som v žlči horkosti a som obvinutý večnými reťazami smrti.
A teraz hľa, keď som si toto pomyslel, nemohol som sa už viac rozpamätať na bolesti svoje; áno, spomienka na hriechy moje ma už netrýznila.“4
Modlitba s láskou
Okrem vášho príkladu rastúcej viery môže aj vaša rodinná modlitba hrať zásadnú úlohu pri pretvorení vášho domova na posvätné miesto. Zvyčajne sa vyberie jedna osoba, aby povedala modlitbu nahlas za celú rodinu. Keď je takáto modlitba jasne smerovaná Bohu za všetkých ľudí, ktorí kľačia a počúvajú, viera rastie v každom z nich. Môžu cítiť vyjadrenie lásky pre Nebeského Otca a pre Spasiteľa. A keď sa osoba, ktorá sa modlí, zmieni o tých, ktorí kľačia v kruhu, ktorí sú v núdzi, všetci cítia lásku k nim a ku každému členovi rodiny.
Aj keď členovia rodiny nežijú doma, modlitba môže budovať putá lásky. Rodinná modlitba môže dosiahnuť až na druhý koniec sveta. Viackrát som sa dozvedel, že člen rodiny, ktorý bol ďaleko, sa modlil v rovnakej chvíli za to isté ako ja. Podľa mňa môže byť staré príslovie „Rodina, ktorá sa spolu modlí, spolu aj zostane“ rozšírené na „Rodina, ktorá sa spolu modlí, je spolu, aj keď sú jej členovia od seba ďaleko“.
Učenie včasného pokánia
Pretože nikto z nás nie je dokonalý a vieme sa ľahko cítiť dotknutí, rodiny sa môžu stať svätyňami iba ak včas a úprimne činíme pokánie. Rodičia môžu ísť príkladom. Z krutých slov alebo neláskavých myšlienok môžeme činiť pokánie rýchlo a úprimne. Jednoduché „mrzí ma to“ môže zahojiť rany a prizvať odpustenie aj lásku.
Prorok Joseph Smith bol pre nás vzorom v tom, ako sa vyrovnával s brutálnymi útokmi, zradcami a dokonca nezhodami vo svojej rodine. Odpúšťal rýchlo, aj keď vedel, že útočník môže zaútočiť znovu. Žiadal o odpustenie a ochotne ho aj dával.5
Pestovanie misionárskeho ducha
Synovia Mosiášovi boli rozhodnutí ponúknuť evanjelium každému. Táto túžba pochádzala z ich osobnej skúsenosti s pokáním. Nezniesli myšlienku, že by ktokoľvek trpel následkami hriechu tak ako oni. A tak čelili rokom odmietania, ťažkostí a nebezpečenstva, aby ponúkli evanjelium Ježiša Krista svojim nepriateľom. Počas toho našli radosť z mnohých, ktorí činili pokánie a zažili radosť odpustenia skrze uzmierenie Ježiša Krista.
Túžba našich rodinných členov deliť sa o evanjelium bude rásť, keď budú cítiť radosť z odpustenia. Môže to prísť aj keď si budú obnovovať zmluvy pri prijímaní sviatosti. Misionársky duch bude v našom domove rásť, keď budú deti a rodičia cítiť radosť z odpustenia na zhromaždení sviatosti. Svojím príkladom úcty si môžu rodičia aj deti navzájom pomôcť cítiť túto radosť. Tá radosť môže urobiť veľa pri pretvorení nášho domova na misionárske tréningové stredisko. Na misii nemusia slúžiť všetci, ale všetci budú cítiť túžbu deliť sa o evanjelium, ktoré im prinieslo pocit odpustenia a pokoja. A či už momentálne slúžia na plný úväzok alebo nie, všetci môžu cítiť radosť, keď ponúknu evanjelium druhým.
Návšteva chrámu
Rodičia aj deti, chrám je tou najlepšou príležitosťou, ako získať pocit lásky pre nebeské miesta a pocit lásky z týchto miest. To platí obzvlášť, keď sú deti malé. Deti sa rodia so svetlom Kristovým. Dokonca aj bábätko môže cítiť, že chrám je posvätný. Keďže rodičia milujú svoje malé deti, chrám pre nich predstavuje nádej, že môžu ľúbiť svoje deti vo svojej večnej rodine – navždy.
Niektorí z vás máte doma fotky chrámov. Ako sú chrámy stavané na celom svete, pre mnohých rodičov je možné navštíviť chrámové pozemky so svojou rodinou. Menšie množstvo sa dokonca môže zúčastniť dňa otvorených dverí, keď sú chrámy dostavané. Rodičia sa môžu spýtať svojich detí, ako sa cítili, keď boli blízko chrámu alebo vnútri.
Každý rodič môže vydať svedectvo o tom, čo chrám pre neho alebo ňu znamená. Prezident Ezra Taft Benson, ktorý miloval chrámy, často hovoril o tom, ako videl svoju mamu pozorne žehliť jej chrámové oblečenie.6 Hovoril o svojej spomienke, keď ako chlapec videl svoju rodinu odísť z domu, aby navštívili chrám.
Keď bol prezidentom Cirkvi, navštevoval chrám každý týždeň v rovnaký deň. Vždy urobil chrámovú prácu za predka. Z veľkej časti bol taký vďaka príkladu svojich rodičov.
Moje svedectvo
Jedny z najväčších radostí nájdete vo svojom úsilí urobiť zo svojho domova miesto viery v Pána Ježiša Krista a miesto, ktoré je presýtené láskou, čistou láskou Kristovou. Znovuzriadenie evanjelia sa začalo jednoduchou otázkou, nad ktorou sa premýšľalo v skromnom domove, a to môže pokračovať v domove každého z nás, keď tam budeme aj naďalej nastoľovať zásady evanjelia a žiť podľa nich. Toto je mojou nádejou a najhlbšou túžbou, odkedy som bol malým chlapcom. Všetci ste zazreli také domovy. Mnohí z vás ste ich s Pánovou pomocou vytvorili.
Niektorí sa o to požehnanie snažia celým srdcom, no ešte nebolo udelené. Môj sľub pre vás je ten, ktorý mi raz dal člen Kvóra dvanástich apoštolov. Povedal som mu, že kvôli rozhodnutiam, ktoré niektorí v našej širšej rodine urobili, pochybujem, že budeme môcť byť spolu vo svete, ktorý má prísť. Nakoľko si pamätám, povedal: „Trápiš sa tým nesprávnym problémom. Ty len ži spôsobilo celestiálneho kráľovstva, a rodinné usporiadanie bude úžasnejšie než si vieš predstaviť.“
Verím, že by dal túto veselú nádej komukoľvek z nás v smrteľnosti, ktorí robíme všetko, čo môžeme, aby sme sa my a naši rodinní členovia stali hodnými večného života. Viem, že plán Nebeského Otca je plánom šťastia. Svedčím, že Jeho plán umožňuje každému z nás, ktorí robíme to najlepšie, čo môžeme, aby sme boli navždy spečatení ako rodina.
Viem, že kľúče kňazstva znovuzriadené Josephovi Smithovi boli v neprerušenej línii odovzdané prezidentovi Russellovi M. Nelsonovi. Tie kľúče dnes umožňujú pečatenie rodín. Viem, že Nebeský Otec nás, Svoje duchovné deti, miluje dokonalou láskou. Viem to, pretože vďaka uzmiereniu Ježiša Krista môžeme činiť pokánie, byť očistení a stať sa spôsobilými žiť navždy v milujúcich rodinách s naším Nebeským Otcom a s Jeho milovaným Synom Ježišom Kristom. O tom svedčím v mene Ježiša Krista, amen.