Zranení
V skúške ohňom predstavovanej pozemskými strasťami kráčajte trpezlivo vpred a Spasiteľova uzdravujúca moc vám prinesie svetlo, porozumenie, pokoj a nádej.
22. marca 2016, tesne pred 8:00 ráno, vybuchli na bruselskom letisku dve teroristické bomby. Staší Richard Norby, starší Mason Wells a starší Joseph Empey priviezli na letisko sestru Fanny Clainovú, ktorá mala letieť na svoju misiu do Clevelandu v Ohiu. O život vtedy prišlo tridsaťdva ľudí a všetci títo misionári boli zranení.
Najvážnejšie zranenie utrpel starší Richard Norby, ktorý vo veku 66 rokov slúžil so svojou manželkou, sestrou Pam Norbyovou.
Starší Norby si na túto chvíľu spomína takto:
„Ihneď som si uvedomil, čo sa stalo.
Snažil som sa utiecť do bezpečia, ale okamžite som spadol. … Videl som, že mám vážne zranenú ľavú nohu. [Všimol som si], že mi z oboch rúk visí niečo ako pavučina z čiernych sadzí. Jemne som za to zatiahol, ale uvedomil som si, že to nie sú sadze, ale moja spálená koža. Moja biela košeľa sa začala farbiť do červena kvôli zraneniu, ktoré som mal na chrbte.
Keď som si naplno uvedomil, čo sa práve stalo, [napadla mi] veľmi intenzívna myšlienka: … Spasiteľ vedel, kde som, čo sa práve stalo a [čo] som v tú chvíľu prežíval.“1
Richarda Norbyho a jeho manželku Pam čakali ťažké dni. Uviedli ho do umelého spánku a nasledovali operácie, infekcie a veľká neistota.
Richard Norby prežil, ale jeho život sa navždy zmenil. Po dva a pol roku sa stále uzdravuje zo svojich zranení; ortéza nahradila chýbajúcu časť jeho nohy; každý krok sa líši od toho, ako chodil pred oným okamihom na bruselskom letisku.
Ako sa niečo také Richardovi a Pam Norbyovcom mohlo stať?2 Boli verní svojim zmluvám, slúžili predtým na misii na Pobreží Slonoviny a vychovali úžasnú rodinu. Niekto by mohol celkom pochopiteľne povedať: „Toto nie je fér! To jednoducho nie je správne! Zasvätili život evanjeliu Ježiša Krista; ako sa im toto mohlo stať?“
Toto je smrteľnosť
Aj keď sa detaily môžu líšiť, tragické udalosti, nečakané skúšky a protivenstvá, fyzické aj duchovné, postretajú každého z nás, pretože toto je smrteľnosť.
Keď som dnes ráno premýšľal o rečníkoch iba na tomto zasadaní konferencie, napadlo mi, že dvaja z nich stratili deti a traja z nich stratili vnúčatá, ktoré sa nečakane vrátili do svojho nebeského domova. Nikto nebol ochránený pred chorobou a smútkom, a ako už bolo povedané, samotný tento týždeň anjel na zemi, ktorého všetci tak milujeme, sestra Barbara Ballardová zľahka prešla závojom. Prezident Ballard, nikdy nezabudneme na vaše dnešné svedectvo.
Hľadáme šťastie. Túžime po pokoji. Dúfame v lásku. A Pán nás zahŕňa úžasnou hojnosťou požehnaní. Jedno je však isté, s radosťou a šťastím sa budú miesiť okamihy, hodiny, dni, a niekedy aj roky, kedy bude vaša duša zranená.
Písma nás učia, že ochutnáme horké aj sladké3 a že zakúsime „protiklad vo všetkých veciach“4. Ježiš povedal: „[Váš Otec] dáva vychádzať slnku na zlých aj na dobrých a zosiela dážď na spravodlivých aj na nespravodlivých.“5
Rany na duši nie sú vyhradené len bohatým či chudobným, jednej kultúre, jednému národu či jednej generácii. Prichádzajú ku všetkým ako súčasť poznania, ktoré získavame vďaka tejto skúsenosti v smrteľnosti.
Spravodliví nie sú imúnni
Moje dnešné posolstvo je určené hlavne tým, ktorí dodržiavajú Božie prikázania, dodržiavajú sľuby, ktoré dali Bohu, a podobne ako Norbyovci a mnohí iní muži, ženy a deti v tomto celosvetovom publiku sa stretávajú so skúškami a ťažkosťami, ktoré sú nečakané a bolestivé.
K svojim zraneniam môžeme prísť kvôli prírodnej katastrofe či nešťastnej náhode. Môžeme k nim prísť kvôli nevernému manželovi alebo manželke, pričom úplne prevrátia život spravodlivému manželskému partnerovi a deťom. Rany môžu pochádzať z temnoty a zármutku depresie, z neočakávanej choroby, z utrpenia alebo predčasnej smrti niekoho, koho milujeme, zo smútku kvôli členovi rodiny, ktorý opúšťa svoju vieru, z osamelosti, keď nám okolnosti neprinášajú večného spoločníka alebo zo stovky ďalších srdcervúcich, „bolestivých [strastí], ktoré oči nemôžu vidieť“.6
Všetci rozumieme tomu, že ťažkosti sú súčasťou života, ale keď postihnú nás osobne, môžu nám vyraziť dych. Bez toho, aby nás to vyľakalo, musíme byť pripravení. Apoštol Peter povedal: „Nedivte sa ohňu, ktorý vás prišiel skúšať, akoby sa vám prihodilo niečo nezvyčajné.“7 Okrem žiarivých farieb šťastia a radosti sú do látky plánu nášho Otca pevne vtkané aj temne zafarbené vlákna skúšok a tragédií. Tieto problémy, aj keď sú neľahké, sa často stávajú našimi najlepšími učiteľmi.8
Keď rozprávame zázračný príbeh 2 060 Helamanových mladých bojovníkov, máme radi tento verš: „Podľa dobrotivosti Božej, a k nášmu veľkému úžasu, a tiež k radosti celého vojska nášho, nebolo jedinej duše, ktorá by bola zahynula.“
Táto veta ale pokračuje: „A ani medzi nimi nebolo jedinej duše, ktorá by utrpela veľa rán.“9 Každý z oných 2 060 obdržal mnoho zranení a každý z nás bude v bitke života zranený, či už fyzicky alebo duchovne, či oboma spôsobmi.
Ježiš Kristus je naším Dobrým Samaritánom
Nikdy sa nevzdávajte – nech už sú zranenia vašej duše akékoľvek, nech už pochádzajú z akéhokoľvek zdroja, nech už k nim dôjde kdekoľvek či kedykoľvek a nech už trvajú akokoľvek krátko či dlho, zámerom nie je, aby ste duchovne zahynuli. Zámerom je, aby ste duchovne prežili a aby ste prekvitali vo svojej viere a v dôvere v Boha.
Boh nestvoril nášho ducha tak, aby bol na Ňom nezávislý. Náš Pán a Spasiteľ Ježiš Kristus nás skrze nepredstaviteľný dar Svojho uzmierenia nielen oslobodzuje od smrti, ale nám aj ponúka skrze pokánie odpustenie našich hriechov, ale je tiež pripravený nás oslobodiť od utrpenia a bolesti našej zranenej duše.10
Spasiteľ je naším Dobrým Samaritánom 11 poslaný „uzdravovať skrúšených srdcom“12. Prichádza k nám vtedy, keď nás ostatní obchádzajú. So súcitom nám potiera rany Svojím uzdravujúcim balzamom a obväzuje ich. Nesie nás. Stará sa o nás. Vyzýva nás: Príďte ku mne a ja vás uzdravím.13
„A [Ježiš bude trpieť] bolesti a strasti, a pokušenia všetkého druhu; … aby … na seba [mohol vziať] bolesti a choroby ľudu svojho … vezme na seba ich slabosti … [aby mohli] byť naplnen[í] milosrdenstvom.“14
Poďte, vy, odkiaľ v skrúšenosti žijete;
Poďte k stolici milosrdenstva a pokľaknite.
Sem prineste srdcia svoje zranené; tu úzkosti svoje vypovedzte.
Zem nemá bolesti, ktorú nebesia nemôžu uzdraviť.15
V čase obrovského utrpenia Pán povedal prorokovi Josephovi: Všetky tieto veci ti dajú skúsenosť a budú pre tvoje dobro.16 Ako môžu bolestivé zranenia byť pre naše dobro? V skúške ohňom predstavovanej pozemskými strasťami kráčajte trpezlivo vpred a Spasiteľova uzdravujúca moc vám prinesie svetlo, porozumenie, pokoj a nádej.17
Nikdy sa nevzdávajte
Modlite sa celým svojím srdcom. Posilňujte svoju vieru v Ježiša Krista, v Jeho skutočnosť a v Jeho milosť. Pridržiavajte sa Jeho slov: „Dosť máš na mojej milosti; lebo (moja) moc sa v slabosti dokonáva.“18
Pamätajte, pokánie je mocný duchovný liek.19 Dodržiavajte prikázania a buďte hodní Utešiteľa pamätajúc si, že Spasiteľ sľúbil: „Neopustím vás [bez útechy], prídem k vám.“20
Pokoj v chráme je upokojujúcim balzamom pre zranenú dušu. Vracajte sa do domu Pánovho so svojím ublíženým srdcom a s menami svojich predkov čo najčastejšie. Chrám premieta náš krátky okamih v smrteľnosti na široké plátno večnosti.21
Ohliadnite sa za seba a pamätajte na to, že ste preukázali svoju spôsobilosť v predsrmteľnom stave. Ste statočné dieťa Božie a s Jeho pomocou môžete zvíťaziť v bitkách tohto padlého sveta. Zvládli ste to predtým a môžete to zvládnuť znova.
Dívajte sa dopredu. Vaše starosti a trápenia sú veľmi skutočné, ale nepotrvajú naveky.22 Vaša temná noc pominie, pretože „Syn … [skutočne povstal] s uzdravením na svojich krídlach“23.
Norbyovci mi povedali: „Sklamanie občas prichádza na návštevu, ale nikdy mu nedovoľujeme zostať.“24 Apoštol Pavol povedal: „Všetkým sme utláčaní, ale nie potlačení; sme tiesnení, ale si nezúfame; sme prenasledovaní, ale nie opustení; sme zmietaní, ale nehynieme.“25 Môžete byť vyčerpaní, ale nikdy sa nevzdávajte.26
Dokonca aj so svojimi vlastnými bolestivými zraneniami ponúknite pomocnú ruku ostatným, dôverujúc Spasiteľovmu sľubu: „Kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho“.27 Zranení, ktorí ošetrujú rany iných, sú Boží anjeli na zemi.
Za malú chvíľu si vypočujeme nášho milovaného proroka, prezidenta Russella M. Nelsona, muža nezlomnej viery v Ježiša Krista, človeka nádeje a pokoja, milovaného Bohom, ale neušetreného od rán na duši.
V roku 1995, keď jeho dcéra Emily čakala dieťa, jej bola diagnostikovaná rakovina. Potom čo sa jej narodilo zdravé dieťa, nastali dni plné nádeje a šťastia. Rakovina sa ale vrátila a ich milovaná Emily odišla z tohto života iba dva týždne po svojich 37. narodeninách a zanechala tu milujúceho manžela a päť malých detí.
Na generálnej konferencii, ktorá sa konala krátko po jej smrti, sa prezident Nelson zdôveril: „Slzy zármutku sprevádzali želania, aby som toho mohol pre našu dcéru urobiť viac. … Keby som mal moc vzkriesenia, bol by som pokúšaný priviesť [ju] späť. … [Avšak] tieto kľúče drží Ježiš Kristus a použije ich pre Emily … a pre všetkých ľudí v Pánovom vlastnom čase.“28
Keď minulý mesiac navštívil prezident Nelson Svätých v Portoriku a spomínal na minuloročný ničivý hurikán, hovoril s láskou a súcitom:
„[Toto] je súčasť života. Práve preto sme tu. Sme tu preto, aby sme mali telo a boli skúšaní a preverovaní. Niektoré tieto skúšky sú fyzické; iné sú duchovné a vaše skúšky tu boli ako fyzické, tak aj duchovné.“29
„Nevzdali ste sa. Sme na vás [veľmi] hrdí. Vy, verní Svätí, ste o mnoho prišli, ale aj počas toho všetkého ste prehlbovali svoju vieru v Pána Ježiša Krista.“30
„Dodržiavaním Božích prikázaní môžeme nájsť radosť aj uprostred tých najhorších okolností.“31
Všetky slzy budú osušené
Moji bratia a sestry, sľubujem vám, že prehlbovanie viery v Pána Ježiša Krista vám prinesie viac sily a väčšiu nádej. Vám spravodlivým liečiteľ našej duše vo Svojom čase a Svojím spôsobom uzdraví všetky vaše zranenia.32 Žiadna nespravodlivosť, žiadne prenasledovanie, žiadna skúška, žiadny smútok, žiadny žiaľ, žiadne utrpenie, žiadne zranenie – akokoľvek hlboké, rozsiahle či bolestivé – nebude vyňaté z dosahu útechy, pokoja a trvalej nádeje, ktoré prináša Ten, ktorého otvorená náruč a zranené ruky nás privítajú späť do Jeho prítomnosti. Toho dňa, ako svedčí apoštol Ján, spravodliví, ktorí vyjdú „ z veľkého súženia“33, budú stáť „oblečení do bieleho rúcha … pred trónom Božím“. Baránok medzi nami bude prebývať „a Boh [vám] zotrie každú slzu z očí“34. Tento deň nastane. O tom svedčím v mene Ježiša Krista, amen.