Náš táborák viery

Drahí bratia a sestry, nie je úžasné prijímať neustále zjavenie z nebies prostredníctvom prezidenta Russella M. Nelsona a našich cirkevných vedúcich, ktorí nás pozývajú žiť novými a svätejšími spôsobmi¹ doma a v cirkvi celým srdcom, mysľou a silou?

Mali ste niekedy možnosť robiť niečo, na čo ste sa cítili nepripravení alebo nedostatoční, ale boli ste požehnaní za to, že ste sa o to pokúsili?

Ja áno. Tu je jeden príklad.

Pred niekoľkými rokmi ma starší Richard G. Scott, člen Kvóra Dvanástich apoštolov, vľúdne vyzval: „Gerrit, išli by ste so mnou maľovať?“

Starší Scott povedal, že maľovanie mu pomohlo pozorovať a tvoriť. Napísal: „Pokúste sa byť kreatívni, aj keď sú výsledky skromné. … Kreativita môže priniesť ducha vďačnosti za život a za to, čo Pán vložil do vašej bytosti. … Ak sa rozhodnete múdro, nemusí to pohltiť veľa času.“²

Prezident Henry B. Eyring opisuje svoje umelecké meditácie ako motivované „pocitom lásky“, vrátane „lásky Stvoriteľa, ktorý očakáva, že sa mu Jeho deti stanú podobnými – v tvorení a budovaní“.³ Tvorivé diela prezidenta Eyringa poskytujú „jedinečný, duchovný pohľad na svedectvo a vieru“.⁴

Umelecké diela prezidenta Boyda K. Packera zobrazujú základné posolstvo evanjelia: „Boh je Stvoriteľ nebies a zeme, a všetkých vecí, ktoré sú na nej, celá príroda nesie svedectvo toho božského stvorenia a je tu úplná harmónia medzi prírodou, vedou a evanjeliom Ježiša Krista.“⁵

Alma svedčí: „Všetky veci ukazujú, že Boh je.“⁶ Naše deti v Primárkach spievajú: „Kedykoľvek počujem pieseň vtáka alebo sa pozriem na modrú, modrú oblohu, … som rád, že žijem v tomto krásnom svete, ktorý pre mňa Nebeský Otec stvoril.“⁷ Autor Victor Hugo oslavuje „zázračné vzťahy medzi bytosťami a vecami v tomto nevyčerpateľnom celku, od slnka po vošku. … Všetci vtáci, ktorí lietajú, držia vlákno večnosti vo svojich pazúroch. … Hmlovina je úľom hviezd.“⁸

A to nás privádza späť k pozvaniu staršieho Scotta.

„Starší Scott,“ odpovedal som, „chcel by som sa stať viac všímavý a tvorivý. Som nadšený, keď si predstavím, že Nebeský Otec maľuje so vznášajúcimi sa oblakmi a každým odtieňom oblohy a vody. „Ale“, – nastala dlhá pauza – „starší Scott,“ povedal som, „ja absolútne nemám nadanie na akvarel. Obávam sa, že vás to prestane baviť, keď ma budete učiť.“

Starší Scott sa usmial a postaral sa o to, aby sme sa stretli. V určený deň pripravil papier, farby a štetce. Nakreslil niektoré obrysy a pomohol mi navlhčiť papier.

Ako model sme použili jeho krásny akvarel nazvaný Táborák pri západe slnka. Ako sme maľovali, hovorili sme o viere – ako zanechávame temnotu a neistotu za nami, keď pozeráme na svetlo a cítime teplo táborového ohniska – ako nám za niekedy dlhých, osamelých nocí môže náš táborák viery dať nádej a uistenie. A svitanie skutočne príde. Náš táborák viery – naše spomienky, skúsenosti a dedičstvo viery v Božiu dobrotu a láskyplné milosrdenstvá v našom živote – nás posilňuje počas noci.

Moje svedectvo je – pre tých, ktorí to hľadajú, umožňujú, aby sa to stalo a žijú pre to – úsvit viery, niekedy postupne, príde alebo sa môže vrátiť. Svetlo príde, keď si ho budeme želať a hľadať, keď budeme trpezliví a poslušní Božím prikázaniam, keď budeme otvorení Božej milosti, uzdraveniu a zmluvám.

Keď sme začali maľovať, starší Scott ma povzbudzoval: „Gerrit, dokonca aj po jednej lekcii si namaľujete niečo, čo si budete chcieť odložiť a pamätať.“ Starší Scott mal pravdu Cením si akvarel nášho táboráku viery, ktorý mi starší Scott pomohol namaľovať. Moje umelecké schopnosti sú a zostávajú obmedzené, ale spomienka na náš táborák viery nás môže povzbudiť piatimi spôsobmi.

Po prvé, náš táborák viery nás môže povzbudiť k tomu, aby sme našli radosť v zdravej kreativite.

Je radosť predstaviť si, učiť sa, robiť hodnotné nové veci. Toto platí obzvlášť, keď prehlbujeme vieru a dôveru v Nebeského Otca a jeho Syna Ježiša Krista. Nemôžeme milovať sami seba dosť na to, aby sme sa spasili. Ale Nebeský Otec nás miluje a pozná lepšie ako milujeme alebo poznáme sami seba. Môžeme veriť Pánovi a nespoliehať sa na svoju rozumnosť.⁹

Už ste boli ten, kto ako jediný nebol pozvaný na niekoho narodeninovú oslavu?

Boli ste niekedy vybratí ako poslední, alebo vás vôbec nevybrali, keď sa vyberali tímy?

Pripravovali ste sa na školský test, pracovný pohovor, príležitosť, ktorú ste naozaj chceli – a cítili, že sa to nepodarilo?

Modlili ste sa za vzťah, ktorý z nejakého dôvodu nevyšiel?

Trpeli ste chronickými chorobami, boli opustení manželským partnerom, trápili sa pre rodinu?

Náš Spasiteľ pozná naše okolnosti. Keď budeme používať Bohom danú slobodnú vôľu a zapojíme všetky svoje schopnosti s pokorou a vierou, náš Spasiteľ, Ježiš Kristus, nám môže pomôcť vyrovnať sa s výzvami a radosťami života. Viera zahŕňa túžbu a rozhodnutie veriť. Viera pochádza aj z poslušnosti Božích prikázaní, ktoré sú nám dané, aby nás žehnali, keď nasledujeme Jeho cestu zmluvy.

Pre tých, ktorí sa cítili alebo cítia neistí, osamelí, frustrovaní, rozhnevaní, zradení, sklamaní alebo odcudzení Bohu a Jeho znovuzriadenej Cirkvi, si môže vyžadovať mimoriadne úsilie a vieru, aby znova vstúpili na Jeho cestu zmluvy. Ale stojí to za to! Prosím, poďte alebo príďte znova k Pánovi Ježišovi Kristovi! Božia láska je silnejšia ako putá smrti – časné alebo duchovné.¹⁰ Uzmierenie nášho Spasiteľa je nekonečné a večné. Každý z nás schádza z cesty a zaostáva. Môžeme na chvíľu stratiť svoju cestu. Boh nás láskyplne uisťuje, bez ohľadu na to, kde sme alebo čo sme urobili, že nie je dôvod, aby sme sa nevrátili. Čaká pripravený nás objať.¹¹

Po druhé, náš táborák viery nás môže povzbudiť, aby sme slúžili novými, vznešenejšími a svätejšími Duchom naplnenými spôsobmi.

Takáto inšpirovaná služba prináša zázraky a požehnania patriace k zmluve – kde cítime Božiu lásku a snažíme sa slúžiť druhým v tomto duchu.

Nie tak dávno sme sa spolu so sestrou Gongovou zoznámili s otcom a rodinou požehnanou verným bratom z kňazstva, ktorý prišiel k biskupovi a spýtal sa, či môže byť (ten brat z kňazstva) spoločník pri domácom učení s otcom. Otec nebol aktívny a nemal záujem o domáce učenie. Ale ako sa srdce otca menilo, on a tento milujúci brat z kňazstva začali navštevovať „svoje“ rodiny. Po jednej takejto návšteve sa jeho manželka, ktorá v tej dobe nechodievala na zhromaždenie, spýtala svojho manžela, aké to bolo. Otec pripustil: „Možno som niečo cítil“ – potom išiel do kuchyne a vzal si pivo.¹²

Ale jedna vec nasledovala druhú: láskyplné skúsenosti, inšpirovaná služba, meniace sa srdcia, trieda prípravy na vstup do chrámu, chodenie na zhromaždenie, spečatenie ako rodina v svätom chráme. Predstavte si, aké vďačné sú deti a vnúčatá svojmu otcovi a mame a slúžiacemu bratovi, ktorý prišiel ako priateľ a spoločník s ich otcom, aby slúžil a miloval ostatných.

Tretie povzbudenie táboráka viery: tvorivá radosť z evanjelia a požehnania prichádzajú, keď sa snažíme milovať Pána a druhých celým svojím srdcom a dušou.

Písma nás pozývajú, aby sme umiestnili všetko čím sme a čím sa stávame na oltár lásky a služby. V Starom zákone nám Deuteronomium nariaďuje: „Milovať budeš Hospodina, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou silou.“¹³ Józue nabáda, aby sme „milovali Hospodina, svojho Boha, a chodili po Jeho cestách, zachovávali Jeho prikázanie a Jemu slúžili celým srdcom a celou dušou.“¹⁴

V Novom zákone náš Spasiteľ vyhlásil dve najväčšie prikázania: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca, z celej duše, z celej sily … a svojho blížneho ako seba samého.“¹⁵

V Knihe Mormonovej: Ďalšom svedectve o Ježišovi Kristovi kráľ Benjamín pracoval „celou mocou tela svojho a schopnosťou celej duše svojej“¹⁶ a znova nastolil v krajine mier. V Náuke a zmluvách, ako vie každý misionár, nás Pán žiada, aby sme Mu slúžili celým svojím srdcom, mocou, mysľou a silou.¹⁷ Keď Svätí vstúpili do kraja Jackson, Pán im prikázal, aby zachovávali sabat tým, že budú milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou mocou, mysľou a silou; a v mene Ježiša Krista aby Mu slúžili.¹⁸

Radujeme sa vo výzve, aby sme venovali celú svoju dušu vyhľadávaniu vznešenejších a svätejších spôsobov, ako milovať Boha a milovať ľudí okolo nás a ako posilňovať našu vieru v Nebeského Otca a Ježiša Krista v našich srdciach, v našich domovoch a v cirkvi.

Po štvrté, náš táborák viery nás vyzýva, aby sme si vytvorili pravidelné návyky spravodlivého života, ktoré prehlbujú vieru a duchovnosť.

Tieto posvätné zvyky, spravodlivé rutinné činnosti alebo zbožné vzory môžu zahŕňať modlitbu; štúdium písiem; pôst; pamätanie na nášho Spasiteľa a zmluvy prostredníctvom obradu sviatosti; zdieľanie požehnaní evanjelia prostredníctvom misionárskej, chrámovej práce a rodinnej histórie a inej služby; písanie si zmysluplného osobného denníka a tak ďalej.

Keď sa spájajú spravodlivé vzory a duchovné túžby, čas a večnosť sa spoja. Duchovné svetlo a život prichádzajú, keď nás pravidelné praktizovanie toho, v čo veríme, priťahuje bližšie k nášmu Nebeskému Otcovi a nášmu Spasiteľovi Ježišovi Kristovi. Keď milujeme ducha a literu zákona, veci večnosti môžu pokropiť našu dušu ako rosa nebeská.¹⁹ S každodennou poslušnosťou a osviežujúcou živou vodou nájdeme odpovede, vieru a silu, aby sme čelili každodenným výzvam a príležitostiam s trpezlivosťou, perspektívou a radosťou evanjelia.

Po piate, keď sa budeme držať toho najlepšieho zo známych vzorov pri hľadaní nových a svätejších spôsobov, ako milovať Boha a pomôcť nám a druhým pripraviť sa na stretnutie s Ním, náš táborák viery nás môže povzbudiť, aby sme si spomenuli, že dokonalosť je v Kristovi, nie v nás alebo v perfekcionizme sveta.

Božie pozvania sú plné lásky a možnosťami, pretože Ježiš Kristus je „cesta, pravda a život“.²⁰ Tých, ktorí sa boria s bremenami, pozýva: „Poďte ku mne“ a tým, ktorí k Nemu prichádzajú, sľubuje: „Ja vám dám odpočinutie!“²¹ „Poďte ku Kristovi a buďte v ňom zdokonalení, … [milujte] Boha celou svojou mocou, mysľou a silou, potom je milosť jeho postačujúca pre vás, aby ste milosťou jeho mohli byť dokonalí v Kristovi.“²²

V tomto ubezpečení, „aby ste milosťou jeho mohli byť dokonalí v Kristovi“ je aj útecha, pokoj a sľub, že môžeme postupovať vpred s vierou a dôverou v Pána, dokonca aj keď to nepôjde tak, ako dúfame, očakávame alebo si možno zaslúžime, bez nášho pochybenia, dokonca aj keď sme urobili to najlepšie, čo sme vedeli.

V rôznych dobách či rôznymi spôsobmi sa všetci cítime neadekvátne, neisto, možno nehodne. Napriek tomu môžeme v našich verných snahách milovať Boha a slúžiť našim blížnym cítiť Božiu lásku a potrebnú inšpiráciu pre ich a náš život novými a svätejšími spôsobmi.

Súcitne nás náš Spasiteľ povzbudzuje a sľubuje, že sa môžeme „tlačiť vpred so stálosťou v Kristovi, majúc dokonalý jas nádeje a lásku k Bohu, a ku všetkým ľuďom“²³. Náuka Kristova, Spasiteľovo uzmierenie a naše nasledovanie Jeho cesty zmluvy celou dušou nám môže pomôcť spoznať Jeho pravdy a oslobodiť nás.²⁴

Svedčím o tom, že plnosť Jeho evanjelia a Jeho plán šťastia sú znovuzriadené a učené v Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, v svätých písmach a skrze prorokov od proroka Josepha Smitha k prezidentovi Russelovi M. Nelsonovi dnes. Svedčím o tom, že Jeho cesta zmluvy vedie k najväčšiemu daru, ktorý nám náš milujúci Nebeský Otec sľubuje: „Budete mať večný život.“²⁵

Kiež sa Jeho požehnania a trvalá radosť stanú našou, keď zahrejeme naše srdcia a nádej, a záväzok pri táboráku viery, o to sa modlím v posvätnom a svätom mene Ježiša Krista, amen.