Všetci musia na seba vziať meno, ktoré je dané Otcom

Pred pár týždňami som sa zúčastnil krstu niekoľkých osemročných detí. Začali sa učiť evanjelium Ježiša Krista od svojich rodičov a učiteľov. Semienko ich viery v Neho začalo rásť. A teraz sa rozhodli nasledovať Ho do vôd krstu, aby sa stali členmi Jeho znovuzriadenej Cirkvi. Keď som sledoval ich očakávanie, premýšľal som, ako veľmi rozumejú jednej z dôležitých častí ich krstnej zmluvy: ich záväzku vziať na seba meno Ježiša Krista.

Už od začiatku Boh vyhlasoval dôležitosť mena Ježiša Krista vo Svojom pláne pre nás. Anjel učil nášho prvého otca Adama: Budeš robiť všetko, čo robíš, v mene Syna a budeš činiť pokánie a vzývať Boha v mene Syna naveky.¹

Kráľ Benjamín, prorok z Knihy Mormonovej, učil svoj ľud: „Nebude dané žiadne iné meno ani žiadna iná cesta, ani prostriedok, ktorým … môže prísť spása.“²

Pán zopakoval túto pravdu prorokovi Josephovi Smithovi: Hľa, Ježiš Kristus je to meno, ktoré je dané Otcom, a nie je dané žiadne iné meno, ktorým by človek mohol byť spasený.³

V našej dobe nás prezident Dallin H. Oaks učil, že „tí, ktorí uplatňujú vieru v posvätné meno Ježiša Krista … a vstúpia do jeho zmluvy … majú právo na zmiernu obeť Ježiša Krista“.⁴

Náš Nebeský Otec chce, aby bolo absolútne jasné, že meno Jeho Syna, Ježiša Krista, nie je len jedno meno medzi mnohými ďalšími. Spasiteľove meno má jedinečnú a kľúčovú moc. Je to jediné meno, skrze ktoré je možná spása. Tým, že zdôraznil túto pravdu v každej dispenzácii, uisťuje náš milujúci Otec všetky Svoje deti, že k Nemu existuje cesta späť. Ale to, že je dostupná jasná cesta neznamená, že náš návrat je automaticky zaručený. Boh nám hovorí, že sa od nás vyžaduje čin: Takže všetci ľudia musia na seba vziať meno, ktoré je dané Otcom.⁵

Aby sme mali prístup k spásnej moci, ktorá prichádza iba skrze Kristovo meno, musíme sa pokoriť pred Bohom a prísť so srdcom zlomeným a duchom skrúšeným a byť ochotní vziať na seba meno Ježiša Krista, a tak sa kvalifikovať, ako moji osemroční priatelia, aby sme boli prijatí krstom do Jeho cirkvi.⁶

Všetci, ktorí si úprimne prajú na seba vziať Spasiteľovo meno, sa musia kvalifikovať na obrad krstu a obdržať ho ako fyzické svedectvo Bohu ohľadom svojho rozhodnutia.⁷ Ale krst je len začiatok.

Slovo vziať nie je pasívne. Je to slovo činu s viacerými definíciami.⁸ Rovnako náš záväzok vziať na seba meno Ježiša Krista si vyžaduje čin a má viaceré aspekty.

Napríklad jeden význam slova vziať je dať si niečo alebo prijať niečo do tela, ako keď si vezmeme nápoj. Tým že berieme na seba meno Krista, zaväzujeme sa prijať Jeho učenia, Jeho vlastnosti a nakoniec Jeho lásku hlboko do svojej bytosti, aby sa stali súčasťou toho, kto sme. Preto je dôležitá výzva prezidenta Russella M. Nelsona pre mladých dospelých, aby „sa s modlitbou a dôrazne [snažili] porozumieť tomu, čo každé zo [Spasiteľových] rôznych titulov a mien znamená pre [nich] osobne“⁹, a hodovať na slovách Kristových v písmach, najmä v Knihe Mormonovej.¹⁰

Druhý význam slova vziať je akceptovať človeka v istej úlohe alebo prijať pravdivosť nejakej myšlienky alebo zásady. Keď na seba berieme meno Krista, akceptujeme Ho ako svojho Spasiteľa a vytrvalo prijímame Jeho učenia ako sprievodcu pre svoj život. V každom významnom rozhodnutí, ktoré robíme, môžeme prijať Jeho evanjelium za pravdivé a poslušne podľa neho žiť celým svojím srdcom, mocou, mysľou a silou.

Slovo vziať môže tiež znamenať pridať sa k nejakému menu alebo záležitosti. Väčšina z nás už zažila preberanie zodpovednosti v práci alebo sa začala venovať nejakej záležitosti alebo hnutiu. Keď na seba berieme meno Krista, preberáme zodpovednosti pravého učeníka, obhajujeme Jeho záležitosti a stojíme „ako [Jeho] svedkovia vo všetkých dobách a vo všetkých veciach, a na všetkých miestach, kde [môžeme] byť“.¹¹ Prezident Nelson povoláva „každú mladú ženu a každého mladého muža … aby naverbovali do mládežníckeho bataliónu Pána a pomohli zhromaždiť Izrael“.¹² A všetci vďačne prijímame prorockú výzvu používať meno Jeho znovuzriadenej Cirkvi tak, ako bolo zjavené Samotným Spasiteľom: Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní.¹³

V procese preberania Spasiteľovho mena na seba musíme rozumieť, že Kristova záležitosť a Jeho Cirkev sú jedno a to isté. Nemôžu byť oddelené. Aj naše osobné učeníctvo voči Spasiteľovi a aktívne členstvo v Cirkvi sú podobne neoddeliteľné. Ak váhame vo svojom záväzku voči jednému, náš záväzok voči tomu druhému sa zmenší tak určite, ako po dni nasleduje noc.

Niektorí nie sú ochotní prevziať na seba meno Ježiša Krista a Jeho záležitosť, pretože to považujú za zbytočne úzkoprsé, limitujúce a obmedzujúce. V skutočnosti nás prevzatie Kristovho mena oslobodzuje a rozvíja. Prebúdza to túžbu, ktorú sme cítili, keď sme skrze vieru v Spasiteľa prijali Boží plán. S touto prebudenou túžbou vo svojom srdci môžeme zistiť skutočný zmysel svojich božsky daných darov a talentov, zakúsiť Jeho posilňujúcu lásku a rásť vo svojom záujme o blaho druhých. Keď na seba berieme Spasiteľove meno, skutočne využívame každú dobrú vec a stávame sa takými ako On.¹⁴

Je dôležité pamätať si, že preberanie Spasiteľovho mena na seba je zmluvný záväzok – začína sa zmluvou, ktorú uzatvárame pri krste. Prezident Nelson učil: „Váš záväzok nasledovať Spasiteľa tým, že s Ním uzatvárate zmluvy a potom ich dodržiavate, otvorí dvere každému duchovnému požehnaniu a výsade.“¹⁵ Jednou z tých božských výsad preberania Spasiteľovho mena na seba krstom je prístup k ďalšiemu obradu na ceste zmluvy, k našej konfirmácii. Keď som sa spýtal jednej z mojich osemročných kamarátok, čo pre ňu znamená zobrať na seba Kristovo meno, odpovedala jednoducho: „Znamená to, že môžem mať Ducha Svätého.“ Mala pravdu.

Dar Ducha Svätého sa prijíma konfirmáciou po tom, čo sme prijali obrad krstu. Tento dar je právom a príležitosťou mať Ducha Svätého ako stáleho spoločníka. Ak počúvame a poslúchame Jeho tichý, jemný hlas, udrží nás na ceste zmluvy, na ktorú sme vkročili krstom, bude nás varovať, keď sme pokúšaní, aby sme sa z nej vzdialili a povzbudí nás činiť pokánie a zlepšiť sa, keď to bude nutné. Po krste sa máme sústrediť na to, aby sme si udržali Ducha Svätého vždy pri sebe, aby sme mohli pokračovať vpred na ceste zmluvy. Duch Svätý môže byť s nami len do tej miery, akou udržujeme svoj život čistý a bez hriechu.

Z tohto dôvodu Pán pre nás poskytol skrze iný obrad spôsob, akým môžeme neustále obnovovať očistný následok svojho krstu – sviatosť. Každý týždeň môžeme dosvedčiť, že sme opäť ochotní vziať na seba meno Syna¹⁶ tým, že natiahneme ruku a vezmeme si symboly Pánovho tela a krvi – chlieb a vodu – a prijmeme ich až do svojej duše. Na oplátku Spasiteľ opäť raz vykoná Svoj očistný zázrak a učiní nás hodnými mať neustály vplyv Ducha Svätého. Nie je to dôkaz nekonečnej milosti, ktorá sa nachádza len v mene Ježiša Krista? Práve tak ako my berieme Jeho meno na seba, On na Seba berie naše hriechy a bolesti, a napriek tomu je Jeho ruka „stále pozdvihnutᓹ⁷, aby nás objala v náručí Jeho lásky.¹⁸

Sviatosť je každotýždennou pripomienkou toho, že prevzatie mena Ježiša Krista na seba je žijúci a neustály záväzok, nie jednorazová udalosť, ktorá sa udeje len raz v deň nášho krstu.¹⁹ Môžeme sa neprestajne a opakovane radovať z tej svätej obete, človekom najmenej pochopenej, aby boli naše hriechy odpustené a aby sme si vzali jeho telo a krv.²⁰ Nie je sa čo čudovať, že kedykoľvek porozumejú deti Božie tým mocným, duchovným požehnaniam, ktoré môžu prísť vďaka prevzatiu Kristovho mena na seba, vždy cítia radosť a vždy túžia vstúpiť do zmluvy so svojím Bohom.²¹

Keď nasledujeme túto božsky zostavenú cestu zmluvy, náš záväzok a úsilie vziať na seba meno Ježiša Krista nám dá silu, aby sme si „udržiavali [Jeho] meno vždy napísané v srdciach svojich“.²² Budeme milovať Boha a svojich blížnych a cítiť túžbu slúžiť im. Budeme dodržiavať Jeho prikázania a túžiť priblížiť sa k Nemu tým, že s Ním vstúpime do ďalších zmlúv. A keď sa budeme cítiť slabí a neschopní konať na základe svojich spravodlivých túžob, budeme prosiť o silu, ktorá prichádza len skrze Jeho meno a On nám príde na pomoc. Keď verne vytrváme, nastane deň, kedy Ho uvidíme a budeme s Ním, a zistíme, že sme sa stali takými ako On, a tak sme sa stali spôsobilými vrátiť sa do prítomnosti Otca.

Lebo Spasiteľov sľub je istý: tí, ktorí veria v meno Ježiša Krista a uctievajú v Jeho mene Otca, a vytrvajú vo viere v Jeho meno do konca²³, budú spasení v kráľovstve Božom. Spolu s vami sa radujem, že tieto jedinečné požehnania sú možné, keď na seba vezmeme meno Ježiša Krista, a o ňom a v Jeho mene svedčím, amen.