Vzácne dary od Boha

Bratia a sestry, práve sme sa zúčastnili slávnostného zhromaždenia, niečoho, čo možno vidieť od biblických čias, keď sa starodávny Izrael zhromaždil, aby cítil prítomnosť Pána a oslavoval Jeho požehnania.¹ Máme to privilégium, že žijeme v dobe, kedy sa tento starodávny zvyk obnovil skrze proroka Josepha Smitha.² Vyzývam vás, aby ste si do svojho osobného denníka zaznamenali, aké ste mali pocity pri tejto nanajvýš posvätnej príležitosti, ktorej ste sa zúčastnili.

Nedávno sme sa rozlúčili s naším milým priateľom a prorokom, prezidentom Thomasom S. Monsonom. Hoci nám tu všetkým chýba, sme hlboko vďační, že Pán povolal nového proroka, prezidenta Russella M. Nelsona, aby predsedal Jeho Cirkvi. Náležitým spôsobom sme teraz začali novú kapitolu v našej Cirkevnej histórii. Toto je vzácny dar od Boha.

Keď sme všetci vyjadrili podporu prezidentovi Nelsonovi zdvihnutím ruky, stáli sme ako svedkovia pred Bohom a uznali sme, že on je právoplatným nástupcom prezidenta Monsona. So zdvihnutými rukami sme sľúbili, že budeme počúvať jeho hlas, keď dostane vedenie od Pána.

Pán povedal:

Budeš dbať na všetky jeho [mysliac tým prezidenta Cirkvi] slová a prikázania, ktoré ti bude dávať, keď ich obdrží.

Lebo slovo jeho budete prijímať ako z mojich vlastných úst, vo všetkej trpezlivosti a viere.³

Poznám nášho nového proroka-prezidenta už viac ako 60 rokov. Slúžil som s ním v Kvóre Dvanástich viac ako 33 rokov a som svedkom, že ruka Pána ho pripravila, aby sa stal naším predsedajúcim apoštolom a prorokom, aby spravoval všetky kľúče svätého kňazstva na zemi. Kiež každý jeden z nás úplne podporuje jeho a jeho radcov a nasleduje jeho rady. Tiež srdečne vítame Staršieho Gonga a Staršieho Soaresa ako členov Kvóra dvanástich apoštolov.

Ježiš sa po Svojom vzkriesení, ktoré oslavujeme v tento úžasný veľkonočný víkend, zjavil Svojim učeníkom a povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“⁴ Všimnite si tú dvojnásobnosť – Boh posiela Svojho Syna. Syn posiela Svojich služobníkov – smrteľných mužov a ženy – aby vykonali Ich prácu.

Nemali by sme byť prekvapení, keď zistíme, že títo jednotlivci povolaní vykonávať Pánovo dielo nie sú ľudsky dokonalí. Príbehy v písmach podrobne popisujú prípady týkajúce sa mužov a žien, ktorí boli povolaní Bohom, aby vykonali veľké dielo – dobrí synovia a dcéry nášho Nebeského Otca povolaní slúžiť vo svojich povolaniach v Cirkvi, usilujúci o to najlepšie, ale žiaden z nich nie je dokonalý. Takisto je to dnes s nami.

Vzhľadom na skutočnosť našich ľudských slabostí a nedostatkov, ako môžeme pokračovať vo vzájomnej pomoci a podpore? Začína sa to vierou – skutočnou, úprimnou vierou v Pána Ježiša Krista. Viera v Spasiteľa je prvou zásadou Kristovej náuky a evanjelia.

Pred niekoľkými rokmi som navštívil Svätú zem. Keď sme prechádzali okolo horčičného poľa, riaditeľ BYU Jerusalem Center sa opýtal, či som niekedy videl semienko horčice. Nevidel, a tak sme zastavili. Ukázal mi horčičné semienka. Boli prekvapivo malé.

Vtedy som si spomenul na Ježišove učenia: „Veru, hovorím vám: Keby ste mali vieru ako horčičné zrno, a povedali by ste tomuto vrchu: Prejdi odtiaľto ta, – prejde! Nič vám nebude nemožné.“⁵

Ak máme vieru takú malú ako horčičné semienko, Pán nám pomôže odstrániť hory odrádzania a pochybností o úlohách, ktoré ležia pred nami, keď slúžime s Božími deťmi, vrátane členov rodiny, členov Cirkvi a tých, ktorí ešte nie sú členmi Cirkvi.

Bratia a sestry, život môže byť naplnený vierou, radosťou, šťastím, nádejou a láskou, ak uplatňujeme najmenšie množstvo skutočnej viery v Krista – dokonca horčičné semienko viery.

Starší George A. Smith si spomenul na určitú radu, ktorú mu dal prorok Joseph Smith: „Povedal mi, aby som nikdy neklesal na duchu, nech by ma obklopovali akékoľvek ťažkosti. Ak by som aj bol potopený v najnižšom bode Nového Škótska a celé Skalisté Hory by na mne ležali, nemám sa nechať odradiť, ale vydržať, uplatňovať vieru a udržiavať dobrú odvahu, a nakoniec vyjdem a postavím sa na úplný vrchol.“⁶

Mali by sme pamätať na Pavlovo prehlásenie: „Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje.“⁷ Vedieť toto je ďalším vzácnym darom od Boha.

Okrem darov, ktoré som už spomenul, je ich ešte oveľa viac. Spomeniem teraz iba pár – dar dňa sabatu, sviatosti, služby druhým a jedinečný dar od Boha – náš Spasiteľ.

Moc sabatného dňa je zažiť v cirkvi a doma potešenie, radosť a teplo pocitu Ducha Pána bez akéhokoľvek rozptýlenia.

Príliš veľa ľudí necháva samých seba žiť takmer len on-line so svojimi inteligentnými zariadeniami – obrazovkami osvetľujúcimi ich tváre vo dne a noci a slúchadlami na ušiach blokujúcimi ten tichý, jemný hlas Ducha. Ak si nenájdeme čas na to, aby sme sa odpojili, možno premeškáme príležitosti, aby sme počuli hlas toho, ktorý povedal: „Utíchnite a poznajte, že ja som Boh.“⁸ Na využívaní pokroku v technológiách inšpirovaných Pánom nie je nič zlé, ale v ich využívaní musíme byť rozumní. Pamätajte na dar dňa sabatu.

Požehnanie prijímania sviatosti na zhromaždení sviatosti sa nesmie nikdy stať rutinou alebo len niečím, čo proste robíme. Je to len 70 minút počas celého týždňa, kedy sa môžeme vo svojom živote zastaviť a nájsť viac pokoja, radosti a šťastia.

Prijímanie sviatosti a obnovenie našich zmlúv je znamením od nás pre Pána, že na Neho vždy pamätáme. Jeho uzmierenie je milostivým darom od Boha.

Privilégium služby deťom Nebeského Otca je ďalšia príležitosť nasledovať príklad Jeho milovaného Syna tým, že si navzájom pomáhame.

Niektoré príležitosti služby sú formálne – v našej rodine, v našich cirkevných povolaniach a naše zapojenie sa v organizáciách komunitných služieb.

Členovia Cirkvi – či už muži alebo ženy – by nemali váhať, ak majú záujem uchádzať sa o verejnú funkciu na ľubovoľnej úrovni vlády, bez ohľadu na to, kde žijú. Naše hlasy sú dnes nenahraditeľné a sú dôležité v našich školách, našich mestách a našich krajinách. Tam, kde existuje demokracia, je našou povinnosťou ako členov hlasovať za čestných mužov a ženy, ktorí sú ochotní slúžiť.

Mnoho príležitostí slúžiť je neformálnych – bez pridelenia – a prichádzajú tak, ako oslovujeme ľudí, s ktorými sa stretávame na ceste životom. Spomeňte si, ako Ježiš učil zákonníka, že máme milovať Boha a svojho blížneho ako seba samého, použijúc dobrého Samaritána ako príklad.⁹

Služba otvára okno porozumenia Kristovho života a služby. Prišiel slúžiť, ako učia písma, „ako ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal dušu ako výkupné za mnohých“¹⁰.

Peter podal asi ten najlepší opis Spasiteľovej smrteľnej služby v troch slovách, keď hovoril o Ježišovi ako o tom, ktorý „chodil, dobre robil“¹¹.

Pán Ježiš Kristus je naším najdrahším zo všetkých darov od Boha. Ježiš povedal: „Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“¹²

Nefi zachytil dôležitosť nášho Spasiteľa, keď prehlásil: „A my hovoríme o Kristovi, radujeme sa v Kristovi, kážeme o Kristovi, prorokujeme o Kristovi a píšeme podľa proroctiev svojich, aby deti naše mohli vedieť, k akému prameňu majú hľadieť pre odpustenie hriechov svojich.“¹³ Musíme si udržať Krista v strede svojich životov vo všetkých dobách a na všetkých miestach.

Mali by sme si pamätať, že je to Jeho meno, ktoré sa objavuje na našich miestach uctievania; sme pokrstení v Jeho mene; a sme konfirmovaní, vysvätení, obdarovaní a spečatení v manželstve v Jeho mene. Prijímame sviatosť a sľubujeme, že na seba vezmeme Jeho meno – a staneme sa pravými kresťanmi. Nakoniec sme v modlitbe sviatosti požiadaní „vždy na Neho pamätať“¹⁴.

Keď sa pripravujeme na zajtrajšiu Veľkonočnú nedeľu, pamätajme si, že Kristus je Boh. Je to spravodlivý Sudca, náš verný Obhajca, požehnaný Vykupiteľ, Dobrý Pastier, zasľúbený Mesiáš, pravý Priateľ a oveľa, oveľa viac. On je naozaj veľmi vzácnym darom pre nás od Otca.

V našom učeníctve máme veľa požiadaviek, obáv a úloh. Avšak niektoré aktivity musia byť vždy centrom nášho členstva v Cirkvi. A preto, Pán prikazuje, buď verný, zastávaj úrad, ktorý som ti určil; pomáhaj slabým, pozdvihuj ruky, ktoré sú sklesnuté a posilňuj kolená mdlé.¹⁵

Toto je Cirkev činu! Toto je čisté náboženstvo! Toto je evanjelium v pravom zmysle slova, keď pomáhame, pozdvihujeme a posilňujeme tých, ktorí majú duchovné a časné potreby! Aby sme to mohli robiť, musíme ich navštíviť a pomôcť im¹⁶, aby ich svedectvo o viere v Nebeského Otca a Ježiša Krista a v Jeho uzmierenie bolo zakotvené v ich srdciach.

Kiež nám Pán pomôže a požehná nás, aby sme si vážili svoje mnohé vzácne dary od Boha, vrátane svojho členstva v Jeho znovuzriadenej Cirkvi. Modlím sa, aby sme boli naplnení láskou k deťom nášho Nebeského Otca a boli schopní vidieť ich potreby a boli ochotní odpovedať na ich otázky a obavy ohľadom evanjelia jasným a láskavým spôsobom, ktorý zväčší vzájomné porozumenie a úctu.

Svedčím, že Ježiš Kristus je náš Spasiteľ. To čo budeme učení na tejto generálnej konferencii k nám prichádza inšpiráciou od apoštolov a prorokov, od generálnych autorít a sestier vedúcich, ktorí sú generálnymi úradníkmi Cirkvi. Kiež radosť a pokoj Pánov ostáva s každým z vás, to je mojou pokornou modlitbou v mene Ježiša Krista, amen.