Ešte jeden deň

Pred pár rokmi sa mojim priateľom narodilo krásne dieťa, ktoré sa volalo Brigham. Po jeho narodení bola Brighamovi diagnostikovaná zriedkavá choroba s názvom Hunterov syndróm, čo žiaľ znamenalo, že Brigham bude žiť len krátko. Keď boli jedného dňa Brigham a jeho rodina na návšteve chrámového pozemku, Brigham vyslovil istú frázu; povedal dvakrát: „Ešte jeden deň.“ Na druhý deň Brigham zomrel.

Párkrát som navštívil Brighamov hrob a vždy keď som tam bol, premýšľal som nad tou frázou „ešte jeden deň“. Rozmýšľam, čo by to znamenalo, aký vplyv by malo v mojom živote vedieť, že mi ostáva len jeden deň života. Ako by som sa správal k mojej manželke, k mojim deťom a k druhým? Aký trpezlivý a slušný by som bol? Ako by som sa staral o svoje telo? Ako vrúcne by som sa modlil a študoval písma? Myslím si, že tak či onak si raz všetci uvedomíme, že máme „ešte jeden deň“ – uvedomíme si, že musíme rozumne využiť čas, ktorý máme.

V Starom zákone čítame príbeh o Chizkijovi, judskom kráľovi. Prorok Izaiáš oznámil Chizkijovi, že jeho život sa čoskoro skončí. Keď počul prorokove slová, Chizkija sa začal modliť, prosiť a veľmi plakal. Pri tejto príležitosti Boh pridal k Chizkijovmu životu 15 rokov. (Pozri Izaiáš 38:1 – 5.)

Ak by nám bolo povedané, že budeme žiť len krátky čas, tiež by sme zrejme prosili o viac dní života v mene vecí, ktoré sme mali urobiť alebo sme ich mali urobiť inak.

Bez ohľadu na čas, ktorý Pán vo Svojej múdrosti určuje každému z nás, v jednej veci si môžeme byť istí: my všetci máme „dnešok“, aby sme žili a kľúčom k tomu, aby bol náš deň úspešný je, aby sme boli ochotní priniesť obeť.

Pán povedal: Hľa, teraz sa nazýva dneškom až do príchodu Syna Muža, a veru, je to deň obete (pozri NaZ 64:23; zvýraznenie pridané).

Slovo obeť (sacrifice) pochádza z latinských slov sacer, ktoré znamená „posvätný“, a facere, ktoré znamená „urobiť“ – inými slovami urobiť veci posvätnými, preukázať im úctu.

„Obetavosť nesie plody nebeské“ („Chváľte proroka,“ Cirkevné piesne a piesne pre deti, str. 50).

Akými spôsobmi urobí obeť naše dni zmysluplnými a požehnanými?

Po prvé, osobná obeť nás posilňuje a dáva hodnotu veciam, pre ktoré sa obetujeme.

Pred niekoľkými rokmi v pôstnu nedeľu prišla ku kazateľnicistaršia sestra, aby sa podelila o svoje svedectvo. Žila v meste nazývanom Iquitos, ktoré je v peruánskom Amazone. Povedala nám, že odkedy sa dala pokrstiť, vždy mala za cieľ obdržať obrady chrámu v Lime v Peru. Verne platila plný desiatok a roky si šetrila svoj skromný príjem.

Jej radosť z toho, že išla do chrámu a obdržala tam posvätné obrady, bola vyjadrená týmito slovami: „Dnes môžem povedať, že sa konečne cítim pripravená prejsť cez závoj. Som tá najšťastnejšia žena na svete; ani netušíte, ako dlho som si šetrila peniaze, aby som navštívila chrám a po 7 dňoch na rieke a 18 hodinách autobusom som konečne bola v dome Pána. Keď som odchádzala z toho svätého miesta, povedala som si, že po všetkej tej obeti, ktorá bola odo mňa požadovaná, aby som prišla do chrámu, nedovolím ničomu, aby ma prinútilo brať na ľahkú váhu ani jednu zmluvu, ktorú som urobila; Toto je veľmi vážny záväzok!“

Od tejto láskavej sestry som sa naučil, že osobná obeť je neoceniteľná sila, ktorá poháňa naše rozhodnutia a naše odhodlanie. Osobná obeť poháňa naše skutky, naše záväzky a zmluvy a dáva zmysel posvätným veciam.

Po druhé, obete, ktoré robíme pre druhých a ktoré robia druhí pre nás, majú za výsledok požehnania pre všetkých.

Keď som bol študentom zubného lekárstva, finančné vyhliadky našej miestnej ekonomiky neboli veľmi povzbudivé. Inflácia dramaticky znížila hodnotu peňazí z jedného dňa na druhý.

Pamätám si rok, keď som mal začať chirurgickú prax; potreboval som mať všetko potrebné chirurgické vybavenie ešte predtým, ako som začal semester. Moji rodičia našetrili potrebné financie. Ale jednu noc sa stalo niečo dramatické. Išli sme kúpiť to vybavenie, keď sme zistili, že množstvo peňazí, ktoré sme mali, aby sme kúpili všetko vybavenie, momentálne stačilo len na kúpu chirurgickej pinzety – a ničoho iného. Vrátili sme sa domov s prázdnymi rukami a ťažkým srdcom pri pomyslení, že stratím semester vysokej školy. Zrazu však moja mama povedala: „Taylor, poď so mnou; poďme von.“

Išli sme do mesta, kde bolo veľa miest, kde kupovali a predávali šperky. Keď sme prišli do jedného obchodu, moja mama vybrala zo svojej kabelky malé modré zamatové vrecko, v ktorom bol krásny zlatý náramok s vyrytým nápisom: „Mojej drahej dcére od tvojho otca.“ Bol to náramok, ktorý jej dal môj starý otec, keď mala narodeniny. Potom, pred mojimi očami, ho predala.

Keď dostala peniaze, povedala mi: „Ak je jedna vec, o ktorej som si istá, tak viem, že budeš zubárom. Choď a kúp všetko vybavenie, ktoré potrebuješ.“ A teraz, viete si predstaviť, akým študentom som sa od tej chvíle stal? Chcel som byť najlepší a rýchlo dokončiť svoje štúdiá, pretože som poznal výšku ceny obete, ktorú urobila.

Naučil som sa, že obete, ktoré pre nás robia naši milovaní, nás občerstvujú ako chladná voda uprostred púšte. Taká obeť prináša nádej a motiváciu.

Po tretie, akákoľvek obeť, ktorú robíme, je malá v porovnaní s obeťou Syna Božieho.

Aká je cena dokonca milovaného zlatého náramku v porovnaní s obeťou samotného Syna Božieho? Ako si môžeme uctiť tú nekonečnú obeť? Každý deň si môžeme pripomenúť, že máme ešte jeden deň života a máme byť vernými. Amulek učil: „Áno, chcel by som, aby ste vyšli a nezatvrdzovali už viac srdcia svoje; lebo hľa, teraz je doba a deň spásy vašej; a takže, ak budete činiť pokánie a nebudete zatvrdzovať srdcia svoje, veľký plán vykúpenia sa pre vás bude ihneď uskutočňovať“ (Alma 34:31). Inými slovami, ak predložíme Pánovi obeť zlomeného srdca a skrúšeného ducha, ihneď sa v našom živote prejavia požehnania veľkého plánu šťastia.

Plán vykúpenia je možný vďaka obeti Ježiša Krista. Ako On Sám opísal, tá obeť spôsobila jemu, dokonca Bohu, najväčšiemu zo všetkých, že sa chvel bolesťou a krvácal z každého póru a trpel v tele i na duchu – a prial si, aby nemusel piť ten horký kalich a mohol sa stiahnuť (pozri NaZ 19:18).

A je to vďaka tejto obeti, po tom, čo nasledujeme proces úprimného pokánia, že môžeme cítiť, ako sa váha našich chýb a hriechov zdvihne. Vlastne, vina, hanba, bolesť, utrpenie a pohŕdanie sebou samými sú nahradené čistým svedomím, šťastím, radosťou a nádejou.

Keď si ctíme Jeho obeť a sme za ňu vďační, rovnako môžeme vo veľkej miere obdržať intenzívnu túžbu ako nikdy predtým, aby sme boli lepšími deťmi Božími, vyhýbali sa hriechu a dodržiavali zmluvy.

Potom, ako Enóš po tom, čo obdržal odpustenie svojich hriechov, budeme aj my cítiť túžbu obetovať sa a starať sa o blaho našich bratov a sestier (pozri Enóš 1:9). A budeme ochotnejší každý „ešte jeden deň“ nasledovať výzvu prezidenta Howarda W. Huntera, ktorá nám bola predložená, keď povedal: Urovnajte hádku. Vyhľadajte zabudnutého priateľa. Zavrhnite podozrenie a nahraďte ho dôverou. … Dajte vľúdnu odpoveď. Povzbuďte mládež. Prejavte svoju lojalitu slovom aj skutkom. Dodržte sľub. Zdržte sa zloby. Odpustite nepriateľovi. Ospravedlňte sa. Snažte sa porozumieť. Preskúmajte svoje požiadavky voči druhým. Myslite najskôr na niekoho iného. Buďte láskaví. Buďte jemní. Smejte sa trochu viac. Vyjadrite svoju vďačnosť. Privítajte neznámeho človeka. Rozveseľte srdce dieťaťa. … Vyjadrite svoju lásku, a potom ju vyjadrite opäť (Teachings of Presidents of the Church: Howard W. Hunter [2015], 32; upravené z “What We Think Christmas Is,” McCall’s, december 1959, 82 – 83).

Kiež naplníme svoje dni tou motiváciou a silou, ktorú nám dáva osobná obeť a obeť, ktorú robíme pre druhých alebo ju od nich dostávame. A kiež sa zvláštnym spôsobom môžeme tešiť z pokoja a radosti, ktorú nám poskytuje obeť Jednorodeného; áno, ten pokoj, ktorý sa spomína, keď čítame, že Adam padol, aby ľudia mohli byť, a ľudia sú – vy ste – aby ste mohli mať radosť (pozri 2. Nefi 2:25). Tá radosť je skutočná radosť, ktorú môže poskytnúť iba obeť a uzmierenie Spasiteľa Ježiša Krista.

Modlím sa, aby sme Ho nasledovali, aby sme v Neho verili, aby sme Ho milovali a aby sme cítili lásku prejavenú Jeho obeťou zakaždým, keď máme príležitosť žiť ešte jeden deň. V mene Ježiša Krista, amen.