2010 – 2019
Inšpirovaná služba
Apríl 2018


Inšpirovaná služba

Ducha Svätého prijímame najlepšie vtedy, keď sa zameriavame na službu druhým. A práve preto máme kňazskú zodpovednosť slúžiť v zastúpení Spasiteľa.

Moji milovaní bratia, som vďačný za výsadu prihovárať sa vám na tejto historickej generálnej konferencii. Vyjadrili sme podporu prezidentovi Russellovi M. Nelsonovi ako sedemnástemu prezidentovi Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Keďže som mal to požehnanie pracovať s ním každý deň, cítil som potvrdenie Ducha, že prezident Nelson je povolaný Bohom, aby viedol Pánovu pravú Cirkev.

Je tiež mojím svedectvom, že Pán povolal Staršieho Gerrita W. Gonga a Staršieho Ulissesa Soaresa, aby slúžili ako členovia Kvóra dvanástich apoštolov. Mám ich rád a podporujem ich. Svojou službou požehnajú životy po celom svete a po celé generácie.

Táto konferencia je historická aj z iného dôvodu. Prezident Nelson oznámil inšpirovaný krok vpred v Pánovom organizovanom pláne pre Jeho Cirkev. Tento plán zahŕňa novú štruktúru kňazských kvór v zboroch a koloch, tak aby sme mohli lepšie naplniť naše kňazské zodpovednosti. Všetky tieto zodpovednosti sú spojené s našou kňazskou starostlivosťou o deti nášho Otca.

Pánov plán pre Jeho Svätých poskytovať láskyplnú starostlivosť nadobudol v priebehu rokov mnohé podoby. V prvých dňoch Nauvoo prorok Joseph Smith potreboval organizovaný spôsob starostlivosti o záplavu z veľkej časti chudobných obrátených prichádzajúcich do mesta. Štyria z mojich prastarých rodičov boli medzi nimi – Eyringovci, Bennionovci, Romneyovci a Smithovci. Prorok zorganizoval starostlivosť o týchto Svätých z hľadiska zemepisnej polohy. V Illinois sa časti mesta rozdeľovali do „štvrtí“ (wards).

Keď Svätí prechádzali cez planiny, ich vzájomná starostlivosť bola organizovaná vo „výpravách“. Jeden môj prastarý otec z otcovej strany sa vracal z misie v dnešnej Oklahome, keď sa stretol s takouto výpravou na ceste. Bol taký oslabený chorobou, že on a jeho spoločník ležali na chrbte v malom krytom voze.

Vedúci výpravy poslal dve mladé ženy, aby pomohli komukoľvek, kto by mohol byť v tomto vozni. Jedna z nich, mladá sestra, ktorá bola obrátená vo Švajčiarsku, sa pozrela na jedného z misionárov a pocítila súcit. Táto výprava Svätých ho zachránila. Zotavil sa dosť na to, aby prešiel zvyšok cesty do Salt Lake Valley so svojou mladou záchrankyňou po boku. Zamilovali sa do seba a zobrali sa. Stal sa mojím prastarým otcom Henrym Eyringom a ona bola moja prastará mama Maria Bommeli Eyringová.

O niekoľko rokov neskôr, keď ľudia hovorili o tom, aké ťažké toto putovanie naprieč celým kontinentom muselo byť, povedala: „Ale nie, nebolo to ťažké. Kým sme išli, celú cestu sme sa rozprávali o tom, aký je to zázrak, že sme obaja našli pravé evanjelium Ježiša Krista. Boli to tie najšťastnejšie chvíle, aké si pamätám.“

Odvtedy Pán používal rôzne spôsoby, aby pomohol Svojim Svätým navzájom sa o seba starať. Teraz nás požehnal posilnenými a zjednotenými kvórami na úrovni zborov a kolov – kvórami, ktoré pracujú v súčinnosti so všetkými ostatnými organizáciami v zbore.

Mestské štvrte, výpravy a posilnené kvóra, všetky tieto skupiny potrebovali a potrebujú aspoň dve veci, aby úspešne plnili Pánov zámer týkajúci sa toho, aby sa Jeho Svätí o seba navzájom starali, tak ako sa On stará o nich. Sú úspešné vtedy, keď Svätí cítia viac lásky Kristovej k druhým než záujmu o seba. Písma to nazývajú „pravá láska … čistá láska Kristova“ (Moroni 7:47). A sú úspešné vtedy, keď Duch Svätý vedie toho, kto poskytuje starostlivosť druhým, aby vedel, čo Pán považuje za najlepšie pre toho človeka, ktorému sa snaží pomôcť.

Opakovane sa členovia Cirkvi v posledných týždňoch v mojej prítomnosti správali tak, ako keby z nejakého dôvodu očakávali, čo Pán urobí, ako bolo dnes oznámené. Dovoľte mi uviesť len dva príklady. Jedným z nich je jednoduchý príhovor na zhromaždení sviatosti, ktorý predniesol štrnásťročný učiteľ v Áronovom kňazstve, ktorý rozumie tomu, čo môžu držitelia kňazstva v službe Pánovi dosiahnuť. Druhým príkladom je držiteľ Melchisedekovho kňazstva, ktorý bol inšpirovaný vďaka láske Kristovej slúžiť jednej rodine.

Najskôr mi dovoľte, aby som sa podelil o slová oného mladého muža, ktoré predniesol na zhromaždení sviatosti zboru. Bol som tam. Skúste si spomenúť na to, akí ste boli, keď ste mali štrnásť rokov a počúvajte, ako toho hovorí viac akoby taký mladý muž mohol vedieť:

„Som skutočne rád, že som od doby, kedy som dovŕšil 14 rokov, členom kvóra učiteľov v našom zbore. Učiteľ má stále všetky povinnosti diakona, plus niektoré nové.

Pretože niektorí z nás sú učitelia, iní nimi raz budú a všetci v Cirkvi sú vďaka kňazstvu požehnaní, je dôležité, aby sme my všetci poznali povinnosti učiteľa ešte lepšie.

Zo všetkého najskôr sa v Náuke a zmluvách 20:53 hovorí: Povinnosťou učiteľa je vždy bdieť nad cirkvou a byť s jej členmi, a posilňovať ich.

Ďalej sa v Náuke a zmluvách 20:54 – 55 hovorí:

A hľadieť, aby v cirkvi nebola žiadna neprávosť ani tvrdosť jedného k druhému, ani klamstvo, ohováranie, ani zlé reči;

A hľadieť, aby sa cirkev často zhromažďovala, a tiež hľadieť, aby všetci členovia konali svoju povinnosť.“

Mladý muž pokračoval:

„Pán nám hovorí, že našou zodpovednosťou nie je len starostlivosť o Cirkev, ale aj starostlivosť o ľudí v Cirkvi takým spôsobom, akým by to robil Kristus, pretože toto je Jeho Cirkev. Ak sa budeme snažiť dodržiavať prikázania, byť k sebe láskaví, byť čestní, byť dobrými priateľmi a radovať sa, keď sme spolu, potom budeme môcť mať pri sebe Ducha a budeme vedieť, čo si Nebeský Otec praje, aby sme urobili. A ak to robiť nebudeme, potom nemôžeme svoje povolanie napĺňať.“

Ďalej povedal:

„Ak sa učiteľ rozhodne byť správnym príkladom tým, že je dobrým domácim učiteľom, zdraví členov na zhromaždení, pripravuje sviatosť, pomáha doma a je mierotvorcom, rozhoduje sa vďaka tomu ctiť si svoje kňazstvo a napĺňať svoje povolanie.

Byť dobrým učiteľom neznamená byť zodpovedným len keď sme na zhromaždení alebo na cirkevných aktivitách. Apoštol Pavol učil: ,Buď vzorom veriacich v reči, správaní, láske [v duchu], vo viere a v mravnej čistote‘ (1. Timoteovi 4:12).“

Potom tento mladý muž povedal:

„Bez ohľadu na to, kde sme alebo čo robíme, môžeme byť dobrým príkladom spravodlivosti vždy a na všetkých miestach.

Môj otec a ja sme domácimi učiteľmi Brownovcov.1 Zakaždým, keď tam ideme, veľmi rád sa s nimi rozprávam a snažím sa ich viac spoznať. Jedna vec, ktorá sa mi na Brownovcoch skutočne páči je, že kedykoľvek ich navštívime, sú všetci ochotní vypočuť si nás a vždy sa s nami podelia o dobré príbehy.

Keď vďaka domácemu učeniu lepšie spoznávame ľudí v zbore, je pre nás jednoduchšie vykonávať ďalšiu povinnosť učiteľa, a to zdraviť členov na zhromaždení. Keď im pomáhame, aby sa na zhromaždení cítili vítaní a mali pocit, že tam patria, členovia vďaka tomu vedia, že ich druhí majú radi a pomáha im to pripraviť sa prijať sviatosť.

Potom, čo sa učitelia každú nedeľu pozdravia s členmi, ktorí prišli na zhromaždenie, idú pomôcť pripraviť sviatosť. Naozaj rád roznášam a pripravujem sviatosť v tomto zbore, pretože každý sa správa s veľkou úctou. Vždy, keď pripravujem a roznášam sviatosť, cítim Ducha. Je pre mňa skutočné požehnanie, že to môžem robiť každú nedeľu.

Niektorá služba, ako napríklad roznášanie sviatosti, je niečo, čo ľudia vidia a poďakujú nám za to, ale iné služby, ako je príprava sviatosti, si zvyčajne nikto nevšimne. Nie je dôležité, či nás ľudia vidia slúžiť; je dôležité, že Pán vie, že Mu slúžime.

Ako učitelia sa máme vždy snažiť posilňovať Cirkev, priateľov a rodinu tým, že budeme plniť svoje kňazské zodpovednosti. Nie je to vždy jednoduché, ale Pán nám nedáva žiadne prikázania, ,iba ak pre [nás] pripraví cestu, [aby sme mohli] uskutočniť vec, ktorú … prikazuje‘ (1. Nefi 3:7).“

Keď tento mladý muž dohovoril, aj naďalej som bol ohromený jeho zrelosťou a múdrosťou. Zhrnul to takto: „Viem, že keď sa rozhodneme nasledovať [Ježiša Krista], staneme sa lepšími ľuďmi.“

Ďalší príbeh o kňazskej službe rozprával jeden brat pred mesiacom na zhromaždení sviatosti vo svojom zbore. I tam som bol. V tomto prípade tento skúsený držiteľ kňazstva počas svojho príhovoru netušil, že opisuje presne to, čo si Pán želá, aby sa vďaka posilneným kňazským kvóram stalo. Tu sú hlavné body jeho príbehu:

Jemu a jeho spoločníkovi pre domáce učenie bolo pridelených sedem rodín. Takmer žiadna si neželala návštevy. Keď sa za nimi domáci učitelia vybrali, odmietli im otvoriť. Keď zatelefonovali, nedostali odpoveď. Keď zanechali správu, nezavolali naspäť. Tento starší spoločník nakoniec ako formu svojej služby zvolil písanie listov. Dokonca začal používať žiarivo žlté obálky v nádeji, že dostane odpoveď.

Jednou z týchto siedmich rodín bola menej aktívna slobodná sestra, ktorá sa prisťahovala z Európy. Mala dve malé deti.

Po mnohých pokusoch s ňou nadviazať kontaktovať dostal esemesku. Stroho ho informovala, že je príliš zaneprázdnená, aby sa stretávala s domácimi učiteľmi. Mala dve zamestnania a pracovala aj v armáde. Hlavným zamestnaním bola policajtka a jej cieľom bolo stať sa vyšetrovateľkou, a potom sa vrátiť do svojej rodnej krajiny, a tam pokračovať vo svojej profesii.

Tento domáci učiteľ ju nikdy nebol schopný navštíviť u nej doma. Pravidelne jej posielal esemesky. Každý mesiac jej posielal rukou písaný list a pre každé dieťa pripájal blahoželanie k určitému sviatku v roku.

Nedostal ale žiadnu odpoveď. No ona vedela, kto sú jej domáci učitelia, ako ich môže kontaktovať a že sú v tejto kňazskej službe vytrvalí.

Potom jedného dňa od nej dostal naliehavú esemesku. Zúfalo potrebovala pomoc. Nevedela, kto je jej biskup, ale vedela, kto sú jej domáci učitelia.

Za niekoľko dní musela odísť na mesiac do iného štátu na vojenské cvičenie. A deti nemohla vziať so sebou. Jej mama, ktorá sa mala o deti postarať, práve odletela do Európy, aby sa postarala o manžela, ktorý mal náhle zdravotné problémy.

Táto menej aktívna slobodná sestra mala dosť peňazí na to, aby kúpila letenku do Európy pre svoje najmladšie dieťa, ale nie pre svojho 12-ročného syna Erica.2 A tak požiadala svojho domáceho učiteľa, či by nemohol nájsť nejakú dobrú rodinu Svätých neskorších dní, ktorá by si Erica na nasledovných 30 dní vzala k sebe domov!

Domáci učiteľ odpísal, že urobí, čo sa bude dať. Potom kontaktoval svojich kňazských vedúcich. Biskup, ktorý bol predsedajúcim vysokým kňazom, súhlasil s tým, aby sa obrátil na členov rady zboru, vrátane prezidentky Združenia pomoci.

Prezidentka Združenia pomoci hneď našla štyri dobré rodiny Svätých neskorších dní s deťmi v Ericovom veku, ktoré si Erica postupne brali na týždeň k sebe. Počas nasledovného mesiaca tieto rodiny Erica živili, našli mu miesto vo svojom preplnenom byte alebo malom dome, vzali ho na už naplánované letné rodinné akcie, brali ho na zhromaždenia, zapojili ho do domácich rodinných večerov, a tak ďalej.

Rodiny so synmi v Ericovom veku ho zapájali do stretnutí a akcií ich kvóra diakonov. Počas tohto 30-dňového obdobia bol Eric po prvýkrát na zhromaždení každú nedeľu.

Po tom, čo sa jeho mama vrátila domov z vojenského cvičenia, chodil Eric na zhromaždenia aj naďalej, zvyčajne s jednou z oných rodín Svätých neskorších dní, ktoré sa ponúkli, že sa o neho postarajú alebo s ďalšími, ktorí sa s ním spriatelili, vrátane navštevujúcich učiteliek jeho matky. Časom bol vysvätený za diakona a začal pravidelne roznášať sviatosť.

Teraz sa pozrime na Ericovu budúcnosť. Neprekvapí nás, ak sa stane vedúcim v Cirkvi v rodnej krajine svojej mamy, keď sa tam jeho rodina vráti – to všetko preto, lebo Svätí, ktorí pracovali v jednote pod vedením biskupa, slúžili s pravou láskou vo svojich srdciach a s mocou Ducha Svätého.

Vieme, že táto pravá láska je nevyhnutná, aby sme boli spasení v Božom kráľovstve. Moroni napísal: „A pokiaľ nemáte pravú lásku, nemôžete byť nijako spasení v kráľovstve Božom“ (Moroni 10:21; pozri tiež Eter 12:34).

Takisto vieme, že pravá láska je dar, ktorý je nám daný potom, čo urobíme všetko, čo môžeme. Musíme sa modliť „k Otcovi z celej sily srdca, aby [sme] mohli byť naplnení touto láskou, ktorú dáva všetkým, ktorí sú pravými nasledovníkmi Syna jeho, Ježiša Krista“ (Moroni 7:48).

Zdá sa mi, že Ducha Svätého prijímame najlepšie vtedy, keď sa zameriavame na službu druhým. A práve preto máme kňazskú zodpovednosť slúžiť v zastúpení Spasiteľa. Keď sme zapojení do služby druhým, myslíme menej na seba a Duch Svätý k nám môže ľahšie prichádzať a pomáhať nám v celoživotnom úsilí obdržať dar pravej lásky nám udelenej.

Vydávam vám svedectvo, že Pán už vo Svojom pláne urobil veľký krok vpred, aby sme boli dokonca ešte viac inšpirovaní a plní pravej lásky v našej kňazskej inšpirovanej službe. Som vďačný za Jeho lásku, ktorú nám tak štedro dáva. O tom svedčím v posvätnom mene Ježiša Krista, amen.

Poznámky:

  1. Meno bolo zmenené.

  2. Meno bolo zmenené.