Ako aj Pán odpustil vám, tak aj vy
My všetci môžeme obdržať neopísateľný pokoj a spoluprácu nášho Spasiteľa, keď sa naučíme ochotne odpúšťať tým, ktorí sa proti nám previnili.
„V prvý deň po sobote zavčasu ráno šli k hrobu a niesli vonné veci, ktoré pripravili; [boli s nimi aj niektoré iné].
Ale kameň našli odvalený od hrobu,
a keď vošli, nenašli telo Pána Ježiša.
Keď boli nad tým v rozpakoch, ajhľa, dvaja mužovia v žiariacom rúchu zastali si vedľa nich,
a keď sa preľakli a sklopili zraky k zemi, povedali im (tí mužovia): Čo hľadáte živého medzi mŕtvymi?
Niet Ho tu, ale vstal.“1
Zajtra, na veľkonočnú nedeľu, si pripomenieme špeciálnym spôsobom čo pre náš Ježiš Kristus urobil: „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“2 Nakoniec budeme vzkriesení, tak ako bol On, aby sme žili naveky.
Skrze zázrak posvätného uzmierenia Ježiša Krista môžeme tiež obdržať dar odpustenia svojich hriechov a prečinov, ak prijmeme príležitosť a zodpovednosť pokánia. A prijímaním nevyhnutných obradov, dodržiavaním zmlúv a nasledovaním prikázaní môžeme získať večný život a povýšenie.
Dnes sa chcem zamerať na odpustenie, zásadný a vzácny dar, ktorý je nám poskytnutý naším Spasiteľom a Vykupiteľom Ježišom Kristom.
V jednu decembrovú noc v roku 1982 sme sa s mojou manželkou Terry zobudili na zvonenie telefónu v našom domove v Pocatelle v Idahu. Keď som zodvihol telefón, počul som len vzlykanie. Nakoniec moja sestra ťažkým hlasom povedala: „Tommy je mŕtvy.“
20-ročný opitý vodič, ktorý išiel rýchlosťou viac ako 135 km za hodinu, ľahkovážne prešiel na červenú na predmestí Denveru v Colorade. Prudko narazil do auta, ktoré šoféroval môj najmladší brat Tommy, a okamžite ho zabil, ako aj jeho manželku Joan. Išli naspäť domov za malou dcérou z vianočnej oslavy.
Moja manželka a ja sme okamžite leteli do Denveru a išli do márnice. Stretli sme sa s mojimi rodičmi a súrodencami a žialili nad stratou nášho milovaného Tommyho a Joan. Stratili sme ich kvôli nezmyselnému trestnému činu. Naše srdcia boli zlomené a začal sa vo mne hromadiť hnev voči tomu mladému páchateľovi.
Tommy pracoval ako právnik na Ministerstve spravodlivosti Spojených štátov a bol na dobrej ceste stať sa v nasledujúcich rokoch silným obhajcom ochrany indiánskych území a prírodných zdrojov.
Za nejaký čas sa konalo súdne pojednávanie s týmto mladým mužom, kde sa rozhodlo o jeho vine z trestného činu zabitia z nedbalosti. Moji rodičia a najstaršia sestra Katy sa vo svojom pretrvávajúcom žiali tohto pojednávania zúčastnili. Boli tam aj rodičia toho opitého vodiča a keď sa pojednávanie skončilo, sedeli na lavičke a plakali. Moji rodičia a sestra sedeli neďaleko, keď sa snažili ovládnuť svoje vlastné emócie. Po chvíli moji rodičia a sestra vstali a pristúpili k rodičom toho vodiča a poskytli im slová útechy a odpustenia. Muži si podali ruky; ženy sa držali za ruky; všetci cítili hlbokú bolesť a ronili slzy a uvedomovali si, že obe rodiny nesmierne trpia. Mama, otec a Katy nám dali príklad svojou tichou silou a odvahou a ukázali našej rodine, ako vyzerá odpustenie.
Toto ponúknuté odpustenie v tých chvíľach spôsobilo, že sa moje vlastné srdce obmäkčilo a otvorilo si cestu k uzdraveniu. Časom som sa naučil, ako mať odpúšťajúce srdce. Len s pomocou Kniežaťa pokoja bolo moje bolestivé bremeno odľahčené. Tommy a Joan budú môjmu srdcu vždy chýbať, ale odpustenie mi teraz umožňuje, aby som si ich pamätal s nespútanou radosťou. A viem, že budeme opäť spolu ako rodina.
Nehovorím, že by sme mali tolerovať nezákonné správanie. Vieme veľmi dobre, že jednotlivci sa majú zodpovedať za svoje trestné činy a spoločenské priestupky. Avšak tiež vieme, že ako synovia a dcéry Božie nasledujeme učenia Ježiša Krista. Máme odpúšťať, aj keď to vyzerá tak, že druhí si naše odpustenie nezaslúžia.
Spasiteľ nás učil:
„Lebo ak ľuďom odpustíte ich previnenia, aj vám odpustí váš Otec nebeský;
ale ak neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vám, keď sa previníte.“3
My všetci môžeme obdržať neopísateľný pokoj a spoluprácu nášho Spasiteľa, keď sa naučíme ochotne odpúšťať tým, ktorí sa proti nám previnili. Táto spolupráca prináša do našich životov Spasiteľovu moc nezameniteľným spôsobom, na ktorý nikdy nezabudneme.
Apoštol Pavol radil:
„Ako vyvolení Boží, … oblečte teda srdečné milosrdenstvo, dobrotivosť, pokoru, krotkosť, trpezlivosť.
Znášajte sa vospolok a odpúšťajte si …; ako aj Pán odpustil vám, tak aj vy.“4
Sám Pán vyhlásil:
Hovorím vám, že si máte navzájom odpúšťať; lebo ten, kto neodpúšťa bratovi svojmu priestupky jeho, stojí pred Pánom odsúdený; lebo v ňom zostáva väčší hriech.
Ja, Pán, odpustím tomu, komu odpustím, ale od vás je vyžadované, aby ste odpúšťali všetkým ľuďom.5
Učenia nášho Spasiteľa a Vykupiteľa Ježiša Krista sú jasné; hriešnik musí byť ochotný odpúšťať druhým, ak on alebo ona očakávajú, že obdržia odpustenie.6
Bratia a sestry, sú v našom živote ľudia, ktorí nám ublížili? Sme živnou pôdou pre to, čo vyzerá ako oprávnené pocity nenávisti a hnevu? Dovoľujeme pýche, aby nám bránila odpustiť a zabudnúť? Vyzývam nás všetkých, aby sme úplne odpustili a dovolili uzdraveniu prísť z nášho vnútra. A aj keď odpustenie nepríde dnes, vedzte, že keď po tom túžime a snažíme sa oň, príde – tak ako nakoniec prišlo pre mňa po smrti môjho brata.
Prosím, pamätajte si tiež, že nevyhnutnou súčasťou odpustenia je odpustiť samým sebe.
Hľa, ten, kto činil pokánie zo svojich hriechov, povedal Pán, tomu je odpustené a ja, Pán, už na ne nepamätám.7
V tento deň nalieham na každého z nás, aby sme si pamätali príklad Ježiša Krista a nasledovali ho. Na kríži na Golgote, v Jeho mukách, vyslovil tieto slová: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“8
Tým, že máme odpúšťajúceho ducha a konáme podľa neho, tak ako moji rodičia a najstaršia sestra, môžeme rozpoznať Spasiteľov sľub: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje!“9
Svedčím, že tento pokoj príde do našich životov, keď nasledujeme učenia Ježiša Krista a nasledujeme Jeho príklad tým, že odpúšťame druhým. Keď odpúšťame, sľubujem, že nás Spasiteľ posilní a Jeho moc a radosť budú prúdiť do našich životov.
Hrob je prázdny. Kristus žije. Poznám Ho. Milujem Ho. Som vďačný za Jeho milosť, ktorá je tou posilňujúcou mocou, ktorá stačí na uzdravenie všetkých vecí. V posvätnom mene Ježiša Krista, amen.