2010 – 2019
Som dieťa Božie?
Apríl 2018


Som dieťa Božie?

Ako môže každý z nás zakúsiť moc porozumenia našej božskej identity? Začína to tým, že sa usilujeme spoznať Boha, nášho Otca.

Nedávno som išiel na zhromaždenie so svojou milou mamou do našej starej kamennej kaplnky. Zaujatý tenkými hláskami, ktoré prichádzali z tej istej triedy Primáriek, do ktorej som pred desaťročiami chodil, vošiel som zozadu a pozoroval som starostlivých vedúcich, ktorí učili tohtoročnú tému: „Ja som dieťa Božie.“1 Usmieval som sa, keď som si spomenul na trpezlivých a milujúcich učiteľov, ktorí sa v časoch môjho detstva pri speve často pozerali na mňa – toho hlučného malého chlapca sediaceho na konci lavice – ako keby si hovorili: „Je toto skutočne dieťa Božie? A kto ho sem poslal?“2

Vyzývam každého z nás, aby sme otvorili svoje srdcia Duchu Svätému, ktorý „s naším duchom osvedčuje, že sme Božie deti“3.

Slová prezidenta Boyda K. Packera sú jasné a vzácne: „Vy ste dieťa Božie. On je otcom vášho ducha. Duchovne ste ušľachtilého rodu, potomstvo Kráľa Nebies. Vložte si túto pravdu do mysle a držte sa jej. Nezáleží na počte generácií vašich predkov v smrteľnosti, ani na rase alebo ľude, ktorý predstavujete, rodokmeň vášho ducha môže byť zapísaný jednou vetou. Ste dieťa Božie!“4

„Keď uvidíte nášho Otca,“ opísal Brigham Young, „uvidíte bytosť, s ktorou sa už dlhý čas poznáte, a on vás prijme do svojho objatia a vy budete pripravení padnúť mu do náruče a pobozkať ho.“5

Veľká vojna o božskú identitu

Mojžiš sa naučil o svojom božskom dedičstve, keď sa s Pánom rozprával tvárou v tvár. Po tejto skúsenosti ho prišiel pokúšať Satan s nepatrným, napriek tomu zlovestným zámerom zdeformovať Mojžišovu identitu, hovoriac: Mojžiš, syn človeka, uctievaj ma. A Mojžiš sa pozrel na Satana a povedal: Kto si? Lebo hľa, ja som syn Boží.6

Táto veľká vojna o božskú identitu zúrivo besnie, keď sa Satanov množiaci sa arzenál pokúša zničiť našu vieru v Boha a znalosť nášho vzťahu s Ním. Našťastie sme boli od počiatku požehnaní jasnou víziou a porozumením našej skutočnej identity: „Potom riekol Boh: Učiňme človeka na svoj obraz, podľa našej podoby,“7 a Jeho žijúci proroci prehlasujú: „Každá [ľudská bytosť] je milovaným duchovným synom alebo dcérou nebeských rodičov a ako taký má každý božské vlastnosti a určenie.“8

Získanie poznania o týchto pravdách s určitosťou9 nám pomáha prekonať prekážky, ťažkosti a trápenia každého druhu.10 Keď sa apoštola Pána spýtali: „Ako môžeme pomôcť tým, ktorí sa trápia s [osobnou výzvou]?“, poučil ich: „Učte ich o ich identite a účele.“11

Najmocnejšie poznanie, ktoré vlastním

Tieto mocné pravdy znamenali úplnú zmenu života pre moju priateľku Jen12, ktorá ako tínedžerka spôsobila vážnu dopravnú nehodu. Hoci boli jej fyzické zranenia vážne, cítila intenzívnu bolesť, pretože druhá vodička pri nehode zomrela. „Niekto stratil mamu, a bola to moja chyba,“ hovorí. Jen, ktorá len niekoľko dní predtým stála a recitovala: „Sme dcéry nášho Nebeského Otca, ktorý nás miluje,“13 si teraz kládla otázku: „Ako by mohol milovať mňa?“

„Fyzická bolesť pominula,“ hovorí, „ale nemyslela som si, že by som sa niekedy mohla uzdraviť z emocionálnych a duchovných rán.“

Aby Jen prežila, ukryla hlboko svoje pocity, utiahla sa do ústrania a prestala rozprávať. Po roku, keď bola konečne schopná hovoriť o tej nehode, inšpirovaná radkyňa ju vyzvala, aby napísala frázu „Ja som dieťa Božie“ a každý deň si to 10 krát povedala.

„Napísať tie slová bolo ľahké,“ spomína si, „ale nemohla som ich vysloviť. … To ich činilo skutočnými a ja som v skutočnosti neverila, že Boh chce, aby som bola Jeho dieťa. Zvinula som sa do klbka a plakala som.“

Po niekoľkých mesiacoch bola Jen konečne schopná každý deň dokončiť svoju úlohu. „Vyliala som celú svoju dušu,“ hovorí, „úpenlivo prosiac Boha. … Potom som začala tým slovám veriť.“ Táto viera umožnila Spasiteľovi, aby začal sceľovať jej zranenú dušu. Kniha Mormonova priniesla útechu a odvahu v Jeho uzmierení.14

„Kristus cítil moju bolesť, môj žiaľ, moju vinu,“ zakončila Jen. „Cítila som čistú Božiu lásku. Nikdy som nič také mocné nezažila! Vedomie, že som dieťa Božie je tým najmocnejším poznaním, ktoré vlastním!“

Usilujúc sa poznať Boha, nášho Otca

Bratia a sestry, ako môže každý z nás zakúsiť moc porozumenia našej božskej identity? Začína to tým, že sa usilujeme spoznať Boha, nášho Otca.15 Prezident Russell M. Nelson svedčil: „Keď sa dieťa Božie snaží dozvedieť viac o Bohu a Jeho Milovanom Synovi, dochádza k niečomu veľmi mocnému.“16

Učiť sa o Spasiteľovi a nasledovať Ho nám pomáhať spoznať Otca. Ježiš, ako „obraz [Otcovej] podstaty“17, učil: „Syn nič nemôže činiť sám od seba, len čo vidí činiť Otca.“18 Každé Kristovo slovo a každý Jeho skutok zjavuje pravú podstatu Boha a nášho vzťahu k Nemu.19 Starší Jeffrey R. Holland učil: „Aj keď Mu z každého póru kvapkala krv a z Jeho pier vychádzal úzkostný nárek, Kristus vyhľadával Toho, koho vyhľadával neustále – Svojho Otca. ,Abba,‘ zvolal, ,Otče.‘“20

Tak ako Ježiš v Getsemane vrúcne vyhľadával Svojho Otca, rovnako aj mladý Joseph Smith v roku 1820 s modlitbou vyhľadával Boha v Posvätnom háji. Keď si prečítal: „Ak sa niekomu z vás nedostáva múdrosť, nech si ju prosí od Boha,“21 odišiel sa pomodliť.

„Pokľakol som,“ neskôr napísal, „a začal som Bohu predkladať túžby svojho srdca …

… Videl som stĺp svetla presne nad mojou hlavou. …

… Uvidel som dve postavy, ktorých žiara a nádhera sa vymykajú akémukoľvek popisu, stáť nad sebou vo vzduchu. Jedna z nich ku mne prehovorila, nazývajúc ma menom, a povedala, ukazujúc na druhú – [Joseph,] Toto je môj milovaný Syn.Vypočuj Ho!22

Keď nasledujeme príklady Spasiteľa a proroka Josepha a vrúcne vyhľadávame Boha, skutočne pochopíme, tak ako to pochopila Jen, že nás náš Otec pozná po mene a že sme Jeho deti.

Matkám, najmä mladým matkám, ktoré sa často cítia premožené a vyčerpané z toho, že sa usilujú vychovať „generáciu odolnú hriechu“23, hovorím: Nikdy nepodceňujte svoju ústrednú úlohu v Božom pláne. V stresových situáciách – možno keď naháňate malé deti a zápach pripáleného jedla z kuchyne vás informuje o tom, že vaša s láskou pripravená večera je teraz spaľovanou obeťou – vedzte, že Boh posväcuje vaše najťažšie dni.24 „Neboj sa, lebo ja som s tebou,“25 opätovne nás pokojne uisťuje. Obdivujeme vás, keď napĺňate nádej sestry Joy D. Jonesovej, ktorá prehlásila: „Naše deti si zaslúžia pochopiť svoju božskú identitu.“26

Vyzývam každého z nás, aby sme vyhľadávali Boha a Jeho Milovaného Syna. „Nikde inde,“ poukázal prezident Nelson, „nie sú tieto pravdy učené jasnejšie a mocnejšie ako v Knihe Mormonovej.“27 Otvorte jej stránky a naučte sa, že Boh činí „všetko pre [naše] blaho a šťastie“28, že je „milosrdný a láskavý, pomalý k hnevu, zhovievavý a plný dobroty“29 a že „všetci sú [Mu] rovnakí“30. Keď sa cítite ublížení, stratení, vystrašení, nahnevaní, smutní, hladní alebo beznádejne opustení v životných strastiach31 – otvorte Knihu Mormonovu a zistíte, že „[Boh] nás nikdy neopustí. Nikdy to neurobil a ani to nikdy neurobí. Nemôže to urobiť. Nie je v Jeho povahe [to učiniť].“32

Spoznanie nášho Otca všetko mení, najmä naše srdce, keď nám Jeho jemný Duch potvrdzuje našu skutočnú identitu a veľkú hodnotu v Jeho očiach.33 Boh s nami kráča po ceste zmluvy, keď Ho vyhľadávame skrze úpenlivú prosbu v modlitbe, bádanie v písmach a poslušným úsilím.

Dokonalosť Božieho charakteru – Moje svedectvo

Milujem Boha mojich otcov34, Pána Boha Všemohúceho35, ktorý s nami plače, keď sme smutní, trpezlivo karhá našu nespravodlivosť a raduje sa, keď sa usilujeme „odlož[iť] všetky hriechy svoje, aby [sme Ho] poznal[i]“36. Uctievam Toho, ktorý vždy „sirotám je otcom“37 a spoločníkom tým, ktorí sú osamotení. S vďačnosťou svedčím o tom, že som spoznal Boha, môjho Otca, a vydávam svedectvo o dokonalostiach, vlastnostiach a „jedinečnosti [Jeho] povahy“38.

Aby každý z nás mohol skutočne porozumieť nášmu „vznešenému dedičstvu“39 a vážiť si ho ako dieťa Božie tým, že spoznáme Jeho, „jediného pravého Boha, a ktorého [On] poslal, Ježiša Krista“40, to je mojou vrúcnou modlitbou, v mene Ježiša Krista, amen.