Tri sestry
Sme zodpovední za naše vlastné učeníctvo, a to má málo – ak vôbec niečo – spoločné so spôsobom, akým s nami zaobchádzajú ostatní.
Drahé sestry, drahí priatelia, začať generálnu konferenciu celosvetovým zasadaním sestier je významné a úžasné. Len si predstavte: sestry každého veku, rôzneho zázemia, národností a jazykov zjednotené vo viere a láske pre Pána Ježiša Krista.
Keď sme sa nedávno streli s naším milovaným prorokom, prezidentom Thomasom S. Monsonom, hovoril o tom ako veľmi má rád Pána. A ja viem ako veľmi je prezident Monson vďačný za vašu lásku, modlitby a za vašu oddanosť Pánovi.
V dávnych dobách v ďalekej krajine žili tri sestry.
Prvá sestra bola nešťastná. Všetko od nosa až po bradu a od jej pleti až po prsty sa jej zdalo pre ňu nie dosť dobré. Keď hovorila, jej slová niekedy zneli nepríjemne a ľudia sa jej smiali. Keď ju niekto kritizoval alebo ju „zabudol“ pozvať na niečo, začervenala sa, odišla a našla nejaké tajné miesto, kde smutne nariekala a divila sa, prečo je život taký bezútešný a neradostný.
Druhá sestra bola nahnevaná. Pozerala na seba ako na veľmi šikovnú, ale vždy existoval niekto iný, kto zabodoval v testoch v škole lepšie. Považovala sa za zábavnú, férovú, módnu a fascinujúcu. Ale vždy sa ukázalo, že existoval niekto, kto bol zábavnejší, spravodlivejší, modernejší alebo fascinujúcejší.
Nikdy v ničom nebola prvá a nemohla to zniesť. Život predsa nemôže byť takýto!
Niekedy sa stránila druhých a zdalo sa, že je vždy len jeden nádych od nahnevania sa na jedno či druhé.
A to ju samozrejme neurobilo o nič populárnejšou či obľúbenejšou. Niekedy zaťala zuby a päste a pomyslela si: „Život je taký nespravodlivý!“
Potom tu bola tretia sestra. Na rozdiel od jej nešťastnej a nahnevanej sestry ona bola – vďačná. A nebolo to preto, že by bola múdrejšia, krajšia alebo schopnejšia ako jej sestry. Nie, ľudia sa jej niekedy vyhýbali alebo ju ignorovali. Niekedy sa bavili o tom, čo mala na sebe alebo o veciach, ktoré hovorila. Občas o nej hovorili zlomyseľné veci. Ale nedovolila, aby ju to až tak hnevalo.
Táto sestra rada spievala. Nemala ale dobré výšky a ľudia sa smiali, ale to ju nezastavilo. Hovorievala: „Nenechám, aby mi iní ľudia a ich názory zabránili spievať!“
Skutočnosť, že stále spievala, urobila jej prvú sestru nešťastnou a jej druhú sestru nahnevanou.
Prešlo mnoho rokov a nakoniec každá zo sestier prišla na koniec svojho času tu na zemi.
Prvá sestra, ktorá znovu a znovu zisťovala, že v živote bolo nemálo sklamaní, nakoniec zomrela nešťastná.
Druhá, ktorá každý deň našla niečo nové, čo mohla nemať rada, zomrela nahnevaná.
A tretia sestra, ktorá prežila svoj život spievaním svojej piesne celou svojou dušou a s úsmevom dôvery na perách, zomrela vďačná.
Samozrejme, život nie je taký jednoduchý a ľudia nie sú takí jednodimenzionálni ako tieto tri sestry z príbehu. Ale dokonca aj extrémne príklady ako tieto nás môžu naučiť niečo o nás samých. Ak ste ako väčšina z nás, možno ste spoznali časť seba v jednej, dvoch či možno vo všetkých troch týchto sestrách. Pozrime sa bližšie na každú z nich.
Obeť
Prvá sestra videla samú seba ako obeť – ako niekoho za koho bolo jednané.1 Vyzeralo to, že veci sa diali jedna po druhej len preto, aby sa ona cítila mizerne. S takýmto postojom k životu odovzdávala druhým kontrolu nad tým ako sa cítila a ako sa správala. Keď tak činíme, sme hnaní každým závanom vetra názorov – a v dnešnej dobe stále prítomných sociálnych médií tieto vetry naberajú intenzitu hurikánov.
Drahé sestry, prečo by ste mali odovzdať svoje šťastie niekomu alebo skupine ľudí, ktorí sa o vás alebo vaše šťastie veľmi málo zaujímajú?
Ak zistíte, že sa obávate o to, čo o vás hovoria iní ľudia, navrhujem takúto protilátku: pamätajte, kto ste. Pamätajte, že ste z kráľovského domu Božieho kráľovstva, dcéry Nebeských rodičov, ktorí vládnu v celom vesmíre.
Máte duchovnú Božiu DNA. Máte jedinečné dary, ktoré vznikli vo vašom duchovnom stvorení a ktoré sa rozvíjali počas obrovského rozpätia vášho predsmrteľného života. Ste dieťa nášho milosrdného a večného Otca v nebesiach, Pána mocností, Toho, ktorý stvoril vesmír, rozprestrel otáčajúce sa hviezdy cez obrovskú rozlohu priestoru a umiestnil planéty na ich určené orbity.
Ste v Jeho rukách.
Vo veľmi dobrých rukách.
Milujúcich rukách.
Starostlivých rukách.
A nič, čo kedy niekto o vás povie, to nemôže zmeniť. Ich slová v porovnaní s tým, čo o vás povedal Boh, strácajú význam.
Vy ste Jeho drahé dieťa.
On vás miluje.
Dokonca aj keď váhate, aj keď sa od Neho odvrátite, Boh vás miluje. Ak sa cítite stratené, opustené alebo zabudnuté – nestrachujte sa. Dobrý pastier vás nájde. On vás vezme na Svoje plecia. A odnesie vás domov.2
Moje drahé sestry, prosím nechajte tieto božské pravdy vojsť hlboko do svojich sŕdc. A zistíte, že existuje mnoho dôvodov, aby ste neboli nešťastné, pretože máte večné určenie, ktoré máte naplniť.
Milovaný Spasiteľ sveta dal Svoj život za to, aby ste sa mohli rozhodnúť, ako toto určenie uskutočniť. Vzali ste na seba Jeho meno; ste Jeho nasledovníčkami. A vďaka Nemu sa môžete obliecť do rúcha večnej slávy.
Nahnevaná
Druhá sestra bola nahnevaná na svet. Tak ako jej nešťastná sestra, mala pocit, že všetky problémy v jej živote boli spôsobené niekým iným. Vinila svoju rodinu, priateľov, svojho šéfa a kolegov, políciu, susedov, cirkevných vedúcich, momentálne módne trendy, dokonca intenzitu výbuchov na slnku a aj jednoduchú smolu. A od všetkých sa odvrátila.
Nepremýšľala o sebe ako o zlom človeku. Naopak, mala pocit, že si iba stojí za svojím. Verila, že všetci ostatní sú motivovaní svojím vlastným sebectvom, malichernosťou a nenávisťou. Ona, naopak, bola motivovaná dobrými zámermi – spravodlivosťou, integritou a láskou.
Nanešťastie, spôsob myslenia nahnevanej sestry je veľmi bežný. Toto si povšimla nedávna štúdia zameriavajúca sa na konflikt medzi znepriatelenými skupinami. Ako súčasť tejto štúdie robili výskumníci rozhovory s Palestínčanmi a Izraelcami na Blízkom východe a republikánmi a demokratmi v Spojených štátoch. Zistili, že „každá strana mala pocit, že ich vlastná skupina [je] motivovaná viac láskou ako nenávisťou, ale keď im bola položená otázka, prečo [je] ich znepriatelená skupina s nimi v konflikte, označili nenávisť [druhej skupiny] za jej motivujúci faktor“3.
Inými slovami, každá skupina premýšľala o sebe ako o tých „dobrých“ – férových, láskavých a založených na pravde. A naopak, svojich rivalov videli ako tých „zlých“ – neinformovaných, nečestných a dokonca diabolských.
V roku, keď som sa narodil, bol svet ponorený do hroznej vojny, ktorá priniesla zúfalý smútok a nekonečné súženie svetu. Túto vojnu spôsobila skupina ľudí z môjho vlastného národa – skupina ľudí, ktorá označila niektoré iné skupiny ako zlé a povzbudzovala k nim nenávisť.
Umlčala tých, ktorých nemala rada. Hanobila a démonizovala ich. Považovala ich za menejcenných – dokonca za menej ako ľudí. Akonáhle degradujete skupinu ľudí, budete oveľa pravdepodobnejšie ospravedlňovať slová a násilné činy proti nim.
Chvejem sa pri pomyslení na to, čo sa stalo v Nemecku v 20. storočí.
Keď sa nám niekto postaví alebo nesúhlasí s nami, je lákavé predpokladať, že s ním musí byť niečo v neporiadku. A odtiaľ je to malý krok, aby ste k ich slovám a činom pripojili najhoršie motívy.
Samozrejme, musíme vždy stáť za tým, čo je správne a prídu časy, kedy budeme musieť pozdvihnúť z tohto dôvodu svoj hlas. Avšak keď to robíme s hnevom alebo nenávisťou v našich srdciach – keď budeme ostro kritizovať druhých, aby sme im ublížili, hanobili ich alebo umlčali – je tu šanca, že to nebudeme robiť v spravodlivosti.
Čo učil Spasiteľ?
„Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov, [dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia] a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú [a vám sa protivia];
aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach.“4
Toto je Spasiteľov spôsob. Je to prvý krok pri odstraňovaní bariér, ktoré vytvárajú toľko hnevu, nenávisti, nejednoty a násilia vo svete.
„Áno,“ mohli by ste povedať, „ja som ochotný milovať svojich nepriateľov – ak aj oni budú ochotní robiť to isté.“
Ale na tom naozaj nezáleží, však? Sme zodpovední za naše vlastné učeníctvo, a to má málo – ak vôbec niečo – spoločné so spôsobom, akým s nami zaobchádzajú ostatní. Samozrejme očakávame, že na oplátku nám budú rozumieť a budú veľkorysí, ale naša láska k nim je nezávislá na ich pocitoch voči nám.
Možno naše úsilie milovať svojich nepriateľov obmäkčí ich srdcia a ovplyvní ich, aby činili dobro. A možno nie. To však nemení náš záväzok nasledovať Ježiša Krista.
Takže ako členovia Cirkvi Ježiša Krista budeme milovať našich nepriateľov.
Prekonáme hnev či nenávisť.
Naplníme svoje srdcia láskou pre všetky deti Božie.
Budeme sa snažiť požehnať ostatných a slúžiť im – dokonca aj tým, ktorí „[nás] prenasledujú a [nám] sa protivia“5.
Skutočný nasledovník
Tretia sestra predstavuje skutočného nasledovníka Ježiša Krista. Urobila niečo, čo môže byť veľmi ťažké – verila Bohu, dokonca aj tvárou v tvár výsmechu a útrapám. Nejako si zachovala svoju vieru a nádej, aj napriek pohŕdaniu a cynizmu okolo nej. Žila s radosťou nie preto, že jej okolnosti boli radostné, ale preto, že ona bola radostná.
Nikto z nás neprejde cestou života bez protivenstva. Keď sa toľko síl pokúša odtiahnuť nás, ako môžeme udržať náš zrak upretý na veľkolepé šťastie, ktoré bolo prisľúbené verným?
Myslím si, že odpoveď možno nájsť v sne, ktorý mal prorok pred tisíckami rokov. Meno tohto proroka je Lechí a jeho sen je zaznamenaný vo vzácnej a úžasnej Knihe Mormonovej.
Vo svojom sne Lechí videl obrovské pole a na ňom bol nádherný strom, taký krásny, že sa nedal opísať. Videl tiež veľké zástupy ľudí, ktoré prichádzali k stromu. Chceli ochutnať jeho úžasné plody. Cítili a dúfali, že im dá veľké šťastie a trvalý pokoj.
K stromu viedla úzka cesta, popri ktorej bola železná tyč, ktorá im pomáhala zostať na ceste. Ale boli tam aj hmly temnoty, ktoré pred ich zrakom zahalili cestu a strom. A možno ešte nebezpečnejší bol zvuk hlasného smiechu a výsmechu z veľkej a priestrannej budovy stojacej neďaleko. Šokujúco, posmech dokonca presvedčil niektorých ľudí, ktorí sa dostali k stromu a ochutnali úžasné ovocie, aby cítili hanbu a pobrali sa odtiaľ preč.6
Možno aj začali pochybovať o tom, že strom je skutočne taký krásny, ako si predtým mysleli. Možno začali spochybňovať skutočnosť toho, čo zažili.
Možno si mysleli, že ak sa odvrátia od stromu, život bude jednoduchší. Možno by ich už viac nezosmiešňovali alebo nevysmievali sa im.
A nakoniec, ľudia, ktorí sa im posmievali, vyzerali ako ľudia, ktorí sú celkom šťastní a majú sa dobre. Takže možno ak by opustili strom, mohli by byť privítaní v osadenstve onej veľkej a priestrannej budovy a tlieskali by im za ich úsudok, inteligenciu a sofistikovanosť.
Zostať na chodníku
Drahé sestry, drahé priateľky, ak je ťažké držať sa pevne železnej tyče a neochvejne kráčať k spáse; ak smiech a zosmiešňovanie tými, ktorí sa zdajú byť takí sebaistí, spôsobuje, že váhate, ak vás znepokojujú nezodpovedané otázky alebo náuky, ktorým ešte nerozumiete; ak sa cítite zarmútené zo sklamaní, nalieham na vás, aby si spomenuli na Lechího sen.
Zostaňte na chodníku!
Nikdy sa nevzdávajte železnej tyče – slova Božieho!
A keď sa vás niekto pokúša zahanbiť pre účasť na Božej láske, ignorujte ich.
Nikdy nezabudnite, že ste Božie dieťa; bohaté požehnania sú pre vás pripravené; ak sa naučíte činiť Jeho vôľu, budete s Ním žiť znovu!7
Sľuby chvály a prijatia svetom sú nespoľahlivé, nepravdivé a neuspokojivé. Božie sľuby sú spoľahlivé, pravdivé a radostné – teraz a navždy.
Vyzývam vás, aby ste zvážili náboženstvo a vieru z vyššej perspektívy. Nič, čo sa ponúka vo veľkej a priestrannej budove, sa nedá porovnať s ovocím života podľa evanjelia Ježiša Krista.
Vskutku: „Ani oko nevidelo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca človeku nevstúpilo, čo pripravil Boh tým, ktorí Ho milujú.“8
Naučil som sa, že cesta učeníctva v evanjeliu Ježiša Krista je cesta k radosti. Je to cesta k bezpečnosti a pokoju. Je to cesta k pravde.
Svedčím o tom, že darom a mocou Ducha Svätého sa to môžete dozvedieť pre seba.
Ak sa medzitým cesta pre vás stane ťažkou, dúfam, že nájdete útočisko a silu v našich skvelých organizáciách Cirkvi – Primárkach, Mladých ženách a Združení pomoci. Sú ako traťové body na ceste, kde môžete obnoviť svoju dôveru a vieru na cestu pred vami. Sú bezpečným domovom, kde môžete cítiť pocit spolupatričnosti a dostávať povzbudenie od vašich sestier a kolegov nasledovníkov.
Veci, ktoré sa naučíte v Primárkach vás pripravujú na ďalšie pravdy, ktoré sa budete učiť ako mladé ženy. Cesta učeníctva, ktorou kráčate vo svojich triedach Mladých žien, vedie k spoločenstvu a sesterstvu Združenia pomoci. Každým krokom na ceste dostávate ďalšie príležitosti na preukázanie svojej lásky k druhým prostredníctvom prejavov viery, súcitu, pravej lásky, cnosti a služby.
Zvolenie si cesty učeníctva povedie k nevýslovnému šťastiu a naplneniu našej božskej podstaty.
Nebude jednoduchá. Vyžiada si to najlepšie, čo máte – všetku vašu inteligenciu, kreativitu, vieru, integritu, silu, odhodlanie a lásku. Ale jedného dňa sa budete spätne pozerať na svoje úsilie, a ach, aké vďačné budete, že ste zostali silné, že ste verili a že ste sa neodchýlili od cesty.
Tlačte sa vpred
V živote môže byť veľa vecí, ktoré sú mimo vašej kontroly. Ale nakoniec máte možnosť vybrať si cieľ a aj mnohé z vašich skúseností na ceste. Nie sú to až tak vaše schopnosti, ale váš výber, ktorý robí rozdiel v živote.9
Nemôžete dovoliť okolnostiam, aby vás robili smutnými.
Nemôžete im dovoliť, aby vás činili nahnevanými.
Môžete sa radovať z toho, že ste dcéra Božia. Radosť a šťastie môžete nájsť v Božej milosti a v láske Ježiša Krista.
Môžete byť vďačné.
Vyzývam vás, aby ste naplnili svoje srdcia vďakou za bohatú a nekonečnú Božiu dobrotu. Moje milované sestry, vy to dokážete! Modlím sa so všetkou láskou svojej duše, že učiníte rozhodnutie tlačiť sa smerom k stromu života. Modlím sa, aby ste sa rozhodli pozdvihnúť svoj hlas a urobiť zo svojho života úžasnú symfóniu chvály, radosti v láske k Bohu a v zázrakoch Jeho Cirkvi a evanjelia Ježiša Krista, ktoré môže priniesť na svet.
Pieseň pravého učeníctva môže znieť pre niektorých potichu, alebo dokonca trochu nahlas. Od počiatku času to tak bolo.
Ale nášmu Nebeskému Otcovi a tým, ktorí Ho milujú a ctia, je to tá najdrahšia a najkrajšia pieseň – vznešená a posväcujúca pieseň vykupujúcej lásky a služby Bohu a blížnym.10
Zanechávam vám svoje požehnanie ako apoštol Pána, aby ste našli silu a odvahu radostne prekvitať ako dcéra Božia, zatiaľ čo budete v radosti každý deň kráčať po úžasnej ceste učeníctva. V posvätnom mene Ježiša Krista, amen.