Nositelia nebeského svetla

Niekedy duchovná choroba prichádza v dôsledku hriechu alebo duchovného zranenia. Niekedy duchovné kolapsy prichádzajú tak postupne, že sme len ťažko schopní rozoznať, čo sa deje. Podobne ako vrstvy usadenej horniny, aj duchovná bolesť a zármutok sa môžu vytvárať postupom času a môžu ťažiť nášho ducha tak veľmi, že je až nemožné ich znášať. Napríklad sa to môže stať, keď sa naše zodpovednosti v práci, doma a cirkvi stali tak pohlcujúcimi, že strácame zo zreteľa radosť z evanjelia. Dokonca by sme mohli mať pocit, že už nemáme čo viac dať, alebo že žitie podľa Božích prikázaní je nad naše sily.

Avšak to, že sú duchovné skúšky skutočné, ešte neznamená, že sú nevyliečiteľné.

Môžeme sa duchovne uzdraviť.

Dokonca aj tie najhlbšie duchovné rany – áno, aj tie, ktoré sa môžu zdať nevyliečiteľné – sa dajú zahojiť.

Moji drahí priatelia, uzdravujúca moc Ježiša Krista v našej dobe nechýba.

Spasiteľov uzdravujúci dotyk dokáže premeniť životy v dnešnej dobe práve tak, ako v Jeho dobe. Ak máme len vieru, môže nás vziať za ruky, naplniť nám dušu nebeským svetlom a uzdravením, a predniesť nám tieto slová: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď.“¹

Nech už sú príčiny našich duchovných chorôb akékoľvek, majú všetky jedno spoločné: neprítomnosť božského svetla.

Temnota oslabuje našu schopnosť vidieť jasne. Zahmlieva nám pohľad na to, čo bolo kedysi prosté a jasné. Keď sme v temnote, je pravdepodobnejšie, že učiníme zlé rozhodnutia pretože na svojej ceste nevidíme nebezpečenstvo. Keď sme v temnote, je pravdepodobnejšie, že stratíme nádej, pretože nevidíme pokoj a radosť, ktoré na nás čakajú, keď sa len budeme tlačiť vpred.

Naopak svetlo nám umožňuje vidieť veci také, aké skutočne sú. Umožňuje nám rozlišovať medzi pravdou a omylom, medzi tým, čo je podstatné a čo nepodstatné. Keď sme vo svetle, môžeme činiť spravodlivé rozhodnutia založené na pravdivých zásadách. Keď sme vo svetle, máme „dokonalý jas nádeje“²,pretože svoje skúšky v smrteľnosti vidíme z hľadiska večnosti.

Keď vystúpime z tieňov sveta do večného Svetla Kristovho, nájdeme duchovné uzdravenie.

Čím viac rozumieme náukovému poňatiu svetla a uplatňujeme ho, tým lepšie sa môžeme brániť pred duchovnými chorobami, ktoré nás trápia či obťažujú po všetkých stránkach; tým lepšie môžeme slúžiť ako energickí, odvážni, starostliví a pokorní nositelia svätého kňazstva – ako skutoční služobníci nášho milovaného a večného Kráľa.

Ježiš Kristus povedal: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“³

Čo to znamená?

Jednoducho toto: Ten, kto pokorne nasleduje Ježiša Krista, bude cítiť a zdieľať Jeho svetlo. A toto svetlo porastie, až nakoniec rozptýli aj tú najhlbšiu temnotu.

To znamená, že existuje určitá moc, silný vplyv, ktorý zo Spasiteľa vyžaruje. Vychádza to z prítomnosti Božej, aby to naplnilo nesmiernosť priestoru⁴. Vzhľadom na to, že táto moc osvetľuje, povznáša a presvecuje náš život, písma ju často nazývajú svetlom, ale tiež sa o nej hovorí ako o duchu a pravde.

V Náuke a zmluvách čítame: Slovo Pána je pravda a čokoľvek je pravda, je svetlo a čokoľvek je svetlo, je Duch, a to Duch Ježiša Krista⁵.

Tento hlbokomyseľný postreh – že svetlo je duch, čo je pravda a že toto svetlo žiari na každú dušu, ktorá prichádza na svet – je práve tak dôležitý ako nádejný. Svetlo Kristovo osvecuje a sýti dušu všetkých tých, ktorí počúvajú hlas Ducha.⁶

Svetlo Kristovo napĺňa vesmír.

Napĺňa zem.

A môže naplniť každé srdce.

Boh nikoho neuprednostňuje.⁷ Jeho svetlo je dostupné všetkým – významným aj nevýznamným, bohatým aj chudobným, privilegovaným aj znevýhodneným.

Ak si otvoríte myseľ a srdce, aby ste prijali Svetlo Kristovo a pokorne nasledovali Spasiteľa, obdržíte viac svetla. Riadok za riadkom, tu trochu a tam trochu, zhromaždite v duši viac svetla a pravdy dokiaľ z vášho života nezmizne temnota.⁸

Boh vám otvorí oči.

Boh vám dá nové srdce.

Božia láska, svetlo a pravda spôsobia, že to, čo drieme, sa prebudí k životu a vy sa znova narodíte do novoty života v Kristovi Ježišovi.⁹

Pán sľúbil: A ak bude oko vaše upreté na slávu moju, celé telo vaše bude naplnené svetlom a vo vás nebude žiadna temnota; a oné telo, ktoré je naplnené svetlom, chápe všetky veci.¹⁰

Toto je oným skutočným liekom na duchovnú chorobu. V prítomnosti svetla mizne temnota.

Boh nás však nebude nútiť, aby sme Jeho svetlo prijali.

Pokiaľ sa postupne uspokojíme s temnotou, naše srdce sa asi nezmení.

Aby došlo k zmene, je potrebné púšťať svetlo dovnútra.

Keď som ako kapitán aerolínií lietal okolo našej planéty zem, vždy ma fascinovala krása a dokonalosť Božieho stvorenia. Veľmi silno na mňa pôsobil vzťah medzi zemou a slnkom. Považujem to za skvelé názorné ponaučenie týkajúce sa existencie temnoty a svetla.

Ako všetci vieme, v priebehu každých 24 hodín sa noc mení na deň a deň na noc.

Čo je teda noc?

Noc nie je nič iné ako tieň.

Ani v tej najtemnejšej noci slnko neprestáva vyžarovať svetlo. Žiari ďalej tak jasne ako vždy. Ale polovica zemegule je v temnote.

Temnotu spôsobuje neprítomnosť svetla.

Keď sa znesie temná noc, neprepadávame zúfalstvu ani nemáme strach, že prestalo svietiť slnko. Nepredpokladáme, že slnko už nie je na svojom mieste alebo že vyhaslo. Chápeme, že sme v tieni, že zem sa bude ďalej otáčať a že na nás slnečné lúče nakoniec znova dopadnú.

Temnota nie je znamením toho, že neexistuje svetlo. Väčšinou to jednoducho znamená, že nie sme na správnom mieste, aby sme obdržali svetlo. Počas posledného zatmenia slnka mnohí vyvinuli veľké úsilie, aby sa dostali do úzkeho pásma tieňa vytvoreného Mesiacom uprostred jasného slnečného dňa.

Veľmi podobným spôsobom duchovné svetlo ďalej žiari na každé Božie stvorenie. Satan bude vynakladať všetku snahu na to, aby vytvoril tieň alebo nás dostal do tieňa, ktorý si sami vytvoríme. Bude nás nútiť, aby sme si vytvorili vlastné zatmenie; bude nás tlačiť do temnoty svojej jaskyne.

Duchovná temnota môže rozprestrieť závoj zabudnutia aj okolo tých , ktorí kedysi kráčali vo svetle a radovali sa v Pánovi. A predsa, dokonca v okamihoch tej najväčšej temnoty Boh počuje pokorné prosby, keď sa modlíme: „Verím! Pomôž mojej neviere!“¹¹

Za Almových dní mali mnohí problém prijať duchovné veci a „pre svoju nevieru“ do ich duše nemohli vstúpiť Božie svetlo a pravda „a ich srdcia boli zatvrdené.“¹²

Bratia, je na nás, aby sme boli na tom správnom mieste, aby sme videli božské svetlo a pravdu evanjelia Ježiša Krista. Aj vtedy, keď padne noc a svet nám pripadá pomätený, sa môžeme rozhodnúť kráčať v Kristovom svetle, dodržiavať Jeho prikázania a odvážne svedčiť o Jeho existencii a Jeho vznešenosti.

Ako nositelia Božieho kňazstva a ako učeníci Ježiša Krista ste nositeľmi svetla. Robte ďalej to, čo bude Jeho božské svetlo vyživovať. „Pozdvihnite svetlo svoje“¹³ a nechajte ho svietiť pred ľuďmi – nie preto, aby videli vás, ale „aby videli dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“¹⁴

Drahí bratia, ste nástrojmi v rukách Pána s cieľom priniesť svetlo a uzdravenie dušiam detí Nebeského Otca. Možno sa necítite spôsobilí, aby ste uzdravovali tých, ktorí sú duchovne chorí – určite o nič viac, než je zamestnanec pošty spôsobilý pomôcť niekomu, kto má artritídu. Možno sami čelíte duchovným ťažkostiam. A predsa, Pán vás povolal. Dal vám právomoc a zodpovednosť ponúkať pomocnú ruku tým, ktorí to potrebujú. Obdaril vás svojou posvätnou kňazskou mocou, aby ste prinášali svetlo do temnoty a aby ste pozdvihovali Božie deti a žehnali im. Boh znovuzriadil Svoju Cirkev a Svoje drahocenné evanjelium, „ktoré zahojí zranenú dušu“¹⁵. Pripravil cestu, aby ste dosiahli duchovné blaho; našli uzdravenie zo stagnácie a smerovali k prekypujúcemu duchovnému zdraviu.

Vždy, keď sa v pokornej modlitbe necháte viesť k Bohu, zakúsite Jeho svetlo. Vždy, keď v písmach hľadáte Jeho slovo a vôľu, toto svetlo žiari jasnejšie. Vždy, keď si všimnete niekoho núdzneho a obetujete vlastné pohodlie, aby ste z láskou ponúkli pomocnú ruku, toto svetlo sa rozpína a zväčšuje. Vždy, keď zapudíte pokušenie a rozhodnete sa pre čistotu; vždy, keď hľadáte či ponúkate odpustenie; vždy, keď odvážne svedčíte o pravde, toto svetlo vyháňa temnotu a priťahuje druhých, ktorí tak isto hľadajú svetlo pravdy.

Spomeňte si na svoje osobné zážitky, na okamihy služby Bohu a blížnym, kedy božské svetlo vo vašom živote žiarilo – vo svätom chráme, pri stole so sviatosťou, v tichom okamihu premýšľania v modlitbe, na rodinnom stretnutí alebo počas vykonávania kňazskej služby. Zdieľajte tieto okamihy s rodinou, s priateľmi a hlavne s našou mládežou, ktorá hľadá svetlo. Je potrebné, aby od vás počuli, že vďaka tomuto svetlu príde nádej a uzdravenie, dokonca vo svete plnom temnoty.

Kristovo svetlo prináša nádej, šťastie a uzdravenie zo všetkých duchovných zranení či chorôb.¹⁶ Tí, ktorí zažijú toto zušľachťujúce pôsobenie, sa stávajú nástrojmi v rukách Svetla sveta, aby odovzdávali svetlo druhým.¹⁷ A pocítia to, čo pocítil kráľ Lamoni: „Toto svetlo [naplnilo] dušu jeho takou radosťou, že je oblak temnoty rozptýlený, že sa v duši jeho [rozsvietilo] svetlo života večného.“¹⁸

Drahí bratia, drahí priatelia je našou úlohou vyhľadávať Pána, pokiaľ v nás nebude jasne žiariť Jeho svetlo večného života a pokiaľ sa naše svedectvo nestane istým a pevným aj uprostred temnoty.

Modlím sa a žehnám vám, aby ste uspeli pri napĺňaní svojho určenia ako držiteľov kňazstva Všemohúceho Boha a vždy radostných nositeľov Jeho nebeského sveta. V posvätnom mene Ježiša Krista, nášho Majstra, amen.