„Zostanete v mojej láske“

Biblia nám hovorí, že „Boh je láska“¹. Je dokonalým stelesnením lásky a my veľmi závisíme na neustálom a univerzálnom dopade tejto lásky. Ako to vyjadril prezident Thomas S. Monson: „Božia láska je tu pre vás nezáležiac na tom, či cítite alebo necítite, že si ju zaslúžite. Jednoducho tu vždy je.“²

Božskú lásku môžeme opísať a hovoriť o nej mnohými spôsobmi. Jedným z pojmov, ktorý dnes často počujeme je, že Božia láska je „bezvýhradná“. Hoci je to určitým spôsobom pravdivé, kľúčové slovo bezvýhradná sa v písmach nikde nevyskytuje. Jeho láska je v písmach skôr opísaná ako „veľká a úžasná láska“³, „dokonalá láska“⁴, „vykupujúca láska“⁵ a „večná láska“⁶. Tieto pojmy sú lepšie, pretože slovo bezvýhradná môže vyjadrovať nesprávne dojmy o božskej láske, ako napríklad, že Boh všetko toleruje a ospravedlní všetko, čo robíme, pretože Jeho láska je bezvýhradná alebo že od nás Boh nič nepožaduje, pretože Jeho láska je bezvýhradná, alebo že všetci sú spasení v nebeskom kráľovstve Božom, pretože Jeho láska je bezvýhradná. Božia láska je nekonečná a vytrvá naveky, ale čo to pre každého z nás znamená závisí od toho, ako na Jeho lásku zareagujeme.

Ježiš povedal:

„Ako mňa miloval Otec, aj ja som miloval vás; zostaňte v mojej láske.

„Ak zachováte moje prikázania, zostanete v mojej láske, ako ja som zachoval prikázania svojho Otca a zostávam v Jeho láske.“⁷

„Zostať“ alebo „zostávať“ v Spasiteľovej láske znamená, že obdržíme Jeho milosť a sme ňou zdokonalení.⁸ Aby sme obdržali Jeho milosť, musíme mať vieru v Ježiša Krista a dodržiavať Jeho prikázania, vrátane toho, že budeme činiť pokánie zo svojich hriechov, budeme pokrstení na odpustenie hriechov, obdržíme Ducha Svätého a budeme neustále poslúchať.⁹

Boh nás vždy bude milovať, ale nemôže nás spasiť v našich hriechoch.¹⁰ Spomeňte si na slová, ktoré hovoril Amulek Zezromovi, že Spasiteľ nespasí Svoj ľud v ich hriechoch, ale že ich spasí z ich hriechov¹¹, pretože s hriechom sme nečistí a „žiadna nečistá vec nemôže zdediť kráľovstvo nebesk铹² alebo prebývať v Božej prítomnosti. „A [Kristus] má moc, ktorá mu bola daná od Otca, aby [Svoj ľud] vykúpil z ich hriechov skrze pokánie; takže vyslal anjelov svojich, aby oznamovali zvesti o podmienkach pokánia, ktoré privádza k moci Vykupiteľa, k spáse ich duší.“¹³

V Knihe Mormonovej sa učíme, že zámer Kristovho utrpenia – najvyššieho prejavu Jeho lásky – bolo uskutočniť „vnútro milosrdenstva, čo premôže spravodlivosť a uskutočňuje pre ľudí prostriedok, aby mohli mať vieru k pokániu.

A tak môže milosrdenstvo uspokojiť požiadavky spravodlivosti a obklopuje ich náručie bezpečia, zatiaľ čo ten, kto neuplatňuje vieru k pokániu, je vystavený celému zákonu požiadaviek spravodlivosti; takže iba pre toho, kto má vieru k pokániu, sa uskutoční veľký a večný plán vykúpenia.“¹⁴

Pokánie je potom Jeho dar pre nás, ktorý bol kúpený veľmi draho.

Niektorí budú argumentovať, že Boh žehná každému bez rozdielu – citujúc, napríklad, Ježišovo vyhlásenie v Kázaní na vrchu: „Veď [Boh] dáva vychádzať slnku na zlých aj na dobrých a zosiela dážď na spravodlivých aj na nespravodlivých.“¹⁵ Boh vskutku vylieva na všetky Svoje deti všetky požehnania, ktoré môže – všetky požehnania, ktoré Mu dovolí zoslať láska, zákon, spravodlivosť a milosrdenstvo. A prikazuje nám, aby sme boli rovnako štedrí:

„Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov, [dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia] a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú [a vám sa protivia];

aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach.“¹⁶

Predsa len, väčšie Božie požehnania sú podmienené poslušnosťou. Prezident Russell M. Nelson vysvetlil: „Žiarivá kytica Božej lásky – vrátane večného života – zahŕňa požehnania, na ktoré sa musíme kvalifikovať, a nie neoprávnene očakávané nároky. Hriešnici nemôžu prekrútiť Jeho vôľu na svoju a vyžadovať od Neho, aby ich požehnal v hriechu (pozri Alma 11:37). Ak sa chcú radovať z každého kvetu v Jeho prekrásnej kytici, musia činiť pokánie.“¹⁷

Ďalším životne dôležitým aspektom toho, že zostaneme v Božej láske je umožniť, aby sa kajúcnik stal nevinným a bez poškvrny s prísľubom toho, že „budete pozdvihnutí posledného dňa“¹⁸. Keď zostaneme v Jeho láske, uschopní nás to, aby sme si uvedomili náš plný potenciál, aby sme sa stali dokonca takými, ako je On.¹⁹ Ako prehlásil prezident Dieter F. Uchtdorf: „Ale milosť Božia nás nielen obnovuje do nášho predchádzajúceho nevinného stavu. … Má omnoho vyšší cieľ: želá si, aby sa Jeho synovia a dcéry stali takými, ako je On.“²⁰

Zostávať v tomto zmysle v Božej láske znamená plne sa podriadiť Jeho vôli. Znamená to prijať Jeho opravy, keď sú potrebné, „lebo koho miluje Pán, toho prísne vychováva“²¹. Znamená to milovať a slúžiť si navzájom, tak ako nás miloval a slúžil nám Ježiš.²² Znamená to naučiť sa zostať v zákone celestiálneho kráľovstva, aby sme tak mohli zostať v celestiálnej sláve.²³ Aby z nás mohol učiniť toho, kým sa môžeme stať, náš Nebeský Otec nás prosí, aby sme sa poddali „nabádaniu Ducha Svätého a [odložili] prirodzeného človeka, a [stali] svätým skrze uzmierenie Krista Pána, a [stali] sa ako dieťa, poddajným, miernym, pokorným, trpezlivým, plným lásky, ochotným podrobiť sa všetkým veciam, ktoré Pán považuje za vhodné na neho vložiť, rovnako ako sa dieťa podrobuje otcovi svojmu“²⁴.

Starší Dallin H. Oaks poznamenal: „Posledný súd nebude len zhodnotením výslednej sumy dobrých a zlých skutkov – to, čo sme urobili. Je to uznanie konečného vplyvu našich skutkov a myšlienok – to, čím sme sa stali.“²⁵

Príbeh Helen Kellerovej je akýmsi podobenstvom ako božská láska môže zmeniť ochotnú dušu. Helen sa narodila v roku 1880 v štáte Alabama v Spojených štátoch. Keď mala 19 mesiacov, ochorela na neznámu chorobu, ktorá jej spôsobila hluchotu i slepotu. Bola veľmi inteligentná a keď sa snažila porozumieť svetu okolo seba a dať zmysel tomu, čo ju obklopuje, začala byť frustrovaná. Keď Helen cítila, ako sa pery členov jej rodiny pohybujú a zistila, že používajú ústa na to, aby sa rozprávali, „rozzúrila sa, [pretože] sa nemohla zapojiť do rozhovoru“²⁶. Keď mala Helen šesť rokov, potreba komunikácie a jej frustrácia vzrástli tak veľmi, že jej „záchvaty hnevu sa opakovali každý deň, niekedy každú hodinu“²⁷.

Jej rodičia pre ňu najali učiteľku, ktorá sa volala Anne Sullivanová. Rovnako ako Ježiš Kristus rozumie našim slabostiam²⁸, aj Anne Sullivanová bojovala so svojimi vlastnými ťažkosťami a rozumela Heleniným slabostiam. Keď mala Anne päť rokov, zasiahla ju infekcia, ktorá vyústila v bolestivé zjazvenie rohovky a ona takmer oslepla. Keď mala osem rokov, zomrela jej mama; otec opustil ju aj jej mladšieho brata Jimmieho a boli poslaní do „domu pre chudobných“, kde boli také žalostné podmienky, že Jimmie po troch mesiacoch zomrel. Anne sa vďaka svojej zarputilej vytrvalosti dostala na Perkinsovu školy pre slepých a zrakovo postihnutých, kde mala úžasný úspech. Operácia jej poskytla zlepšenie zraku, a tak bola schopná čítať tlačený text. Keď Helenin otec kontaktoval Perkinsovu školu a hľadal nejakého učiteľa pre svoju dcéru, vybrali Anne Sullivanovú.²⁹

Na začiatku to nebola prechádzka ružovou záhradou. Helen „svoju učiteľku bila, štípala a kopala a vybila jej zub. [Anne] napokon prebrala kontrolu, keď sa s [Helen] presťahovala do malej chatky na pozemku Kellerovcov. Trpezlivosťou a tvrdou dôslednosťou si napokon získala Heleninu lásku a dôveru.“³⁰ Podobne aj my, keď začneme nášmu božskému Učiteľovi veriť namiesto toho, aby sme Mu odolávali, môže s nami pracovať, aby nás poučil a pozdvihol nás do novej reality.³¹

Aby Anne naučila Helen slová, hláskovala mená známych vecí svojím prstom na Heleninej dlani. „[Helen] milovala túto ,prstovú hru‘, ale nerozumela, až kým nenastal ten známy okamih, keď [Anne] vyhláskovala slovo ,v-o-d-a‘, a zároveň liala vodu na [Heleninu] ruku. [Helen] neskôr napísala:

„,Náhle som pocítila hmlisté vedomie niečoho zabudnutého … a tajomstvo jazyka mi bolo nejakým spôsobom zjavené. Potom som vedela, že „v-o-d-a“ znamená úžasné studené niečo, čo mi steká po ruke. Táto živá voda prebudila moju dušu, poskytla je svetlo, nádej, radosť, oslobodila ju! … Všetko malo meno a každé meno dalo vzniknúť novej myšlienke. Keď sme sa vrátili do domčeka, zdalo sa mi, že každá vec, ktorej som sa dotkla sa chveje životom.‘“³²

Keď Helen Kellerová dospela, bola známa svojou láskou k jazyku, zručnosťou spisovateľky a výrečnosťou verejného rečníka.

Vo filme, ktorý opisuje jej život, sú jej rodičia zobrazení ako ľudia, ktorí získali zadosťučinenie z toho, že Anne Sullivanová skrotila ich divokú dcéru do tej miery, že Helen sedela vzorne pri večeri, normálne jedla a na konci večere si zložila obrúsok. Ale Anne vedela, že Helen je schopná omnoho väčších vecí a že môže prispieť mnohými dôležitými spôsobmi.³³ My tiež môžeme byť celkom spokojní s tým, čo sme vo svojom živote urobili, a že sme proste takí, akí sme, zatiaľ čo náš Spasiteľ rozumie úžasnému potenciálu, ktorý my vidíme iba „v zrkadle, v záhade“³⁴. Každý z nás môže zakúsiť túto intenzívnu radosť, keď sa v nás odkrýva oný božský potenciál, podobne ako radosť, ktorú cítila Helen Kellerová, keď slová ožili, aby poskytli jej duši svetlo a oslobodili ju. Každý z nás môže milovať Boha a slúžiť Mu a byť posilnený tak, aby slúžil svojmu blížnemu. „Ale, ako je napísané: Ani oko nevidelo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca človeku nevstúpilo, čo pripravil Boh tým, ktorí Ho milujú.“³⁵

Zvážme cenu vzácnej Božej lásky. Ježiš zjavil, že uzmierenie našich hriechov a vykúpenie nás zo smrti, telesnej i duchovnej, to utrpenie spôsobilo Jemu, dokonca Bohu, najväčšiemu zo všetkých, že sa chvel bolesťou a krvácal z každého póru, a trpel v tele i na duchu – a chcel, aby nemusel vypiť ten horký kalich a mohol sa stiahnuť.³⁶ Jeho agónia v Getsemanoch a na kríži bola väčšia, než by mohol zniesť akýkoľvek smrteľník.³⁷ Avšak kvôli láske k Svojmu Otcovi a k nám vytrval, a preto nám môže ponúknuť smrteľnosť i večný život.

Je bolestne symbolické, že „krv [tiekla] z každého póru“³⁸, keď Ježiš trpel v Getsemane, na mieste olivového lisu. Aby v Spasiteľovej dobe z olív vznikol olivový olej, boli olivy najprv rozdrvené veľkým kameňom. Táto „masa“ sa potom dala do mäkkých, pletených košíkov, ktoré boli položené na seba. Ich váha vytlačila prvý a najčistejší olej. Potom sa takto naskladané košíky navrchu zaťažili veľkým brvnom alebo trámom, a tak vzniklo viac oleja. Napokon, na vytlačenie posledných kvapiek, bol trám navrchu zaťažený kameňmi, aby vznikol maximálny, drviaci tlak.³⁹ A áno, olej, ktorý odtiaľ najprv vyteká, má farbu krvi.

Premýšľam o Matúšovom opise Spasiteľa, ktorý vkročil do Getsemane v onú osudnú noc – kedy „začal sa rmútiť a cítiť úzkosť. …

Nato poodišiel trochu, padol na tvár a modlil sa takto: Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty.“⁴⁰

Potom, keď bola úzkosť čoraz bolestnejšia, prosil po druhýkrát o útechu a nakoniec, asi na vrchole Svojho utrpenia, po tretíkrát. Vytrpel onú agóniu až dovtedy, kým nebola spravodlivosť uspokojená do poslednej kvapky.⁴¹ Urobil to, aby vás i mňa vykúpil.

Akým vzácnym darom je božská láska! Ježiš, naplnený láskou, sa pýta: „Nebudete činiť pokánie z hriechov svojich a neobrátite sa, aby som vás mohol uzdraviť?“⁴² Láskavo opätovne uisťuje: „Hľa, rameno milosrdenstva môjho je k vám vztiahnuté a každý, kto príde, toho prijmem; a požehnaní sú tí, ktorí prídu ku mne.“⁴³

Chcete milovať Toho, ktorý najprv miloval vás?⁴⁴ Potom dodržiavajte Jeho prikázania.⁴⁵ Chcete byť priateľom Toho, kto položil Svoj života za Svojich priateľov?⁴⁶ Potom dodržiavajte Jeho prikázania.⁴⁷ Chcete zostať v Jeho láske a obdržať všetko, čo vám láskavo ponúka? Potom dodržiavajte Jeho prikázania.⁴⁸ Modlím sa za to, aby sme plne zostávali v Jeho láske, v mene Ježiša Krista, amen.