Vždy na Neho pamätajte

Drahí bratia a sestry, keď som slúžil v Ázii, ľudia sa ma občas pýtali: „Starší Gong, koľko ľudí žije na cirkevnom území Ázia?“

Odpovedal som: „Polovica svetovej populácie – 3,6 miliárd ľudí.“

Niekto sa opýtal: „Je ťažké zapamätať si všetky ich mená?“

Pamätanie a zabúdanie je súčasťou každodenného života. Napríklad, moja manželka raz nemohla nikde nájsť svoj nový mobilný telefón, tak sa nakoniec rozhodla zavolať naň z druhého telefónu. Keď začula ako telefón zvoní, pomyslela si: „Kto by mi mohol volať? Veď som to číslo ešte nikomu nedala!“

Pamätanie si a zabúdanie je tiež súčasťou našej večnej cesty. Čas, slobodná vôľa a pamäť nám pomáhajú učiť sa, rásť a silnieť vo viere.

Slovami obľúbenej náboženskej piesne:

Každý týždeň, keď prijímame sviatosť, uzatvárame zmluvu, že na Neho budeme vždy pamätať. Použil som len niekoľko z viac ako 400 odkazov na verše z písiem k slovu pamätať a našiel som šesť spôsobov ako na Neho môžeme vždy pamätať.

Po prvé, vždy na Neho môžeme pamätať tým, že budeme mať dôveru v Jeho zmluvy, sľuby a uistenia.

Pán pamätá na Svoje večné zmluvy – od dôb Adama až do dňa, kedy Adamovo potomstvo prijme pravdu a bude hľadieť hore, vtedy bude Sion pozerať dole a celé nebesia sa budú triasť veselím a zem sa bude chvieť radosťou.²

Pán si pamätá na Svoje sľuby, vrátane sľubov, že prostredníctvom Knihy Mormonovej, ďalšieho svedectva o Ježišovi Kristovi, zhromaždí rozptýlený Izrael a sľubov, ktoré dal každému členovi a misionárovi, ktorí pamätajú na to, že cena duší je veľká.³

Pán pamätá na národy a ľudí, a uisťuje ich. V týchto dňoch plných pohybu a zmätku⁴ „títo, vozy, tamtí kone, ale my meno nášho Boha Hospodina máme v pamäti“⁵, ktorý má s nami zámer „aj pre dni vzdialené“⁶. V ťažkých časoch⁷ máme pamätať, že to nie je dielo Božie, ktoré je zmarené, ale dielo človeka.⁸

Po druhé, vždy na Neho môžeme pamätať tým, že vďačne uznávame Jeho ruku v celom svojom živote.

Pánovu ruku vo svojom živote často rozpoznáme najlepšie s odstupom času. Ako povedal kresťanský filozof Søren Kierkegaard: „Život môže byť pochopený jedine spätne. Ale … musí sa žiť dopredu.“⁹

Moja drahá matka nedávno oslávila svoje 90 narodeniny. Vďačne vydávala svedectvo o Božích požehnaniach, ktoré získala v každom kľúčovom okamihu svojho života. Rodinná história, rodinné tradície a rodinné putá nám pomáhajú vychutnávať si spomienky na minulosť, zatiaľ čo nám poskytujú vzory a nádej do budúcna. Kňazské línie právomoci a patriarchálne požehnania sú svedectvom o Božej ruke naprieč celými generáciami.

Premýšľali ste niekedy o sebe ako o svojej vlastnej žijúcej knihe pamätí – ktorá odráža, čo si chcete pamätať a ako si to chcete pamätať?

Napríklad, keď som bol mladší, veľmi som si želal hrať v škole basketbal. Usilovne som trénoval. Jedného dňa tréner ukázal na našich najlepších hráčov – 193 cm vysokého pivota a na 188cm vysoké krídlo a povedal mi: „Môžem ťa zaradiť do družstva, ale pravdepodobne si nikdy nezahráš.“ Pamätám sa, ako láskavo ma potom povzbudzoval: „Prečo neskúsiš futbal? Bol by si v ňom dobrý.“ Moja rodina jasala, keď som dal prvý gól.

Môžeme pamätať na tých, ktorí nám s úprimnosťou, láskavosťou, trpezlivosťou a povzbudením dávajú príležitosť a druhú šancu. A môžeme sa stať tými, na ktorých druhí pamätali, keď najviac potrebovali pomoc. Pamätať na pomoc druhých a na to, ako nás vplyv Ducha vedie, je jedným zo spôsobov ako na Neho pamätať. Takto sčítame všetky svoje dary, a uvidíme, čo všetko Boh vykonal.¹⁰

Po tretie, vždy ma Neho môžeme pamätať tým, že budeme Pánovi dôverovať, keď nás uisťuje, že ten, kto činil pokánie z hriechov svojich, tomu je odpustené, a ja, Pán, už na ne nepamätám.¹¹

Keď činíme úplne pokánie, vrátane vyznania hriechov a ich zanechania, spolu s Enóšom sa pýtame, zatiaľ čo je naša vina zahladená: „Pane, ako sa to stalo?“ a počujeme odpoveď: „Pre vieru tvoju v Krista“¹² a Jeho výzvu, aby sme Ho mali na „pamäti“¹³.

Keď učiníme pokánie a vedúci kňazstva potvrdia, že sme spôsobilí, nepotrebujeme znova vyznávať minulé hriechy. Byť spôsobilí neznamená byť dokonalí. Jeho plán šťastia nás vyzýva k tomu, aby sme sa na ceste životom pokorne zmierili s tým, že raz budeme v Kristovi zdokonalení¹⁴, a nie aby sme sa kvôli nedokonalostiam neustále trápili, boli otrávení alebo nešťastní. Pamätajte, On o nás vie všetko, čo si prajeme, aby o nás nikto nevedel – a stále nás miluje.

Život niekedy skúša našu dôveru v Kristovo milosrdenstvo, spravodlivosť a súd a v Jeho oslobodzujúce pozvanie, aby sme sa nechali uzdraviť Jeho uzmierením.

Jedna mladá žena v inej krajne sa uchádzala o prácu novinárky, ale úradník, ktorý prácu prideľoval, bol bezcitný. Povedal jej: „Svojím podpisom môžem zaručiť, že sa nestaneš novinárkou, ale pôjdeš kopať kanály.“ Bola jedinou ženou, ktorá v skupine mužov kopala kanály.

O niekoľko rokov neskôr sa táto žena stala úradníčkou. Jedného dňa za ňou prišiel muž, ktorý potreboval jej podpis kvôli práci.

Opýtala sa ho: „Pamätáte si ma?“ Nepamätal si.

Povedala: „Vy si ma nepamätáte, ale ja si vás pamätám. Svojím podpisom ste zaručili, že som sa nikdy nestala novinárkou. Svojím podpisom ste ma poslal kopať kanály, jedinú ženu v skupine mužov.“

Povedala mi: „Cítim, že by som sa k tomuto mužovi mala zachovať lepšie, než sa on zachoval ku mne, ale nie som taká silná.“ Niekedy v sebe túto silu nemáme, ale môžeme ju nájsť, keď budeme pamätať na uzmierenie nášho Spasiteľa Ježiša Krista.

Keď je zradená naša dôvera, sny sú rozbité, srdce opakovane zlomené, keď túžime po spravodlivosti a potrebujeme milosrdenstvo, keď máme zaťaté päste a tečú nám slzy, keď potrebujeme vedieť, čoho sa pridržať a čo opustiť, vždy môžeme pamätať na Neho. Život nie je taký krutý, ako sa niekedy môže zdať. Jeho nekonečný súcit nám môže pomôcť nájsť našu cestu, pravdu i život.¹⁵

Keď pamätáme na Jeho slová a príklad, neurážame sa ani neurážame druhých.

Otec môjho priateľa pracoval ako mechanik. Jeho poctivá práca bola vidieť aj na veľmi dôkladne umytých rukách. Jedného dňa niekto otcovi môjho priateľa v chráme povedal, že by si mal umyť ruky predtým ako tam pôjde slúžiť. Namiesto toho, aby sa urazil, tento dobrý muž začal pred návštevou chrámu umývať doma riad vo vode s veľkým množstvom saponátu. Stelesňuje tých, ktorí vstúpia „na vrch Hospodinov“ a stoja „na Jeho svätom mieste“ s najčistejšími rukami a s najčistejšími srdcom.¹⁶

Ak prechovávame voči niekomu neláskavé pocity, nenávisť alebo rozhorčenie alebo ak máme dôvod žiadať druhých o odpustenie, teraz je čas to urobiť.

Po štvrté, vyzýva nás, aby sme pamätali na to, že nás vždy víta doma.

Učíme sa kladením otázok a hľadaním. Neprestávajte však prosím bádať až do chvíle, kedy prídete – slovami T. S. Eliota – „tam, odkiaľ ste vyrazili s pocitom, že toto miesto vidíte prvýkrát“¹⁷. Hneď ako budete pripravení, otvorte prosím svoje srdce Knihe Mormonovej, znova, ako po prvýkrát. Modlite sa prosím so skutočným zámerom, znova, ako po prvýkrát.

Dôverujte onej prvopočiatočnej alebo časom zájdenej myšlienke. Dovoľte jej prehĺbiť vašu vieru. U Boha neexistuje žiadny bod bez možnosti návratu.

Novodobí aj dávni proroci na nás naliehajú, aby sme nedovolili ľudským nedostatkom, chybám alebo slabostiam – druhých ľudí a aj vlastným – aby spôsobili, že prehliadneme pravdy, zmluvy a vykupujúcu moc v Jeho znovuzriadenom evanjeliu.¹⁸ Toto je obzvlášť dôležité v cirkvi, v ktorej každý z nás rastie prostredníctvom svojej nedokonalej účasti. Prorok Joseph Smith povedal: „Nikdy som vám nepovedal, že som dokonalý – ale v zjaveniach, ktoré som vás učil nie je žiadna chyba.“¹⁹

Po piate, vždy na Neho môžeme pamätať v deň sabatu prostredníctvom sviatosti. Na konci Svojej služby v smrteľnosti a na počiatku Svojej služby po vzkriesení – v oboch prípadoch – Spasiteľ vzal chlieb a víno a požiadal nás, aby sme pamätali na Jeho telo a krv²⁰, lebo tak často, ako toto budete činiť, budete pamätať na túto hodinu, že som bol s vami²¹.

Počas obradu sviatosti dosvedčujeme Bohu Otcovi, že sme ochotní vziať na seba meno Jeho Syna a vždy na Neho pamätať a dodržiavať Jeho prikázania, ktoré nám dal, aby sme mohli vždy mať Jeho Ducha, aby bol s nami.²²

Ako Amulek, pamätajme na Neho, keď sa modlíme na svojich poliach, za svoje stáda a za svoj dom, a keď pamätáme na núdznych, chorých a sužovaných.²³

A nakoniec, po šieste, Spasiteľ nás vyzýva, aby sme na Neho vždy pamätali tak, ako On vždy pamätá na nás.

Vzkriesený Spasiteľ v Novom svete vyzval prítomných, aby k Nemu jeden po druhom pristúpili, vložili ruku do Jeho boku a pocítili stopy klincov na Jeho rukách a nohách.²⁴

V písmach je znovuzriadenie opísané takto: „Každá končatina a kĺb budú znovuzriadené … do vlastnej a dokonalej schránky“ a „dokonca vlas z hlavy nebude stratený.“²⁵ Za týchto okolností sa prosím zamyslite nad tým ako je možné, že Spasiteľovo dokonalé vzkriesené telo stále nesie rany vo Svojom boku a stopy klincov na Svojich rukách a nohách.²⁶

Z času na čas bývajú v histórii smrteľníci popravovaní ukrižovaním. Ale iba náš Spasiteľ Ježiš Kristus nás objíma, zatiaľ čo nesie znamenia Svojej čistej lásky. Len On napĺňa proroctvo, že bol pozdvihnutý na kríž, aby mohol každého z nás osloviť menom a pritiahnuť nás k Sebe.²⁷

Spasiteľ vyhlásil:

„Keby ony aj pozabudli, ja na teba nezabudnem.

Ajhľa, do dlaní som si ťa vyryl.“²⁸

Vydáva svedectvo: Ja som ten, ktorý bol pozdvihnutý. Ja som Ježiš, ktorý bol ukrižovaný. Ja som Syn Boží.²⁹

Pokorne svedčím a modlím sa za to, aby sme na Neho vždy pamätali – vo všetkých dobách, vo všetkých veciach a na všetkých miestach, kde môžeme byť.³⁰ V posvätnom a svätom mene Ježiša Krista, amen.