Muž kňazstva

Všetci máme svojich hrdinov, obzvlášť keď sme mladší. Narodil som sa a vyrastal v Princetone v New Jersey v Spojených štátoch. Veľmi preslávený športový tím, ktorý sa nachádzal v susedstve, mal svoje ústredie v New Yorku. Bol v tých dávnych dobách domom troch profesionálnych baseballových tímov: Brooklyn Dodgers, New York Giants a New York Yankees. Filadelfia bola dokonca ešte bližšie k nášmu domu, a tam sídlili baseballové tímy Athletics a Phillies. Bolo tam pre mňa množstvo potenciálnych baseballových hrdinov z týchto tímov.

Joe DiMaggio, ktorý hral za New York Yankees, sa stal tým mojím baseballovým hrdinom. Keď sme s bratmi a priateľmi hrali na školskom dvore pri našom dome baseball, snažil som sa švihnúť pálkou práve tak, ako som si myslel, že by to robil Joe DiMaggio. Bolo to ešte pred dobou televízie (toto je naozaj dávna história), takže som mal iba obrázky z novín, z ktorých som mohol kopírovať jeho švih.

Keď som bol starší, otec ma doviezol na štadión Yankees. Bolo to jediný raz, čo som videl Joea DiMaggia hrať. Ako keby som tam stále bol, vo svojej mysli vidím jeho švih pálkou a vidím bielu loptičku ako letí priamo na miesta v strede poľa.

Nuž, moje baseballové zručnosti sa nikdy ani len nepriblížili k tým, ktoré mal môj hrdina z detstva. Ale zopárkrát som trafil baseballovú loptičku veľmi dobre, odkopíroval som jeho mocný švih tak dobre ako sa len dalo.

Keď si vyberieme hrdinu, začneme kopírovať, vedome či nevedome, to, čo máme na nich najradšej.

Našťastie moji múdri rodičia, keď som bol chlapec, postavili predo mňa dobrých hrdinov. Otec ma zobral na štadión Yankees iba raz, aby som videl svojho baseballového hrdinu hrať, ale každú nedeľu mi umožnil, aby som videl muža kňazstva, ktorý sa stal hrdinom. Tento hrdina ovplyvnil môj život. Môj otec bol predseda maličkej pobočky, ktorá sa stretávala u nás doma. Mimochodom, ak ste v nedeľu zišli dole schodmi z prvého poschodia, boli ste na zhromaždení. Naša pobočka nikdy nemala viac ako 30 ľudí, ktorí prichádzali na zhromaždenia.

Bol tam mladý muž, ktorý priviezol svoju mamu do nášho domu na zhromaždenie, ale nikdy nevošiel do domu. Nebol členom. Bol to môj otec, kto uspel, tým, že išiel von na miesto, kde parkoval auto a pozval ho do nášho domu. Mladý muž bol pokrstený a stal sa mojím prvým a jediným vedúcim Áronovho kňazstva. Stal sa mojím kňazským hrdinom. Ešte vždy si pamätám na drevenú sošku, ktorú mi dal ako odmenu za to, že som dokončil projekt rúbania dreva pre jednu vdovu. Vždy, keď oprávnene chválim služobníka Božieho, snažím sa byť takým ako on.

V našej malej pobočke Cirkvi som si vybral ďalšieho hrdinu. Bol to námorník Spojených štátov, ktorý prišiel na naše zhromaždenia vo svojej zelenej námorníckej uniforme. Bolo to v čase vojny, a to samotné ho učinilo mojím hrdinom. Námorníctvo ho poslalo na Princetonskú univerzitu, aby sa vzdelával. Ale oveľa viac než obdivovanie jeho námorníckej uniformy bolo, že som sa na neho pozeral ako hral na Palmerovom štadióne ako kapitán tímu amerického futbalu Princetonskej univerzity. Videl som ho hrať za univerzitný basketbalový tím, a tiež som ho videl hrať ako hviezdneho lapača za ich baseballový tím.

A čo viac, prišiel ku nám domov počas týždňa, aby mi ukázal ako strieľať do koša oboma rukami, pravou aj ľavou. Povedal mi, že budem potrebovať túto zručnosť, pretože jedného dňa budem hrať za dobré tímy. Vtedy som si to neuvedomoval, ale veľa rokov bol pre mňa vzorom pravého muža kňazstva.

Každý jeden z vás bude vzorom muža kňazstva, či to už chcete, alebo nie. Keď ste prijali kňazstvo, stali ste sa zapálenou sviečkou. Pán vás vložil do svietnika, aby ste osvecovali cestu pre všetkých, ktorí vás obklopujú. To obzvlášť platí pre tých, ktorí sú vo vašom kňazskom kvóre. Môžete byť dobrým príkladom, priemerným alebo aj zlým príkladom. Môžete si myslieť, že vám na tom nezáleží, ale Pánovi na tom záleží. Vyjadril to týmto spôsobom:

„Vy ste svetlo sveta. Mesto, ktoré leží na vrchu, nemôže byť skryté.

Ani sviecu nezažíhajú a nestavajú pod nádobu, ale na svietnik, a svieti všetkým v dome.

Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“¹

Bol som požehnaný príkladmi skvelých držiteľov kňazstva v kvórach, v ktorých som mal to šťastie slúžiť. Môžete robiť to, čo oni urobili pre mňa tým, že budete príkladmi, ktoré budú ostatní nasledovať.

Všimol som si tri spoločné charakteristiky držiteľov kňazstva, ktorí sa stali mojimi hrdinami. Jednou z nich je vzor modlitby, druhá je návyk služby a tretia je neochvejné rozhodnutie byť čestným.

Všetci sa modlíme, ale držiteľ kňazstva, ktorým chcete byť, sa modlí často a so skutočným zámerom. Večer pokľaknite a ďakujte Bohu za požehnania dňa. Budete Mu ďakovať za rodičov, učiteľov a za dobré príklady hodné nasledovania. Vo svojich modlitbách budete hovoriť konkrétne o tých, ktorí požehnali váš život a ako počas oného dňa. To si bude vyžadovať viac než len pár minút a viac než len trocha premýšľania. Prekvapí vás to a zmení vás to.

Keď sa budete modliť o odpustenie, zistíte, že aj vy odpúšťate druhým. Keď budete Bohu ďakovať za Jeho dobrotu, budete premýšľať nad druhými, menovite, ktorí potrebujú vašu dobrotu. A znova, táto skúsenosť vás prekvapí každý deň a časom vás zmení.

Jedného dňa budete zmenení takouto vrúcnou modlitbou, sľubujem vám, že skutočne pocítite, že ste dieťa Božie. Keď budete vedieť, že ste dieťa Božie, budete tiež vedieť, že On od vás veľa očakáva. Pretože ako od Svojho dieťaťa bude od vás Boh očakávať, že budete nasledovať Jeho učenia a učenia Jeho drahého Syna, Ježiša Krista. Bude očakávať, že budete štedrí a láskaví k druhým. Bude sklamaný, ak ste pyšní a zameraní na seba. Požehná vás, ak si budete želať postaviť záujmy druhých nad svoje vlastné.

Niektorí z vás už ste vzormi nesebeckej kňazskej služby. Do chrámov po celom svete prichádzajú držitelia kňazstva pred úsvitom. A niektorí slúžia dlho po tom, čo slnko zapadne. Pre takéto obetovanie času a úsilia vo svete niet prejavu verejného uznania. Išiel som s mladými ľuďmi, keď slúžili tým, ktorí sú v duchovnom svete a ktorí nemôžu žiadať požehnania chrámu pre seba.

Ako som tak videl viac šťastia než vyčerpania v tvárach tých, ktorí tam slúžia tak skoro alebo tak neskoro, viem, že v tomto živote sú veľké odmeny pre takúto nesebeckú kňazskú službu, ale to je len symbol radosti, ktorú zdieľajú s tými, ktorým slúžia v duchovnom svete.

Videl som rovnaké šťastie v tvárach tých, ktorí rozprávajú druhým o požehnaniach, ktoré prichádzajú s členstvom v kráľovstve Božom. Poznám predsedu pobočky, ktorý skoro každý deň privádza ľudí k misionárom, aby ich učili. Ale pred niekoľkými mesiacmi ešte ani nebol členom Cirkvi. A teraz tam misionári učia a pobočka rastie v počtoch a silnie vďaka nemu. Ale viac než to, on je svetlom pre druhých, ktorí otvoria svoje ústa a urýchlia tak Pánovo zhromažďovanie detí Nebeského Otca.

Keď sa modlíte a slúžite druhým, vaše poznanie toho, že ste dieťa Božie a vaše pocity ohľadom Neho narastú. Budete si lepšie uvedomovať, že On je smutný, ak ste akýmkoľvek spôsobom nečestní. Budete odhodlanejší dodržať svoje slovo, ktoré dáte Bohu a druhým. Budete si viac uvedomovať, aby ste nebrali to, čo vám nepatrí. Budete čestnejší k svojim zamestnávateľom. Budete odhodlanejší načas dokončiť každú úlohu, ktorá vám bola daná Pánom a ktorú ste prijali, že ju urobíte.

Namiesto premýšľania, či prídu ich domáci učitelia, sa deti v rodinách, ktoré ste povolaní učiť, budú tešiť na vašu očakávanú návštevu. Moje deti mali také požehnanie. Keď vyrastali, mali kňazských hrdinov, ktorí im pomohli stanoviť ich vlastné smerovanie v službe Pánovi. Tento požehnaný príklad sa teraz prenáša na tretiu generáciu.

Moje posolstvo je tiež posolstvom vďaky.

Ďakujem vám za vaše modlitby. Ďakujem vám za to, že si na svojich kolenách uvedomujete fakt, že nemáte všetky odpovede. Modlíte sa k Bohu nebies, aby ste vyjadrili svoju vďaku a dovolávate sa Jeho požehnaní pre svoje životy a životy vašej rodiny. Ďakujem vám za vašu službu druhým a za dobu, kedy ste nepocítili potrebu byť za vašu službu ocenení.

Prijali sme Pánovo varovanie, že ak za svoju službu očakávame ocenenie v tomto svete, môžeme stratiť väčšie požehnania. Určite si spomínate na tieto slová:

„Varujte sa prejavovať zbožnosť pred ľuďmi preto, aby vás videli; ináč nemáte odplatu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach.

Preto, keď dávaš almužnu, netrúb pred sebou, ako robia pokrytci v synagógach a na uliciach, aby ich ľudia oslavovali. Veru vám hovorím: Majú svoju odmenu!

Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavica, čo robí pravica,

aby tvoja almužna zostala v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe.“²

Tí veľkí držitelia kňazstva, ktorí boli mojimi vzormi, si nie celkom uvedomovali to, že majú kvality hrdinov. V skutočnosti sa zdalo, že majú problém vidieť tie veci, ktoré som na nich najviac obdivoval. Spomínal som, že môj otec bol verným predsedom maličkej pobočky Cirkvi v New Jersey. Neskôr bol členom generálnej rady Nedeľnej školy Cirkvi. Dávam si dnes pozor, aby som hovoril zdržanlivo o jeho kňazskej službe, pretože bol skromný.

To isté sa dá povedať aj o námorníkovi, ktorý bol hrdinom môjho detstva. Nikdy mi nerozprával o svojej kňazskej službe či o tom čo dosiahol. Iba jednoducho slúžil. O jeho vernosti som sa dozvedel od druhých. Neviem povedať, či vôbec videl v sebe tieto kvality, ktoré som obdivoval.

Takže moja rada pre vás, ktorí chcete požehnávať druhých svojím kňazstvom, sa týka vášho života, ktorý je pre každého súkromný, okrem Boha.

Modlite sa k Nemu. Ďakujte Mu za všetko dobré vo vašom živote. Požiadajte Ho o to, aby ste poznali, akých jednotlivcov vám poslal do cesty, aby ste im slúžili. Proste Ho o pomoc pri takejto službe. Modlite sa, aby ste mohli odpustiť, aby aj vám mohlo byť odpustené. Potom im slúžte, majte ich radi a odpustite im.

A nad to všetko, zapamätajte si, že zo všetkej služby, ktorú poskytujete, niet väčšej ako keď pomáhate ľuďom, aby sa rozhodli byť spôsobilými pre večný život. Boh nám dal toto nad všetkým stojace vedenie ohľadom používania nášho kňazstva. A On je toho úžasným príkladom. Tento príklad vidíme v malom v Jeho najlepších smrteľných služobníkoch:

A Pán Boh povedal Mojžišovi, hovoriac: Nebesia, tie sú mnohé, a nemôžu byť spočítané pre človeka; ale sú spočítané pre mňa, lebo sú moje.

A ako jedna zem pominie, aj jej nebesia, práve tak príde iná; a niet žiadneho konca pre diela moje, ani pre slová moje.

Lebo hľa, toto je dielo moje a sláva moja – uskutočniť nesmrteľnosť a večný život človeka.³

Sme tu, aby sme v tom diele pomohli. Každý z nás môže mať význam. Boli sme pripravení pre túto dobu a miesto v posledných dňoch tohto posvätného diela. Každý z nás bol požehnaný príkladom tých, ktorí učinili toto dielo najdôležitejšou súčasťou svojho času na zemi.

Modlím sa, aby sme si navzájom pomáhali viesť sa k takejto príležitosti.

Boh Otec žije a odpovie na vaše modlitby o pomoc, ktorú potrebujete, aby ste Mu slúžili dobre. Ježiš Kristus je vzkriesený Pán. Toto je Jeho Cirkev. Kňazstvo, ktoré držíte, je moc konať v Jeho mene v Jeho diele, aby ste slúžili deťom Božím. Keď dáte celé svoje srdce do tohto diela, On vás pozdvihne. To vám sľubujem v mene Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, amen.