Nech je vaša viera vidieť

Milí bratia a sestry, vyjadrujeme vám svoje najhlbšie pocity lásky a vďačnosti. Sme vďační za naše pridelenia medzi vami.

Pri mojom nedávnom lete nám náš pilot oznámil, že pri zostupe môžeme naraziť na turbulencie, a preto sa musia všetci pasažieri pripútať. Turbulencia, samozrejme, prišla. Bolo to naozaj nebezpečné. Niekoľko radov za mnou, cez uličku, začala jedna vystrašená žena panikáriť. Vždy, keď lietadlo desivo kleslo a nepríjemne sa zatriaslo, nahlas vykríkla. Jej manžel sa ju pokúšal utešiť, ale nebolo to nič platné. Jej hysterické výkriky bolo počuť dovtedy, kým sme nepreleteli zónu turbulencií a bezpečne sme nepristáli. Bolo mi jej ľúto, že cítila takú úzkosť. Keďže viera je protilátkou proti strachu, mlčky som si prial, aby som mohol posilniť jej vieru.

Neskôr, keď pasažieri vystupovali z lietadla, prihovoril sa mi jej manžel. Povedal: „Je mi ľúto, že moja manželka bola taká vystrašená. Jediný spôsob, ako som ju mohol utešiť bolo, že som jej povedal, že, letí s nami aj Starší Nelson, tak sa nemusíš báť‘.“

Nie som si istý, či by jej moja prítomnosť na palube lietadla poskytla nejakú útechu, ale hovorím, že jednou zo skutočností smrteľného života je to, že naša viera bude skúšaná a napádaná. Niekedy takého skúšky prichádzajú, keď čelíme tomu, čo vyzerá ako zážitok medzi životom a smrťou. Pre túto vydesenú ženu bolo prudko sa otriasajúce lietadlo jedným z tých okamihov, keď sa ocitneme tvárou v tvár sile našej viery.

Keď hovoríme o viere – viere, ktorá môže pohnúť horami – nehovoríme o viere ako takej, ale o viere v Pána Ježiša Krista. Viera v Pána Ježiša Krista môže byť posilnená, keď sa o Ňom učíme a keď žijeme podľa nášho náboženstva. Náuka Ježiša Krista bola navrhnutá Pánom tak, aby nám pomohla zvýšiť našu vieru. Avšak v dnešnej reči môže mať slovo náboženstvo rôzny význam pre rôznych ľudí.

Slovo náboženstvo doslovne znamená „opätovne zviazať“ alebo „pripútať sa späť“ k Bohu.¹ Otázka, ktorú by sme si mali položiť je, či sme tak bezpečne pripútaní k Bohu, že je naša viera vidieť, alebo sme v skutočnosti pripútaní k niečomu inému? Napríklad, v pondelok ráno som začul rozhovory o športových zápasoch profesionálov, ktoré sa hrali v nedeľu. Premýšľal som, či by „náboženstvo“ niektorých z týchto horlivých fanúšikov „ich pripútalo späť“ iba k nejakému druhu skákajúcej lopty.

Každý z nás sa musí spýtať sám seba, čomu veríme. Tímu? Obchodnej značke? Celebrite? Aj tie najlepšie tímy môžu prehrať. Celebrity vyblednú. Existuje len Jeden, komu môžete vždy bezpečne veriť, a tým je Pán Ježiš Kristus. A vy musíte ukázať svoju vieru!

Boh prehlásil v prvom zo Svojich desiatich prikázaní: „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa.“² Tiež povedal: Hľaďte ku mne v každej myšlienke; nepochybujte, nebojte sa.³ Napriek tomu mnohí ľudia pozerajú iba na svoj bankový zostatok, aby našli pokoj, alebo na iných ľudí, ako na príklady, ktoré majú nasledovať.

Klinickí lekári, akademici a politici sú často vystavení skúške viery. Budú pri honbe za svojimi cieľmi ukazovať svoje náboženstvo, alebo ho budú skrývať? Sú pripútaní späť k Bohu, či k človeku?

Pred niekoľkými desaťročiami som čelil takejto skúške, keď ma jeden môj kolega z lekárskej fakulty karhal za to, že som nedokázal oddeliť svoje profesionálne znalosti od svojho náboženského presvedčenia. Žiadal ma, aby som tieto dve veci nespájal. Ako by som to mohol urobiť? Pravda je pravda! Nedá sa rozdeliť a ani jednu jej časť nemôžeme nechať bokom.

Či už sa pravda vynorí z vedeckého laboratória alebo skrze zjavenie, všetka pravda vychádza z Boha. Všetka pravda je súčasťou evanjelia Ježiša Krista.⁴ Áno, bol som požiadaný, aby som neukazoval svoju vieru. Nevyhovel som žiadosti svojho kolegu. Ukázal som svoju vieru!

Vo všetkom profesionálnom úsilí sú požadované prísne normy presnosti. Učenci si cenia svoju slobodu vyjadrovania. Ale úplná sloboda nie je možná, ak je časť poznania jedného človeka nariadeniami ľudí prehlásená za „neprijateľnú“.

Duchovná pravda sa nedá ignorovať – najmä božské prikázania. Zachovávanie božských prikázaní prináša požehnania, vždy! Porušovanie božských prikázaní prináša stratu požehnaní, vždy!⁵

Keďže je svet zaľudnený nedokonalými ľuďmi, vyvstáva tu mnoho problémov. Ich ciele a túžby sú veľmi ovplyvnené ich vierou, alebo jej nedostatkom. Mnohí kladú iné priority pred Boha. Niektorí spochybňujú dôležitosť náboženstva v modernom živote. Ako tomu bolo v každej dobe, tak aj dnes sa nájdu ľudia, ktorí zosmiešňujú či kritizujú slobodné uplatňovanie náboženstva. Niektorí dokonca obviňujú náboženstvo z množstva problémov vo svete. Nepochybne boli aj také časy, keď boli v mene náboženstva konané zverstvá. Ale život podľa Pánovho čistého náboženstva, čo znamená, že sa usilujeme byť pravými učeníkmi Ježiša Krista, je spôsob života a každodenný záväzok, ktorý bude poskytovať božské vedenie. Keď žijete podľa svojho náboženstva, preukazujete svoju vieru. Nechávate vašu vieru, aby bola vidieť.

Pán vedel, že Jeho deti sa budú musieť naučiť, ako Ho nájsť. Povedal, že tesná je brána a úzka je cesta, ktorá vedie k povýšeniu a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.⁶

Písma poskytujú jeden z najlepších spôsobov, ako nájsť náš smer a nestratiť ho. Poznanie písiem tiež poskytuje vzácnu ochranu. Napríklad, v celej histórii si infekcie ako „horúčka šestonedieľok“ vyžiadali životy mnohých nevinných matiek a ich bábätiek. A predsa sa v Starom zákone nachádzajú správne zásady starostlivosti o nakazených pacientov, napísané pred viac než 3 000 rokmi!⁷ Mnoho ľudí zahynulo kvôli tomu, že ľudia vo svojej túžbe po poznaní zabudli dbať na slovo Pánovo!

Moji milí bratia a sestry, čo nám v našich životoch chýba, ak „sa stále [učíme], ale nikdy [nemôžeme] dôjsť k poznaniu pravdy“⁸? Z písiem môžeme získať veľké poznanie a skrze modlitbu viery inšpiráciu.

Keď tak činíme, získame pomoc v každodenných rozhodnutiach. Najmä vtedy, keď sú schvaľované a presadzované ľudské zákony, musia byť vždy našou normou Božie zákony. Keď riešime kontroverzné záležitosti, mali by sme najprv vyhľadávať Božie vedenie.

Mali by sme „[prirovnávať] všetky písma k nám ... na úžitok a poučenie“⁹. Nebezpečenstvo číha tam, keď sa snažíme sami seba rozdeliť výrazmi ako „môj osobný život“ alebo dokonca „moje najlepšie správanie“. Ak sa niekto pokúša deliť svoj život do rôznych oddelených súčastí, nikdy nedorastie do svojej úplnej osobnej integrity – nikdy sa nestane úplne tým, čím by sa jeho alebo jej skutočné ja mohlo stať.

Pokušenie byť populárny môže dávať verejnej mienke výhodu nad slovom Božím. Politické kampane a marketingové stratégie často používajú prieskumy verejnej mienky na formovanie svojich plánov. Výsledky týchto prieskumov sú informatívne. Ale len ťažko sa dajú použiť ako dôvod na to, aby ospravedlnili neposlušnosť Božích prikázaní. Dokonca i keď „to robí každý“, zlé nikdy nie je dobré. Zlo, omyly a temnota sa nikdy nestanú pravdou, dokonca i keď sú populárne. Varovanie v písmach takto prehlasuje: „Beda tým, čo na zlé povedia: Dobré, a na dobré: Zlé, ktorí tmu menia na svetlo a svetlo na tmu.“¹⁰

Po Prvej svetovej vojne sa stala veľmi populárnou provokatívna pesnička. Pri presadzovaní nemorálnosti prehlasovala, že 50 miliónov ľudí sa nemôže mýliť. Ale v skutočnosti sa 50 miliónov ľudí môže mýliť – úplne sa mýliť. Nemorálnosť je v očiach Božích stále nemorálnosťou, a On bude jedného dňa súdiť všetky naše skutky a túžby.¹¹

Protikladom k strachu a pokrytectvu, ktoré prevažuje v dnešnom svete, stojí viera a odvaha mojej drahej milovanej dcéry Emily, ktorá teraz žije na druhej strane závoja. Keď z jej rakovinou napadnutého tela unikal život, ledva rozprávala. Ale s úsmevom na perách mi povedala: „Ocko, netráp sa pre mňa. Viem, že budem v poriadku.“ Emily v tomto citlivom okamihu ukazovala svoju vieru – s radosťou – práve vtedy, keď sme ju najviac potrebovali.

Táto prekrásna mladá matka piatich detí mala úplnú vieru v svojho Nebeského Otca, v Jeho plán a vo večné blaho jej rodiny. Bola bezpečne pripútaná späť k Bohu. Bola úplne verná zmluvám, ktorá uzatvorila s Pánom a so svojím manželom. Milovala svoje deti, ale cítila pokoj, napriek tomu, že by mala byť od nich čoskoro odlúčená. Verila v svoju budúcnosť, a tiež v ich budúcnosť, pretože mala vieru v nášho Nebeského Otca a v Jeho Syna.

V roku 1986 prezident Thomas S. Monson povedal: „Samozrejme, že budeme čeliť strachu, zažívať výsmech a zakúšať protivenstvo. Majme odvahu vzdorovať spoločenským kompromisom, odvahu stáť za zásadou. Práve odvaha, nie kompromis, prináša úsmev Božieho schválenia. ... Pamätajte na to, že všetci ľudia majú svoje obavy, ale tí, ktorí im čelia [s vierou], majú tiež odvahu.“¹²

Rada prezidenta Monsona je nadčasová! A tak prosím spolu s vami, moji drahí bratia a sestry. Deň za dňom na svojej ceste k večnému určeniu, zvyšujte svoju vieru. Hlásajte svoju vieru! Nech je vaša viera vidieť!¹³

Modlím sa za to, aby ste boli bezpečne pripútaní späť k Bohu, aby boli Jeho večné pravdy naveky vryté do vášho srdca. A modlím sa za to, aby ste počas svojho života preukazovali svoju vieru! V mene Ježiša Krista, amen.