Obviazať ich rany

Všetci sme požehnaní zodpovednosťou za druhých. To, že držíme kňazstvo Božie nás činí zodpovednými Bohu za večné životy Jeho detí. Je to skutočné, je to úžasné a z času na čas môžeme cítiť, že nás to pohlcuje.

Dnes večer sú tu mnohí prezidenti kvór starších, ktorí vedia o čom hovorím. Tu je niečo, čo sa stalo jednému z vás. A celkom určite sa to stalo viacerým z vás – a nie raz. Detaily môžu byť odlišné, ale situácia je rovnaká.

Starší, ktorého nepoznáte tak dobre, vás požiada o pomoc. Práve teraz zistil, že dnes musí presťahovať svoju manželku a malé bábätko z bytu, kde žijú, do druhého, ktorý sa nachádza neďaleko.

S manželkou už požiadali priateľa, aby im na deň požičal nákladiak, aby mohli presťahovať domácnosť a svoje veci. Priateľ im nákladiak požičal. Mladý otec začal nakladať všetko, čo vlastnil do auta, ale po niekoľkých minútach si poranil chrbát. Priateľ, ktorý auto požičal bol príliš zaneprázdnený, aby pomohol. Mladý muž sa cítil zúfalo. Spomenul si na vás, svojho prezidenta kvóra starších.

V čase, keď vás požiadal o pomoc, bolo už krátko popoludní. Bol to deň večernej cirkevnej schôdze. Vy už ste prisľúbili svojej manželke, že jej v ten deň pomôžete s projektmi v domácnosti. Vaše deti vás už požiadali, aby ste s nimi niečo robili, ale ešte ste sa k tomu nedostali.

Tiež viete, že členovia vášho kvóra, obzvlášť tí najvernejší, ktorých zvyčajne voláte na pomoc, majú podobné povinnosti aké máte vy.

Keď vás Pán povolal do takejto pozície, vedel, že nastanú takéto dni, a tak vám povedal príbeh na povzbudenie. Je to podobenstvo o preťažených držiteľoch kňazstva. Občas ho voláme príbeh o milosrdnom Samaritánovi. Ale je to skutočne príbeh o úžasnom nositeľovi kňazstva v týchto hektických posledných dňoch.

Príbeh sa úžasne hodí pre preťažených kňazských služobníkov. Iba si pamätajte, že vy ste Samaritán, a nie kňaz či levíta, ktorí prešli okolo zraneného muža.

Možno ste si vôbec nespomenuli na tento príbeh, keď ste čelili takýmto výzvam. Ale modlím sa za to, aby ste si spomenuli, keď takéto dni prídu znova, a oni určite prídu.

V písmach nám nebolo oznámené, prečo išiel Samaritán po ceste z Jeruzalemu do Jericha. Je nepravdepodobné, že išiel sám, pretože musel vedieť o lotroch, ktorí číhali po ceste na neopatrných. Bol na skutočnej výprave, a ako bolo zvykom, mal so sebou zviera obťažkané nákladom, a tiež olej a víno.

V Pánových slovách Samaritán, keď videl zraneného muža, zastavil, pretože cítil „súcit“.

Nielenže cítil súcit, on aj konal. Vždy si pamätajte podrobnosti tohto opisu:

„Pristúpil k nemu, obviazal mu rany, nalial do nich olej a víno, vyložil ho na svoje hoviadko, zaniesol do hostinca a opatroval ho.

Potom na druhý deň vybral dva denáre, dal hostinskému a povedal: Opatruj ho a ak by si viac vynaložil na neho, zaplatím ti, až sa vrátim.“¹

Vy a nositelia kňazstva, ktorých ste povolaní viesť, môžete mať minimálne tri istoty. Po prvé, Pán vám poskytne, ak požiadate, pocit súcitu, ktorý má On s tými, ktorí sú v núdzi. Po druhé, zabezpečí druhých, takých ako hostinský, aby sa k vám pridali vo vašej službe. Po tretie, Pán, ako dobrému Samaritánovi, dá viac než odmenu všetkým, ktorí sa pridajú k pomoci tým, ktorí sú v núdzi.

Vy ako prezidenti kvór ste pravdepodobne konali na základe týchto istôt viac ako raz. Požiadali ste ostatných v Pánovom kňazstve, aby pomohli, s istotou, že budú reagovať so súcitom. Nemali ste strach požiadať tých, ktorí v minulosti reagovali najčastejšie, pretože ste vedeli, že ľahšie cítili súcit. Požiadali ste ich, lebo ste vedeli, že v minulosti pocítili Pánovu štedrosť, keď sa rozhodli, že pomôžu. Požiadali ste niektorých, ktorí už boli silno zaťažení, vediac, že čím väčšia obeť, tým väčšia bude odmena, ktorú od Pána obdržia. Tí, ktorí v minulosti pomohli, pocítili hojnosť Spasiteľovej vďačnosti.

Možno ste boli inšpirovaní nepožiadať nikoho, kto by pomohol naložiť a vyložiť to auto. Ako vedúci dobre poznáte členov svojho kvóra a ich rodiny. Pán ich pozná dokonale.

On vie, koho manželka je na pokraji zrútenia, pretože jej manžel nebol schopný nájsť si čas na to, čo potrebovala urobiť a postarať sa o jej potreby. On vie, ktoré deti by boli požehnané tým, že uvidia svojho otca ako znova ide a pomáha druhým alebo ktoré potrebujú cítiť, že otcovi na nich tak záleží, že s nimi v ten deň strávil nejaký čas. A On tiež vie, kto potrebuje pozvanie, aby pomohol, ale ešte sa možno neprejavil ako vhodný či ochotný kandidát.

Nemôžete poznať všetkých členov svojho kvóra dokonalo, ale Boh áno. Tak ako ste to učinili už mnohokrát, modlili ste sa, aby ste vedeli, koho požiadať o to, aby slúžil druhým. Pán vie, kto bude požehnaný tým, že bude požiadaný pomôcť a koho rodina bude požehnaná tým, že nebude požiadaný. To je zjavenie, ktoré môžete očakávať, že k vám príde, keď vediete kňazstvo.

Videl som ako sa to stalo, keď som bol mladým mužom. Bol som prvým asistentom v kvóre kňazov. Jedného dňa mi biskup zavolal domov. Povedal mi, že chce, aby som išiel s ním navštíviť vdovu vo veľkej núdzi. Povedal, že potrebuje mňa.

Ako som tak na neho čakal, kým pre mňa príde domov, bol som nepokojný. Vedel som, že biskup má silných a múdrych radcov. Jeden bol známy sudca. Druhý viedol veľkú spoločnosť a neskôr sa stal generálnou autoritou. Sám biskup by mohol niekedy slúžiť ako generálna autorita. Prečo teda biskup povedal neskúsenému kňazovi: „Potrebujem tvoju pomoc.“

Tak, teraz už viem lepšie, čo mi asi chcel povedať: „Pán ťa chce požehnať.“ V dome vdovy som ho k svojmu úžasu videl ako žene povedal, že nedostane pomoc od Cirkvi dokiaľ nevyplní formulár pre rozpočet, ktorý tam nechal už predtým. Na ceste domov, keď videl aký som šokovaný, sa na môj údiv rozosmial a povedal: „Hal, ak dostane pod kontrolu svoje utrácanie, bude schopná pomáhať druhým.“

Pri ďalšej príležitosti ma môj biskup vzal so sebou do domu rodičov alkoholikov, ktorí poslali dve vystrašené malé dievčatá, aby sa s nami stretli pri vchode. Po návšteve týchto malých dievčat sa ku mne otočil a povedal mi: „Nemôžeme teraz zmeniť tragédiu v ich životoch, ale môžu cítiť, že ich Pán miluje.“

Iného večera ma zobral do domu muža, ktorý roky nechodil do Cirkvi. Biskup mu povedal ako veľmi ho má rád a ako ho zbor potrebuje. Zdalo sa, že na muža to nemalo veľký vplyv. Ale vtedy a vždy, keď ma biskup vzal so sebou, to malo veľký vplyv na mňa.

Nie je možné, aby som zistil, či sa biskup modlil, aby vedel, ktorý kňaz bude požehnaný tým, že s ním pôjde na návštevy. Veľakrát mohol so sebou zobrať iných kňazov. Ale Pán vedel, že ja budem jedného dňa biskup pozývajúci tých, ktorých viera ochladla, aby sa vrátili späť k teplu evanjelia. Pán vedel, že jedného dňa budem poverený kňazskou zodpovednosťou nad stovkami a dokonca tisíckami detí Nebeského Otca, ktoré budú v zúfalej časnej núdzi.

Mladí muži, nemôžete vedieť, aký čin kňazskej služby je Pán pripravený dať vám. Ale väčšou výzvou pre každého držiteľa kňazstva je poskytnutie duchovnej pomoci. Všetci máme túto povinnosť. Prichádza s členstvom v kvóre. Prichádza s členstvom v rodine. Ak je viera kohokoľvek vo vašom kvóre či vo vašej rodine napádaná Satanom, pocítite súcit. Práve tak ako Samaritán poskytol službu a milosrdenstvo, vy im tiež poslúžte hojivým balzamom na ich rany v čase, kedy to budú potrebovať.

Vo svojej službe ako misionári na plný úväzok pôjdete k tisícom ľudí vo veľkej duchovnej núdzi. Mnohí, pokiaľ ich nezačnete učiť, dokonca ani nebudú vedieť o tom, že majú duchovné rany, ktoré ak by zostali neošetrené, prinesú nekonečnú mizériu. Pôjdete vpred v Pánovej službe, aby ste ich zachránili. Iba Pán môže obviazať ich duchovné rany, keď prijmú obrady, ktoré vedú k večnému životu.

Ako člen kvóra, ako domáci učiteľ a ako misionár môžete pomôcť ľuďom napraviť duchovné poškodenie iba vtedy, ak je vaša vlastná viera živá. To znamená oveľa viac ako pravidelné čítanie písiem a modlenie sa za nich. Blesková modlitba a rýchle nakuknutie do písiem nie sú dostatočnou prípravou. Uistenie, ktoré budete potrebovať prichádza s radou z 84. oddielu v Náuke a zmluvách: Ani nevenujte dopredu myšlienku tomu, čo budete hovoriť; ale neustále si v mysli uchovávajte ako poklad slová života a v pravú hodinu vám bude daná tá časť, ktorá je odmeraná každému človeku.²

Tento prísľub môže byť vyžiadaný iba vtedy, ak si „vážime“ slová života a činíme tak neustále. Vážiť si tieto verše, to pre mňa znamená, že pri tých slovách niečo pociťujem. Napríklad, keď idem a snažím sa pomôcť niekomu kto pokrivkáva v jeho či jej viere o božskom povolaní Josepha Smitha, prichádzajú naspäť ku mne pocity.

Nie sú to iba slová z Knihy Mormonovej. Je to pocit uistenia o pravde, ktorý prichádza vždy vtedy, keď čítam dokonca iba pár riadkov z Knihy Mormonovej. Nemôžem vám sľúbiť, že takto to bude s každým človekom nakazeným pochybnosťami o prorokovi Josephovi či Knihe Mormonovej. Ale ja viem, že Joseph Smith je prorokom znovuzriadenia. Ja viem, že Kniha Mormonova je slovo Božie, pretože si ju cením.

Zo skúsenosti viem, že uistenie o pravde môžete získať od Ducha, pretože to sa stalo mne. Vy a ja musíme mať to uistenie predtým ako nás Pán postaví do cesty pútnikovi, ktorého máme radi a ktorý bol zranený nepriateľmi pravdy.

Je tu aj ďalšia príprava, ktorú musíme vykonať. Je typicky ľudské, že sa staneme chladnými voči bolesti druhých. To je jeden z dôvodov, prečo Spasiteľ urobil tak veľa, aby nám povedal o Svojom uzmierení a o tom, ako On zobral na Seba bolesti a súženia detí nášho Nebeského Otca, o ktorých možno nevieme ako im pomôcť.

Dokonca ani najlepší smrteľní držitelia kňazstva nenadobúdajú oný štandard súcitu ľahko. Naším ľudským sklonom je, že nemáme trpezlivosť s človekom, ktorý nemôže vidieť pravdu, ktorá je nám taká zrejmá. Musíme si dávať pozor, aby naša netrpezlivosť nebola interpretovaná ako odsúdenie alebo odmietnutie.

Keď sa pripravujeme ako Jeho kňazskí služobníci odovzdať našu pomoc Pánovi, sú tu verše, aby nás viedli. Obsahujú dar, ktorý na našej ceste budeme potrebovať, kamkoľvek nás Pán pošle. Ten dobrý Samaritán ten dar mal. My ho budeme potrebovať a Pán nám povedal, ako ho môžeme nájsť:

„A preto, milovaní bratia moji, ak nemáte pravú lásku, nie ste ničím, lebo pravá láska nikdy nepominie. A preto, priľnite k pravej láske, ktorá je najväčšia zo všetkého, lebo všetky veci musia pominúť –

Ale pravá láska je čistá láska Kristova a vytrvá naveky; a ktokoľvek bude posledného dňa nájdený, že ju má, s tým bude dobre.

A preto, milovaní bratia moji, modlite sa k Otcovi z celej sily srdca, aby ste mohli byť naplnení touto láskou, ktorú dáva všetkým, ktorí sú pravými nasledovníkmi Syna jeho, Ježiša Krista; aby ste sa mohli stať synmi Božími; aby sme, keď sa zjaví, boli ako on, lebo ho budeme vidieť takého, aký je; aby sme mohli mať túto nádej; aby sme mohli byť očistení tak, ako je on čistý.“³

Modlím sa za to, aby sme boli pripravení poskytnúť akúkoľvek kňazskú službu, ktorú pred nás Pán postaví na našej ceste životom. V posvätnom mene Ježiša Krista, amen.