1 A Adam počúval hlas Boží a volal k synom svojim, aby činili pokánie.

2 A Adam znova poznal manželku svoju, a ona porodila syna, a on nazval meno jeho Šét. A Adam oslavoval meno Božie; lebo povedal: Boh mi určil ďalšie semeno namiesto Ábela, ktorého Kain zabil.

3 A Boh sa zjavil Šétovi, a on sa nebúril, ale prinášal prijateľnú obeť ako brat jeho Ábel. A jemu sa tiež narodil syn a nazval meno jeho Enóš.

4 A potom začali títo ľudia vzývať meno Pánovo a Pán im žehnal;

5 A bola vedená kniha pamätí, do ktorej bolo zaznamenávané v jazyku Adamovom, lebo bolo dané toľkým, koľko ich vzývalo Boha, písať duchom vnuknutia;

6 A oni učili svoje deti čítať a písať, majúc jazyk, ktorý bol čistý a nepoškvrnený.

7 Teraz, to isté kňazstvo, ktoré bolo na počiatku, bude tiež na konci sveta.

8 Teraz, toto proroctvo Adam hovoril, keď bol pohnutý Duchom Svätým, a o deťoch Božích bol vedený rodokmeň. A bola to kniha pokolení Adamových, hovoriaca: Oného dňa, kedy Boh stvoril človeka, k podobe Božej ho učinil;

9 K obrazu svojho vlastného tela, muža a ženu, stvoril ich a požehnal im, a nazval ich menom Adam, oného dňa, kedy boli stvorení a stali sa dušami živými na zemi na podnoží Božom.

10 A Adam žil sto a tridsať rokov a splodil syna na svoju vlastnú podobu, podľa svojho vlastného obrazu, a nazval meno jeho Šét.

11 A dní Adamových potom, čo splodil Šéta, bolo osemsto rokov, a splodil mnoho synov a dcér;

12 A všetkých dní, v ktorých Adam žil, bolo deväťsto a tridsať rokov, a zomrel.

13 Šét žil sto a päť rokov a počal Enóša, a prorokoval po všetky dni svoje, a učil syna svojho Enóša ohľadom ciest Božích, a preto Enóš tiež prorokoval.

14 A Šét potom, čo splodil Enóša, žil osemsto a sedem rokov a splodil mnoho synov a dcér.

15 A deti ľudské boli početné na celej tvári zeme. A v oných dňoch mal Satan veľké panstvo medzi ľuďmi, a zúril v ich srdciach; a od tej doby naďalej prichádzali vojny a krviprelievanie; a ruka človeka bola proti jeho vlastnému bratovi, aby spôsobila smrť, pre tajné diela, usilujúc o moc.

16 Všetkých dní Šétových bolo deväťsto a dvanásť rokov, a zomrel.

17 A Enóš žil deväťdesiat rokov a splodil Kénána. A Enóš a zvyšok ľudu Božieho vyšiel zo zeme, ktorá sa nazývala Šulon, a prebývali v krajine zasľúbenia, ktorú nazval podľa svojho vlastného syna, ktorého pomenoval Kénán.

18 A Enóš žil potom, čo splodil Kénána, osemsto a pätnásť rokov a splodil mnoho synov a dcér. A všetkých dní Enóšových bolo deväťsto a päť rokov, a zomrel.

19 A Kénán žil sedemdesiat rokov a splodil Mahalaléla; A Kénán žil potom, čo splodil Mahalaléla, osemsto a štyridsať rokov a plodil synov a dcéry. A všetkých dní Kénánových bolo deväťsto a desať rokov, a zomrel.

20 A Mahalalél žil šesťdesiatpäť rokov a splodil Jereda; a Mahalalél žil potom, čo splodil Jereda, osemsto a tridsať rokov a plodil synov a dcéry. A všetkých dní Mahalalélových bolo osemsto a deväťdesiatpäť rokov, a zomrel.

21 A Jered žil sto a šesťdesiatdva rokov a splodil Enocha; a Jered žil potom, čo splodil Enocha, osemsto rokov a plodil synov a dcéry. A Jered učil Enocha ohľadom všetkých ciest Božích.

22 A toto je rodokmeň synov Adamových, ktorý bol synom Božím, s ktorým Boh sám hovoril.

23 A boli kazateľmi spravodlivosti, a hovorili, a prorokovali, a volali ku všetkým ľuďom, všade, aby činili pokánie, a deti ľudské boli učené viere.

24 A stalo sa, že všetkých dní Jeredových bolo deväťsto a šesťdesiatdva rokov, a zomrel.

25 A Enoch žil šesťdesiatpäť rokov a splodil Metúšelacha.

26 A stalo sa, že Enoch putoval v krajine medzi ľuďmi; a ako putoval, z neba zostúpil Duch Boží a spočinul na ňom.

27 A počul hlas z neba, hovoriaci: Enoch, syn môj, prorokuj tomuto ľudu a povedz im – Čiňte pokánie, lebo tak hovorí Pán: Som nahnevaný na ľud tento a môj prudký hnev vzplanul proti nim; lebo ich srdcia sa začali zatvrdzovať a ich uši sú otupené, aby nepočuli, a ich oči nemôžu vidieť ďaleko;

28 A počas týchto mnohých pokolení, odo dňa, kedy som ich stvoril, schádzali z cesty a zapierali ma, a v tme usilovali o svoje vlastné rady; a vo svojich vlastných ohavnostiach vymysleli vraždu a nezachovávali prikázania, ktoré som dal ich otcovi, Adamovi.

29 A preto, krivo prisahali, a skrze prísahy svoje priviedli na seba smrť; a pripravil som peklo pre nich, ak nebudú činiť pokánie;

30 A toto je nariadenie, ktoré som poslal na počiatku sveta, zo svojich vlastných úst, od založenia jeho, a ústami služobníkov svojich, otcov tvojich, som to nariadil, dokonca ako to bude poslané do sveta, do končín jeho.

31 A keď Enoch počul tieto slová, sklonil sa k zemi, pred Pánom, a hovoril pred Pánom, hovoriac: Prečo som našiel priazeň v očiach tvojich, a som iba chlapec, a všetci ľudia ma nenávidia; lebo som pomalý v reči; prečo som služobníkom tvojím?

32 A Pán povedal Enochovi: Choď a čiň, ako som ti prikázal, a žiadny človek ťa neprebodne. Otváraj ústa svoje a budú naplnené, a dám ti hovoriť, lebo všetko telo je v rukách mojich, a ja učiním, ako sa mi zdá dobré.

33 Povedz tomuto ľudu: Vyvoľte si dnes slúžiť Pánu Bohu, ktorý vás učinil.

34 Hľa, Duch môj je na tebe, a preto všetky slová tvoje ospravedlním; a hory budú pred tebou utekať a rieky sa obrátia v toku svojom; a ty zostaneš vo mne a ja v tebe; takže, kráčaj so mnou.

35 A Pán hovoril k Enochovi a povedal mu: Pomaž oči svoje blatom a umy si ich, a budeš vidieť. A on tak učinil.

36 A on uzrel duchov, ktorých Boh stvoril; a uzrel tiež veci, ktoré nie sú viditeľné pre prirodzené oko; a od tej doby naďalej sa v zemi šírila správa: Vidca Pán vzbudil svojmu ľudu.

37 A stalo sa, že Enoch vyšiel do krajiny medzi ľud a stával na pahorkoch a vysokých miestach, a volal hlasným hlasom, svedčiac proti ich dielam; a všetci ľudia boli kvôli nemu urazení.

38 A vyšli na vysoké miesta, aby ho počuli, hovoriac strážnikom stanov: Zostaňte tu a strážte stany, zatiaľ čo my tam pôjdeme, aby sme uzreli vidcu, lebo on prorokuje, a v krajine je podivná vec; divý muž prišiel medzi nás.

39 A stalo sa, keď ho počuli, že žiadny človek na neho nevztiahol ruku; lebo strach prišiel na všetkých tých, ktorí ho počuli; lebo on kráčal s Bohom.

40 A prišiel k nemu muž, ktorého meno bolo Machiáš, a povedal mu: Povedz nám jasne, kto si a odkiaľ prichádzaš?

41 A on im povedal: Prišiel som z krajiny Kénán, krajiny otcov svojich, krajiny spravodlivosti až do tohto dňa. A otec môj ma učil ohľadom všetkých ciest Božích.

42 A stalo sa, keď som putoval z krajiny Kénán, pri východnom mori, uzrel som videnie; a hľa, nebesia som videl a Pán hovoril so mnou a dal mi prikázanie; a preto, z tohto dôvodu, aby som zachoval prikázanie, hovorím tieto slová.

43 A Enoch pokračoval v reči svojej, hovoriac: Pán, ktorý so mnou hovoril, je Boh neba a on je môj Boh a váš Boh, a vy ste bratia moji, a prečo si radíte sami a zapierate Boha neba?

44 Nebesia on učinil; zem je podnožím jeho; a základ jej je jeho. Hľa, on ho položil, zástup ľudí priviedol na jej tvár.

45 A smrť prišla na otcov našich; a predsa, my ich poznáme a nemôžeme to zaprieť, a dokonca prvého zo všetkých poznáme, dokonca Adama.

46 Lebo knihu pamätí sme písali medzi sebou, podľa vzoru daného prstom Božím; a je podaná v našom vlastnom jazyku.

47 A keď Enoch hovoril slová Božie, ľudia sa chveli, a nemohli stáť v prítomnosti jeho.

48 A on im povedal: Pretože Adam padol, my sme; a skrze jeho pád prišla smrť; a my sme učinení podielnikmi biedy a bedy.

49 Hľa, Satan prišiel medzi deti ľudské a pokúša ich, aby ho uctievali; a ľudia sa stali telesnými, zmyselnými a diabolskými, a sú vylúčení z prítomnosti Božej.

50 Ale Boh oznámil otcom našim, že všetci ľudia musia činiť pokánie.

51 A volal na nášho otca Adama svojím vlastným hlasom, hovoriac: Ja som Boh; učinil som svet a ľudí skôr, ako boli v tele.

52 A tiež mu povedal: Ak sa obrátiš ku mne a budeš počúvať hlas môj, a budeš veriť, a činiť pokánie zo všetkých priestupkov svojich, a budeš pokrstený, dokonca vo vode, v mene môjho Jednorodeného Syna, ktorý je plný milosti a pravdy, ktorý je Ježiš Kristus, jediné meno, ktoré je dané pod nebom, ktorým príde spása k deťom ľudským, obdržíš dar Ducha Svätého, a pros o všetky veci v jeho mene, a o čokoľvek poprosíš, bude ti dané.

53 A náš otec Adam hovoril k Pánovi a povedal: Prečo musia ľudia činiť pokánie a byť pokrstení vo vode? A Pán povedal Adamovi: Hľa, odpustil som ti priestupok tvoj v záhrade Éden.

54 Odtiaľ sa medzi ľudom rozšírila správa, že Syn Boží uzmieril pôvodnú vinu, čím hriechy rodičov nemôžu byť zodpovedané na hlavu detí, lebo ony sú zdravé od založenia sveta.

55 A Pán prehovoril k Adamovi, hovoriac: Nakoľko deti tvoje sú počaté v hriech, dokonca keď začínajú dorastať, hriech je počatý v ich srdciach, a ony ochutnávajú horké, aby mohli vedieť, ako oceňovať dobré.

56 A je im dané, aby rozoznávali dobro od zla; a preto jednajú samy za seba, a dal som ti ďalší zákon a prikázanie.

57 A preto, uč deti svoje to, že všetci ľudia, všade, musia činiť pokánie, inak nemôžu nijako zdediť kráľovstvo Božie, lebo žiadna nečistá vec tam nemôže prebývať, alebo prebývať v prítomnosti jeho; lebo, v jazyku Adamovom, Muž Svätosti je meno jeho, a meno jeho Jednorodeného je Syn Muža, dokonca Ježiš Kristus, spravodlivý Sudca, ktorý príde v zenite času.

58 Takže, dávam ti prikázanie, aby si učil tieto veci deti svoje otvorene, hovoriac:

59 Že kvôli priestupku prichádza pád, ktorý to pád prináša smrť, a nakoľko ste boli zrodení na svet skrze vodu a krv, a ducha, ktorého som učinil, a tak ste sa stali z prachu dušou živou, dokonca tak musíte byť znovuzrodení do kráľovstva nebeského z vody a z Ducha, a byť očistení skrze krv, dokonca krv môjho Jednorodeného; aby ste mohli byť posvätení od všetkého hriechu a tešiť sa zo slov večného života v tomto svete a z večného života vo svete, ktorý príde, dokonca z nesmrteľnej slávy;

60 Lebo skrze vodu zachovávate prikázanie; skrze Ducha ste ospravedlnení a skrze krv ste posvätení;

61 Takže je dané, aby vo vás prebývalo: svedectvo neba; Utešiteľ; pokojné veci nesmrteľnej slávy; pravda všetkých vecí; to, čo obživuje všetky veci, čo činí všetky veci živými; to, čo pozná všetky veci a má všetku moc podľa múdrosti, milosrdenstva, pravdy, spravodlivosti a súdu.

62 A teraz, hľa, hovorím ti: Toto je plán spásy pre všetkých ľudí, skrze krv môjho Jednorodeného, ktorý príde v zenite času.

63 A hľa, všetky veci majú svoju podobnosť a všetky veci sú stvorené a učinené, aby vydávali svedectvo o mne, ako veci, ktoré sú časné, tak veci, ktoré sú duchovné; veci, ktoré sú v nebesiach hore a veci, ktoré sú na zemi, a veci, ktoré sú v zemi, a veci, ktoré sú pod zemou, ako hore, tak dole: všetky veci vydávajú svedectvo o mne.

64 A stalo sa, keď Pán hovoril s Adamom, naším otcom, že Adam zvolal k Pánovi a bol uchopený a odnesený Duchom Pána a bol znesený dole do vody, a bol položený pod vodu, a bol vynesený z vody.

65 A tak bol pokrstený a zostúpil na neho Duch Boží, a tak bol zrodený z Ducha, a stal sa obživeným vo vnútornom človeku.

66 A počul hlas z neba, hovoriaci: Si pokrstený ohňom a Duchom Svätým. Toto je svedectvo Otca a Syna, odteraz naďalej a naveky;

67 A ty si podľa rádu toho, ktorý bol bez počiatku dní alebo konca rokov, od celej večnosti do celej večnosti.

68 Hľa, ty si jedno vo mne, syn Boží; a tak sa môžu všetci stať synmi mojimi. Amen.