Kapitola 2
Abrahám opúšťa Úr, aby išiel do Kanaánu – V Cháráne sa mu ukazuje Jehova – Všetky požehnania evanjelia sú zasľúbené jeho semenu a skrze jeho semeno všetkým – Ide do Kanaánu a ďalej do Egypta.
1 Teraz Pán Boh spôsobil, že hlad v krajine Úr sa rozmohol natoľko, že Hárán, brat môj, zomrel; ale Terach, otec môj, ešte žil v krajine Úr Chaldejských.
2 A stalo sa, že ja, Abrahám, som si vzal Sáraj za manželku a Náchór, brat môj, si vzal za manželku Milkú, ktorá bola dcérou Hárána.
3 Teraz Pán mi povedal: Abrahám, vyjdi z krajiny svojej a od príbuzných svojich, a z domu otca svojho do krajiny, ktorú ti ukážem.
4 Takže opustil som krajinu Úr Chaldejských, aby som išiel do krajiny Kanaánskej; a vzal som Lóta, syna brata svojho, a manželku jeho, a Sáraj, manželku svoju; a tiež otec môj ma nasledoval do krajiny, ktorú sme pomenovali Chárán.
5 A hlad sa zmiernil; a otec môj zostal v Cháráne a prebýval tam, pretože v Cháráne bolo veľa stád; a otec môj sa znova obrátil k modlárstvu svojmu, takže zotrvával v Cháráne.
6 Ale ja, Abrahám, a Lót, syn brata môjho, sme sa modlili k Pánovi, a Pán sa mi ukázal a povedal mi: Povstaň a vezmi so sebou Lóta; lebo som sa rozhodol vziať ťa preč z Cháránu a učiniť z teba služobníka, aby si niesol meno moje do cudzej krajiny, ktorú dám semenu tvojmu po tebe ako večné vlastníctvo, keď budú počúvať hlas môj.
7 Lebo ja som Pán, tvoj Boh; ja prebývam v nebi; zem je podnožím mojím; ja rozprestieram ruku svoju nad more, a to počúva hlas môj; spôsobujem, aby vietor a oheň boli vozom mojím; hovorím horám – Odíďte odtiaľto – a hľa, sú odstránené víchricou, v okamihu, náhle.
8 Meno moje je Jehova a ja poznám koniec od počiatku; takže ruka moja bude nad tebou.
9 A učiním z teba veľký národ, a nadmieru ti požehnám, a učiním meno tvoje veľkým medzi všetkými národmi, a ty budeš požehnaním pre semeno svoje po sebe, takže v rukách svojich ponesú túto službu a Kňazstvo ku všetkým národom;
10 A ja im požehnám skrze meno tvoje; lebo toľko, koľko ich prijme toto evanjelium, bude nazvaných podľa mena tvojho a budú počítaní za semeno tvoje, a povstanú, a budú ťa velebiť ako otca svojho;
11 A ja požehnám tým, ktorí teba velebia, a prekľajem tých, ktorí tebe zlorečia; a v tebe (to je, v Kňazstve tvojom) a v semene tvojom (to je, Kňazstve tvojom), lebo dávam ti zasľúbenie, že toto právo bude zotrvávať v tebe a v semene tvojom po tebe (to je v doslovnom semene alebo semene tela), budú všetky rodiny zeme požehnané, dokonca požehnaniami evanjelia, ktoré sú požehnaniami spásy, dokonca života večného.
12 Teraz, potom, čo Pán ustal ku mne hovoriť a stiahol tvár svoju odo mňa, povedal som si v srdci svojom: Služobník tvoj ťa usilovne hľadal; teraz som ťa našiel;
13 Ty si poslal anjela svojho, aby ma vyslobodil od bohov Elkenových, a ja učiním dobre, ak budem počúvať hlas tvoj, takže nechaj služobníka svojho povstať a odísť v pokoji.
14 Tak som ja, Abrahám, odišiel, ako mi Pán povedal, a Lót so mnou; a ja, Abrahám, som bol starý šesťdesiat a dva roky, keď som vyšiel z Cháránu.
15 A vzal som Sáraj, ktorú som si vzal za manželku, keď som bol v Úre Chaldejských, a Lóta, syna brata svojho, a všetok náš majetok, ktorý sme zhromaždili, a duše, ktoré sme získali v Cháráne a vyšli sme po ceste do krajiny Kanaán, a prebývali sme v stanoch, keď sme boli na ceste svojej;
16 Takže, večnosť bola úkrytom naším a skalou našou, a spásou našou, keď sme putovali z Cháránu cestou cez Jeršon, aby sme prišli do krajiny Kanaán.
17 Teraz ja, Abrahám, som postavil oltár v krajine Jeršon a priniesol som obeť Pánovi, a modlil som sa, aby hlad mohol byť odvrátený od domu otca môjho, aby nemuseli zahynúť.
18 A potom sme prešli z Jeršonu krajinou na miesto Síchem; nachádzalo sa na planinách Móreho a my sme už prišli na hranice krajiny Kanaán, a ja som tam na planinách Móreho priniesol obeť, a vzýval som zanietene Pána, pretože sme už prišli do krajiny tohto modlárského národa.
19 A v odpovedi na modlitby moje sa mi ukázal Pán a povedal mi: Semenu tvojmu dám krajinu túto.
20 A ja, Abrahám, som povstal od miesta oltára, ktorý som postavil Pánovi, a premiestnil som sa odtiaľ na horu na východ od Bételu a vztýčil som tam stan svoj, s Bételom na západ a s Aj na východ; a tam som postavil ďalší oltár Pánovi a vzýval som znova meno Pánovo.
21 A ja, Abrahám, som putoval, idúc stále na juh; a v krajine pokračoval hlad; a ja, Abrahám, som sa rozhodol zísť dole do Egypta, aby som tam pobudol, lebo hlad sa stal veľmi ťažkým.
22 A stalo sa, keď som prišiel bližšie, aby som vstúpil do Egypta, že mi Pán povedal: Hľa, Sáraj, manželka tvoja, je veľmi krásna žena na pohľad;
23 Takže stane sa, keď ju Egypťania uvidia, že povedia – To je manželka jeho; a oni ťa zabijú, ale ju zachránia živú; takže dbaj, aby si takto učinil:
24 Nech ona povie Egypťanom, že je sestra tvoja a duša tvoja bude žiť.
25 A stalo sa, že ja, Abrahám, som povedal Sáraji, manželke svojej, všetko, čo mi povedal Pán – Takže povedz im, prosím ťa, že si sestra moja, aby mohlo byť so mnou dobre tvojím pričinením, a duša moja bude žiť vďaka tebe.