Kniha Omniho

1 Hľa, stalo sa, že mne, Omnimu, otec môj, Jarom, prikázal, že mám na tieto dosky niečo napísať, aby som zachoval naše rodové zoznamy –

2 A preto, chcel by som, aby ste vedeli, že za dní svojich som mnoho bojoval mečom, aby som zachoval ľud svoj, Nefitov, od pádu do rúk ich nepriateľov, Lámánitov. Ale hľa, ja sám som muž zlovoľný a nezachovával som ustanovenia a prikázania Pána ako som mal.

3 A stalo sa, že dvesto a sedemdesiat a šesť rokov uplynulo, a mali sme mnohé obdobia mieru; a mali sme mnohé obdobia ničivých vojen a krviprelievania. Áno, a nakoniec dvesto a osemdesiat a dva roky uplynuli, a ja som zachovával dosky tieto podľa prikázaní otcov svojich; a zveril som ich synovi svojmu Amaronovi. A ja končím.

4 A teraz ja, Amaron, píšem veci, ktoré píšem, a je toho málo, do knihy otca svojho.

5 Hľa, stalo sa, že tristo a dvadsať rokov uplynulo, a zlovoľnejšia časť Nefitov bola zničená.

6 Lebo Pán by nestrpel, potom, čo ich vyviedol z krajiny Jeruzalem a zachovával ich, a uchovával ich od pádu do rúk ich nepriateľov, áno, nestrpel by, aby sa nepotvrdili slová, ktoré prehovoril k otcom našim, hovoriac že: Nakoľko nebudete zachovávať prikázania moje, nebude sa vám v krajine dariť.

7 A preto, Pán ich navštívil veľkým súdom; a predsa ušetril spravodlivých, aby nezahynuli, ale vyslobodil ich z rúk ich nepriateľov.

8 A stalo sa, že som dal dosky bratovi svojmu Chemišovi.

9 Teraz ja, Chemiš, píšem tých málo vecí, ktoré píšem, do rovnakej knihy s bratom svojím; lebo hľa, videl som, že to posledné, čo napísal, napísal vlastnou rukou svojou; a napísal to v deň, kedy mi ich dal. A týmto spôsobom vedieme záznamy, lebo tak je to podľa prikázaní otcov našich. A ja končím.

10 Hľa, ja, Abinadom, som syn Chemišov. Hľa, stalo sa, že som videl mnoho vojen a svárov medzi ľudom svojím, Nefitmi, a Lámánitmi; a ja, vlastným mečom svojím, som vzal život mnohým Lámánitom pri obrane bratov svojich.

11 A hľa, záznam ľudu tohto je vyrytý na doskách, ktoré vlastnia králi, podľa pokolení kráľov; a neviem o žiadnom zjavení okrem toho, ktoré bolo napísané, ani o proroctve; a preto, čo je napísané, postačuje. A ja končím.

12 Hľa, ja som Amaleki, syn Abinadomov. Hľa, poviem vám niečo o Mosiášovi, ktorý sa stal kráľom nad krajinou Zarahemla; lebo hľa, bol varovaný Pánom, aby utiekol z krajiny Nefi, a aby toľko, koľko ich počúvalo hlas Pánov, s ním tiež odišlo z krajiny do pustatiny –

13 A stalo sa, že učinil podľa toho, čo mu prikázal Pán. A oni odišli z krajiny do pustatiny, toľko, koľko ich počúvalo hlas Pána; a boli vedení mnohými kázaniami a prorokovaniami. A boli neustále nabádaní slovom Božím; a boli vedení mocou ramena jeho pustatinou, pokiaľ nezišli dole do krajiny, ktorá sa nazývala krajinou Zarahemla.

14 A objavili ľud, ktorý sa nazýval ľudom Zarahemlovým. Teraz, nastala veľká radosť medzi ľudom Zarahemlovým; a tiež Zarahemla sa nesmierne radoval, pretože Pán poslal ľud Mosiášov s doskami z mosadze, ktoré obsahovali záznam Židov.

15 Hľa, stalo sa, že Mosiáš zistil, že ľud Zarahemlov vyšiel z Jeruzalema v dobe, kedy Cidkija, kráľ judský, bol odvedený do zajatia do Babylonu.

16 A putovali pustatinou, a boli prevedení rukou Pána cez veľké vody do krajiny, kde ich Mosiáš objavil; a prebývali tam od tej doby naďalej.

17 A v dobe, kedy ich Mosiáš objavil, stali sa nesmierne početnými. A predsa mali mnoho vojen a ničivých svárov, a z času na čas padali mečom; a ich jazyk sa skazil; a nepriniesli so sebou žiadne záznamy; a zapreli existenciu Stvoriteľa svojho; a Mosiáš ani ľud Mosiášov im neboli schopní rozumieť.

18 Ale stalo sa, že Mosiáš ich dal vyučovať jazyku svojmu. A stalo sa, že potom, čo boli vyučovaní jazyku Mosiášovmu, Zarahemla podal rodové zoznamy otcov svojich podľa svojej pamäti; a sú zapísané, ale nie na týchto doskách.

19 A stalo sa, že ľud Zarahemlov a Mosiášov sa spojil; a Mosiáš bol ustanovený za ich kráľa.

20 A stalo sa za dní Mosiášových, že mu bol prinesený veľký kameň s rytinami; a on rytiny tieto vyložil darom a mocou Božou.

21 A podávali správu o nejakom Koriantumrovi, a o vyvraždení ľudu jeho. A Koriantumr bol objavený ľudom Zarahemlovým; a prebýval s nimi po dobu deviatich mesiacov.

22 A tiež hovorili niekoľko slov o otcoch jeho. A jeho prví rodičia vyšli od veže v dobe, kedy Pán zmiatol jazyk ľudu; a prísnosť Pánova na nich padla podľa súdov jeho, ktoré sú spravodlivé; a ich kosti ležia rozptýlené v krajine severnej.

23 Hľa ja, Amaleki, som sa narodil za dní Mosiášových; a dožil som sa smrti jeho; a Benjamín, syn jeho, vládne na mieste jeho.

24 A hľa, videl som za dní kráľa Benjamína ničivú vojnu a mnohé krviprelievania medzi Nefitmi a Lámánitmi. Ale hľa, Nefiti nad nimi dosiahli veľkej prevahy; áno, natoľko, že ich kráľ Benjamín vyhnal z krajiny Zarahemla.

25 A stalo sa, že som začal byť starý; a nemajúc žiadneho semena a vediac, že kráľ Benjamín je mužom spravodlivým pred Pánom, a preto vydám mu dosky tieto, nabádajúc všetkých ľudí, aby prišli k Bohu, Svätému Izraelskému, a verili v prorokovanie a v zjavenia, a v službu anjelov, a v dar hovorenia jazykmi, a v dar vykladania jazykov, a vo všetky veci, ktoré sú dobré; lebo nie je nič, čo je dobré, okrem toho, čo pochádza od Pána; a to, čo je zlé, pochádza od diabla.

26 A teraz, milovaní bratia moji, chcel by som, aby ste prišli ku Kristovi, ktorý je Svätý Izraelský, a podieľali sa na spáse jeho a jeho moci vykúpenia. Áno, poďte k nemu a obetujte celú dušu svoju ako obeť jemu, a pokračujte v pôste a modlitbe, a vytrvajte až do konca; a akože žije Pán, budete spasení.

27 A teraz by som chcel povedať niečo o istom počte tých, ktorí vyšli do pustatiny, aby sa navrátili do krajiny Nefi; lebo bol veľký počet tých, ktorí si priali vlastniť krajinu dedičstva svojho.

28 A preto vyšli do pustatiny. A ich vodca, súc silný a mocný muž, a tvrdošijný muž, a preto spôsobil medzi nimi svár; a všetci boli v pustatine pobití, až na päťdesiatich, a tí sa opäť vrátili do krajiny Zarahemla.

29 A stalo sa, že tiež vzali značný počet ďalších a opäť sa vydali na cestu svoju do pustatiny.

30 A ja, Amaleki, som mal brata, ktorý tiež išiel s nimi; a od tej doby o nich nič neviem. A čoskoro uľahnem dole do hrobu svojho; a tieto dosky sú plné. A ustávam hovoriť.