1 Teraz, keď Mosiáš toto učinil, vyslal po celej krajine medzi všetok ľud prehlásenie, lebo si prial poznať ich vôľu ohľadom toho, kto má byť ich kráľom.

2 A stalo sa, že hlas ľudu prišiel, hovoriac: Prajeme si, aby Áron, syn tvoj, bol kráľom naším a panovníkom naším.

3 Teraz, Áron vyšiel hore do krajiny Nefi, takže mu kráľ nemohol udeliť kráľovstvo; a Áron by ani kráľovstvo neprevzal; ani žiadny iný zo synov Mosiášových nebol ochotný prevziať kráľovstvo.

4 Takže kráľ Mosiáš vyslal znova medzi ľud; áno, dokonca písané slovo vyslal medzi ľud. A toto boli slová, ktoré boli napísané, hovoriac:

5 Hľa, ó ľud môj či bratia moji, lebo vás za takých považujem, prajem si, aby ste zvážili vec, ktorú ste povolaní zvážiť – lebo si prajete mať kráľa.

6 Teraz vám oznamujem, že ten, komu kráľovstvo spravodlivo prináleží, odmietol a kráľovstvo neprevezme.

7 A teraz, keby mal byť iný dosadený na miesto jeho, bojím sa, že by medzi vami vyvstali sváry. A kto vie, či by sa potom syn môj, ktorému kráľovstvo prináleží, nerozhneval a neodviedol časť tohto ľudu k sebe, čo by medzi vami spôsobilo vojny a sváry, čo by bolo príčinou preliatia mnohej krvi a prevracania ciest Pánových, áno, a zničilo by to duše mnohých ľudí.

8 Teraz, hovorím vám, buďme múdri a zvážme veci tieto, lebo nemáme žiadne právo zničiť syna môjho, ani nemáme žiadne právo zničiť iného, keby bol dosadený na miesto jeho.

9 A keby sa syn môj znova obrátil k pýche svojej a k márnym veciam, odvolal by veci, ktoré povedal, a dožadoval by sa práva svojho na kráľovstvo, čo by spôsobilo, že by sa on, a tiež ľud tento dopustili mnohého hriechu.

10 A teraz, buďme múdri a hľaďme vpred na veci tieto a učiňme to, čo zaistí mier ľudu tomuto.

11 Takže, budem kráľom vaším po zvyšok dní svojich; ale predsa, ustanovme sudcov, aby súdili ľud tento podľa zákona nášho; a nanovo usporiadame záležitosti ľudu tohto, lebo ustanovíme za sudcov múdrych mužov, ktorí budú súdiť ľud tento podľa prikázaní Božích.

12 Teraz, je lepšie, aby bol človek súdený Bohom než človekom, lebo súdy Božie sú vždy spravodlivé, ale súdy ľudské vždy spravodlivé nie sú.

13 Takže, keby bolo možné, aby ste mohli mať za kráľov mužov spravodlivých, ktorí by nastoľovali zákony Božie a súdili ľud tento podľa prikázaní jeho, áno, keby ste mohli mať za kráľov mužov, ktorí by činili tak, ako pre ľud tento činil otec môj Benjamín – hovorím vám, keby tomu tak vždy mohlo byť, potom by bolo žiaduce, aby ste vždy mali kráľov, ktorí by panovali nad vami.

14 A dokonca ja sám som pracoval celou mocou svojou a všetkými schopnosťami, ktoré som mal, aby som vás učil prikázania Božie a aby som po celej krajine nastolil mier, aby nebolo viac vojen ani svárov, ani krádeží, ani plienenia, ani vraždenia, ani žiadnej neprávosti;

15 A ktokoľvek sa dopustil neprávosti, toho som potrestal podľa zločinu, ktorého sa dopustil, podľa zákona, ktorý nám bol daný otcami našimi.

16 Teraz, hovorím vám, pretože všetci ľudia nie sú spravodliví, nie je žiaduce, aby ste mali kráľa či kráľov, ktorí by panovali nad vami.

17 Lebo hľa, koľko neprávosti spôsobí jeden zlovoľný kráľ, áno, a aké veľké zničenie!

18 Áno, spomeňte si na kráľa Nóacha, na zlovoľnosť jeho a na ohavnosti jeho, a tiež na zlovoľnosť a ohavnosti ľudu jeho. Hľa, aké veľké zničenie prišlo na nich; a tiež boli pre neprávosti svoje uvedení do poroby.

19 A keby ich všemúdry Stvoriteľ nezakročil, a to pre ich úprimné pokánie, museli by nevyhnutne zostať v porobe až doposiaľ.

20 Ale hľa, on ich oslobodil, pretože sa pred ním pokorili; a pretože k nemu mocne volali, oslobodil ich z poroby; a tak Pán pôsobí mocou svojou vo všetkých prípadoch medzi deťmi ľudskými a vzťahuje rameno milosrdenstva k tým, ktorí vkladajú dôveru svoju v neho.

21 A hľa, teraz, hovorím vám, nemôžete zvrhnúť z trónu zlovoľného kráľa, iba ak by to bolo skrze veľký svár a preliatím mnohej krvi.

22 Lebo hľa, má svojich priateľov medzi zlovoľnými a drží okolo seba stráže svoje; a roztrhá zákony tých, ktorí pred ním vládli v spravodlivosti; a šliape nohami svojimi prikázania Božie;

23 A schvaľuje zákony, a posiela ich medzi ľud svoj, áno, zákony po spôsobe vlastnej zlovoľnosti svojej; a ktokoľvek nepočúva zákony jeho, toho dá zničiť; a proti tým, ktorí sa vzbúria proti nemu, vyšle vojská svoje do vojny, a pokiaľ môže, tak ich zničí; a tak nespravodlivý kráľ prevracia cesty všetkej spravodlivosti.

24 A teraz hľa, hovorím vám, nie je vhodné, aby takéto ohavnosti prišli na vás.

25 Takže zvoľte hlasom ľudu tohto sudcov, aby ste mohli byť súdení podľa zákonov, ktoré vám boli dané otcami vašimi, ktoré sú správne, a ktoré im boli dané rukou Pána.

26 Teraz, nie je zvykom, aby hlas ľudu niečo žiadal, čo by sa protivilo tomu, čo je správne; ale je zvykom, aby menšia časť ľudu požadovala to, čo správne nie je; takže toto budete dodržiavať a učiníte to zákonom svojím – riadiť záležitosti svoje hlasom ľudu.

27 A ak príde čas, kedy hlas ľudu zvolí neprávosť, bude to čas, kedy na vás prídu súdy Božie; áno, bude to čas, kedy vás navštívi veľkým zničením, dokonca ako doteraz navštevoval krajinu túto.

28 A teraz, ak máte sudcov, a oni vás nesúdia podľa zákona, ktorý bol daný, môžete spôsobiť, že budú súdení vyšším sudcom.

29 Ak vaši vyšší sudcovia nesúdia spravodlivým súdom, necháte zhromaždiť malý počet svojich nižších sudcov, a tí budú súdiť vašich vyšších sudcov podľa hlasu ľudu.

30 A prikazujem vám, aby ste činili veci tieto v bázni pred Pánom; a prikazujem vám, aby ste činili veci tieto, a že nemáte mať kráľa; takže ak sa bude ľud tento dopúšťať hriechov a neprávostí, budú zodpovedané na ich vlastných hlavách.

31 Lebo hľa, hovorím vám, hriechy mnohých ľudí boli spôsobené neprávosťou ich kráľov; takže ich neprávosti sú zodpovedané na hlavách ich kráľov.

32 A teraz, prajem si, aby už viac nebolo nerovnosti tejto v krajine tejto, obzvlášť medzi týmto ľudom mojím; ale prajem si, aby krajina táto bola krajinou slobody a aby sa každý človek mohol rovnako tešiť z práv svojich a výsad tak dlho, ako Pán bude pokladať za vhodné, aby sme mohli žiť a mať v dedičstve onú krajinu, áno, dokonca tak dlho, pokiaľ ktokoľvek z potomstva nášho bude na tvári krajiny tejto.

33 A mnohé ďalšie veci im kráľ Mosiáš napísal, odhaľujúc im všetky skúšky a starosti spravodlivého kráľa, áno, všetko trápenie duše pre ľud ich, a tiež všetky reptania ľudu pred kráľom svojím; a to všetko im vysvetlil.

34 A povedal im, že veci tieto by nemali byť; ale že toto bremeno by malo padnúť na celý ľud, aby každý človek niesol svoj diel.

35 A tiež im odhalil všetky nevýhody, s ktorými by sa borili, keby nad nimi panoval nespravodlivý kráľ;

36 Áno, všetky neprávosti jeho a ohavnosti a všetky vojny a spory, a krviprelievanie, a krádeže, a plienenie, a dopúšťanie sa smilstva, a neprávostí všetkého druhu, ktoré ani nemôžu byť vymenované – a povedal im, že veci tieto by nemali byť, že výslovne odporujú prikázaniam Božím.

37 A teraz, stalo sa potom, čo kráľ Mosiáš poslal veci tieto medzi ľud, že boli presvedčení o pravdivosti slov jeho.

38 Takže upustili od priania svojho mať kráľa a započali nesmierne dychtiť po tom, aby každý človek v celej krajine mal rovnakú príležitosť; áno, a každý človek vyjadril ochotu zodpovedať za vlastné hriechy svoje.

39 Takže, stalo sa, že sa zhromaždili v skupinách po celej krajine, aby hlasovali o tých, ktorí majú byť ich sudcami, ktorí by ich súdili podľa zákona, ktorý im bol daný; a nesmierne sa radovali zo slobody, ktorá im bola udelená.

40 A ich láska k Mosiášovi zosilnela; áno, vážili si ho viac ako ktoréhokoľvek iného človeka; lebo na neho nehľadeli ako na tyrana, ktorý usiluje o zisk, áno, o oný mamon, ktorý kazí dušu; lebo on od nich nevymáhal bohatstvo, ani ho netešilo prelievanie krvi; ale nastolil v krajine mier a umožnil ľudu svojmu, aby bol vyslobodený zo všelijakej poroby; takže vážili si ho, áno, nesmierne, nadmieru.

41 A stalo sa, že ustanovili sudcov, aby nad nimi panovali, či aby ich súdili podľa zákona; a toto učinili v celej krajine.

42 A stalo sa, že Alma bol ustanovený za prvého hlavného sudcu, súc tiež vysokým kňazom, lebo otec jeho mu udelil oný úrad a zveril mu správu všetkých záležitostí cirkvi.

43 A teraz, stalo sa, že Alma kráčal po cestách Pánových a zachovával prikázania jeho, a súdil súdom spravodlivým; a v krajine bol neustály mier.

44 A tak započala vláda sudcov po celej krajine Zarahemla, medzi všetkými ľuďmi, ktorí sa nazývali Nefiti; a Alma bol prvým a hlavným sudcom.

45 A teraz, stalo sa, že otec jeho zomrel, súc osemdesiat a dva roky starý, žijúc, aby plnil prikázania Božie.

46 A stalo sa, že Mosiáš tiež zomrel, v tridsiatom a treťom roku panovania svojho; súc šesťdesiat a tri roky starý; čo celkom činí päťsto a deväť rokov od doby, kedy Lechí opustil Jeruzalem.

47 A tak skončilo panovanie kráľov nad ľudom Nefiho; a tak skončili dni Almu, ktorý bol zakladateľom ich cirkvi.