1 A stalo sa, že som vyšiel medzi Nefitov a odvolal som prísahu, ktorú som učinil, že im nebudem pomáhať; a oni mi znova odovzdali velenie vojsk svojich, lebo na mňa hľadeli, ako keby som ich mohol zachrániť od ich strastí.

2 Ale hľa, ja som nemal nádej, lebo som poznal súdy Pánove, ktoré na nich mali prísť; lebo oni nečinili pokánie z neprávostí svojich, ale bojovali za životy svoje bez toho, aby volali k onej Bytosti, ktorá ich stvorila.

3 A stalo sa, že Lámániti na nás prišli, keď sme ušli do mesta Jordán; ale hľa, boli zahnaní späť, takže v onej dobe mesto nedobyli.

4 A stalo sa, že na nás prišli znova, a my sme mesto udržali. A boli tiež ďalšie mestá, ktoré Nefiti udržali, opevnenia, ktoré ich odrezali, takže sa nemohli dostať do krajiny, ktorá ležala pred nami, aby zničili obyvateľov krajiny našej.

5 Ale stalo sa, že všetky krajiny, ktorými sme prešli a ktorých obyvatelia sa nezhromaždili, Lámániti zničili a ich mestečká a dediny, a mestá boli spálené ohňom; a tak uplynulo tristo a sedemdesiat a deväť rokov.

6 A stalo sa, že v tristo a osemdesiatom roku na nás Lámániti znova prišli, aby bojovali, a my sme sa im smelo postavili; ale to všetko bolo márne, lebo taký veľký bol ich počet, že šliapali ľud Nefitov nohami svojimi.

7 A stalo sa, že sme sa znova dali na útek, a tí, ktorých útek bol rýchlejší ako rýchlosť Lámánitov, unikli, a tí, ktorých útek nepresiahol rýchlosť Lámánitov, boli zrazení a zničení.

8 A teraz hľa, ja, Mormon, si neprajem trýzniť dušu ľudí tým, že by som pred nich predkladal taký strašný výjav krvi a smrti, aký ležal pred očami mojimi; ale ja, vediac, že veci tieto určite musia byť oznámené a že všetky veci, ktoré sú skryté, musia byť zjavené na strechách domov –

9 A tiež, že poznanie vecí týchto musí prísť k zvyšku ľudu tohto, a tiež k pohanom, ktorí, ako povedal Pán, rozptýlia ľud tento, a ľud tento bude medzi nimi považovaný za nič – takže píšem malé skrátenie, neodvažujúc sa podať úplnú správu o veciach, ktoré som videl, pre prikázanie, ktoré som obdržal, a tiež aby ste nemuseli mať príliš veľký zármutok nad zlovoľnosťou ľudu tohto.

10 A teraz hľa, toto hovorím ich semenu, a tiež pohanom, ktorí majú starosť o dom Izraela a ktorí si uvedomujú a vedia, odkiaľ ich požehnania prichádzajú.

11 Lebo viem, že takí budú žialiť nad pohromou domu Izraela; áno, budú žialiť nad skazou ľudu tohto; budú žialiť, že ľudia títo nečinili pokánie, aby ich mohla objať Ježišova náruč.

12 Teraz, veci tieto sú písané pre zvyšok domu Jákobovho; a sú písané týmto spôsobom, pretože je známe od Boha, že zlovoľnosť im ich neprinesie; a budú ukryté Pánovi, aby mohli vyjsť v jeho vlastnom príhodnom čase.

13 A toto je prikázanie, ktoré som obdržal; a hľa, vyjdú podľa prikázania Pána, keď to on v múdrosti svojej uzná za vhodné.

14 A hľa, pôjdu k oným neveriacim zo Židov; a s týmto zámerom pôjdu – aby mohli byť presvedčení, že Ježiš je oný Kristus, Syn živého Boha; že Otec môže uskutočniť, skrze svojho Najmilovanejšieho, svoj veľký a večný zámer a znovuzriadiť Židov alebo celý dom Izraela do krajiny ich dedičstva, ktorú im Pán, ich Boh, dal k naplneniu zmluvy svojej;

15 A tiež, aby semeno ľudu tohto mohlo plnšie veriť jeho evanjeliu, ktoré k nim dôjde od pohanov; lebo ľud tento bude rozptýlený a stane sa temným, špinavým a odporným ľudom, viac ako tí, ktorí kedy boli medzi nami opísaní, áno, dokonca aj tí, ktorí boli opísaní medzi Lámánitmi, a to pre nevieru svoju a modlárstvo.

16 Lebo hľa, Duch Pánov sa už prestal namáhať s ich otcami; a oni sú na svete bez Krista a bez Boha; a sú hnaní sem a tam ako plevy vo vetre.

17 Kedysi boli príjemným ľudom a mali Krista za pastiera svojho; áno, boli vedení dokonca Bohom Otcom.

18 Ale teraz, hľa, sú vedení Satanom sem a tam, rovnako ako sú hnané plevy vo vetre alebo ako je loď zmietaná sem a tam vo vlnách bez plachty či kotvy, či bez niečoho, čo by ju riadilo; a rovnako ako je ona, takí sú oni.

19 A hľa, Pán uschoval ich požehnania, ktoré mohli v krajine obdržať, pre pohanov, ktorí budú krajinu vlastniť.

20 Ale hľa, stane sa, že pohania ich budú hnať a rozptyľovať; a potom, čo ich pohania budú hnať a rozptyľovať, hľa, potom sa Pán rozpamätá na zmluvu, ktorú učinil s Abrahámom a s celým domom Izraela.

21 A tiež sa Pán rozpamätá na modlitby spravodlivých, ktoré k nemu boli za nich predkladané.

22 A potom, ó vy pohania, ako sa budete môcť postaviť pred mocou Božou, ak nebudete činiť pokánie a neodvrátite sa od zlých ciest svojich?

23 Neviete, že ste v rukách Božích? Neviete, že on má všetku moc a že na veľký príkaz jeho sa zem zvinie ako zvitok?

24 Takže, čiňte pokánie a pokorte sa pred ním, aby proti vám nevyšiel v spravodlivosti – aby zvyšok semena Jákobovho nevyšiel medzi vás ako lev a neroztrhal vás na kusy, a niet nikoho, čo by zachránil.