1 A teraz, stalo sa potom, čo prešlo niekoľko rokov, že prišiel medzi ľud Nefiho muž, ktorý sa volal Šérem.

2 A stalo sa, že začal medzi ľudom kázať a oznamoval im, že nemá byť žiadneho Krista. A kázal mnohé veci, ktoré ľudu lichotili; a toto činil, aby mohol vyvrátiť náuku Kristovu.

3 A pracoval usilovne, a tak mohol zviesť srdcia ľudu, natoľko, že zviedol mnohé srdcia; a vediac, že ja, Jákob, mám vieru v Krista, ktorý príde, veľmi vyhľadával príležitosť, aby mohol prísť ku mne.

4 A bol učený, takže mal dokonalú znalosť jazyka ľudu; a preto mohol použiť mnoho lichôtok a viesť mocné reči podľa moci diablovej.

5 A mal nádej, že otrasie mojou vierou, napriek mnohým zjaveniam a mnohým veciam, ktoré som o týchto veciach videl; lebo ja som skutočne videl anjelov a oni mi slúžili. A tiež som počul hlas Pána hovoriac z času na čas ku mne, dokonca slovom; a preto som nemohol byť otrasený.

6 A stalo sa, že prišiel za mnou a takto ku mne prehovoril, hovoriac: Brat Jákob, veľmi som vyhľadával príležitosť, aby som mohol hovoriť s tebou; lebo som počul a tiež viem, že veľa chodíš a kážeš to, čo nazývaš evanjeliom, či náukou Kristovou.

7 A zviedol si mnohých z ľudu tohto, takže prevracajú pravú cestu Božiu a nezachovávajú zákon Mojžišov, ktorý je tou pravou cestou; a obracajú zákon Mojžišov v uctievanie bytosti, ktorá, ako hovoríš, príde o mnoho sto rokov. A teraz hľa, ja, Šérem, ti oznamujem, že toto je rúhanie; lebo nikto o takých veciach nevie; lebo nemôže hovoriť o veciach, ktoré prídu. A takýmto spôsobom sa Šérem so mnou hádal.

8 Ale hľa, Pán Boh vlial Ducha svojho do duše mojej, natoľko, že som ho zahanbil vo všetkých slovách jeho.

9 A povedal som mu: Zapieraš Krista, ktorý príde? A on povedal: Keby bol nejaký Kristus, nezapieral by som ho; ale ja viem, že niet žiadneho Krista, ani nebolo, ani nikdy nebude.

10 A ja som mu povedal: Veríš písmam? A on povedal: Áno.

11 A ja som mu povedal: Potom im nerozumieš; lebo oni skutočne svedčia o Kristovi. Hľa, hovorím ti, že žiadny z prorokov nepísal, ani neprorokoval bez toho, aby nehovoril ohľadom tohto Krista.

12 A toto nie je všetko – bolo mi to prejavené, lebo ja som počul a videl; a tiež mi to bolo prejavené mocou Ducha Svätého; a preto, ja viem, že ak nie je učinené uzmierenie, celé ľudstvo musí byť stratené.

13 A stalo sa, že mi povedal: Ukáž mi znamenie touto mocou Ducha Svätého, vďaka ktorej toho toľko vieš.

14 A ja som mu povedal: Čo som ja, aby som pokúšal Boha, aby ti ukázal znamenie o tom, čo vieš, že je pravdivé? Aj tak to však zaprieš, pretože si od diabla. A predsa, nie moja vôľa sa staň; ale ak ťa Boh udrie, nech ti je to znamením, že on má moc, ako v nebi, tak aj na zemi; a tiež, že Kristus príde. A vôľa tvoja, ó Pane, sa staň, a nie moja.

15 A stalo sa, že keď som ja, Jákob, prehovoril slová tieto, prišla na neho moc Pána, natoľko, že padol k zemi. A stalo sa, že bol živený po dobu mnohých dní.

16 A stalo sa, že hovoril k ľudu: Zhromaždite sa napozajtre, lebo zomriem; a preto si prajem prehovoriť k ľudu, predtým ako zomriem.

17 A stalo sa, že napozajtre sa spolu zhromaždil zástup; a on k nim prehovoril jasne a poprel to, čo ich učil, a vyznal Krista, a moc Ducha Svätého, a službu anjelov.

18 A hovoril k nim jasne, že bol oklamaný mocou diablovou. A hovoril o pekle, a o večnosti, a o večnom treste.

19 A povedal: Bojím sa, že som sa dopustil neodpustiteľného hriechu, lebo som klamal Bohu; lebo som zaprel Krista a povedal som, že verím písmam; a oni skutočne svedčia o ňom. A pretože som tak klamal Bohu, veľmi sa strachujem, že stav môj bude strašný; ale vyznávam sa Bohu.

20 A stalo sa, že keď dohovoril slová tieto, nič viac už povedať nemohol a vypustil ducha.

21 A keď bol zástup svedkom toho, že prehovoril veci tieto, keď už skoro vypúšťal ducha, boli nesmierne užasnutí; natoľko, že moc Božia na nich zostúpila a oni boli premožení tak, že padli k zemi.

22 Teraz, toto mňa, Jákoba, tešilo, lebo o to som žiadal Otca svojho, ktorý je v nebi; lebo on vypočul volanie moje a odpovedal na modlitbu moju.

23 A stalo sa, že pokoj a láska Božia bola znova znovuzriadená medzi ľudom; a skúmali písma, a nepočúvali už slová tohto zlovoľného muža.

24 A stalo sa, že sme vymýšľali mnohé spôsoby, ako navrátiť a znovuzriadiť Lámánitov k poznaniu pravdy; ale to všetko bolo márne, lebo oni sa tešili z vojen a krviprelievania, a mali vo večnej nenávisti nás, bratov svojich. A neustále sa nás snažili zničiť mocou zbraní svojich.

25 A preto, ľud Nefiho sa proti nim opevnil zbraňami svojimi a celou mocou svojou, dôverujúc v Boha a skalu spásy svojej; a preto stále víťazili nad nepriateľmi svojimi.

26 A stalo sa, že ja, Jákob, som začal byť starý; a záznam ľudu tohto je vedený na druhých doskách Nefiho, a preto končím záznam tento prehlasujúc, že som písal podľa svojich najlepších znalostí, a hovorím, že čas nám plynul a aj náš život uplynul, akoby to pre nás bol sen, sme osamoteným a ponurým ľudom, tulákmi vyvrhnutými z Jeruzalema, narodenými do súženia v pustatine, a nenávidení bratmi svojimi, čo spôsobilo vojny a sváry; a preto, oplakávali sme dni svoje.

27 A ja, Jákob, vidiac, že čoskoro musím zísť dole do hrobu svojho; a preto, povedal som synovi svojmu Enóšovi: Vezmi tieto dosky. A povedal som mu to, čo mi brat môj, Nefi, prikázal, a on sľúbil, že bude príkazom týmto poslušný. A ustávam písať na dosky tieto, písanie ktoré bolo krátke; a dávam zbohom čitateľovi, dúfajúc, že mnohí bratia moji môžu čítať slová moje. Bratia, adieu.