Kapitola 5
Nefi a Lechí sa venujú kázaniu – Ich mená ich vyzývajú k tomu, aby napodobňovali svojim životom svojich predchodcov – Kristus vykúpi tých, ktorí činia pokánie – Nefi a Lechí obracajú mnohých a sú uväznení, a obklopuje ich oheň – Oblak temnoty zatieni tristo ľudí – Zem sa trasie a hlas prikazuje ľuďom, aby činili pokánie – Nefi a Lechí hovoria s anjelmi a zástup je obklopený ohňom. Okolo roku 30 pred Kr.
1 A stalo sa, že v tom istom roku, hľa, Nefi odovzdal stolicu sudcovskú mužovi, ktorého meno bolo Cezoram.
2 Lebo, pretože ich zákony a ich vláda boli ustanovované hlasom ľudu a tí, ktorí si zvolili zlo, boli početnejší než tí, ktorí si zvolili dobro, takže dozrievali ku skaze, lebo zákony sa stali skazenými.
3 Áno, a to nebolo všetko; boli ľudom tvrdošijným, natoľko, že im nemohol vládnuť zákon ani spravodlivosť, ibaže by to bolo k ich zničeniu.
4 A stalo sa, že Nefi bol unavený ich neprávosťou; a vzdal sa stolice sudcovskej a vzal na seba kázať slovo Božie po celý zvyšok dní svojich, a tiež brat jeho Lechí po celý zvyšok dní svojich.
5 Lebo pamätali na slová, ktoré im hovoril ich otec Helaman. A toto sú slová, ktoré im hovoril:
6 Hľa, synovia moji, prajem si, aby ste pamätali na to, aby ste zachovávali prikázania Božie; a chcel by som, aby ste slová tieto oznamovali ľudu. Hľa, dal som vám mená našich prvých rodičov, ktorí prišli z krajiny Jeruzalem; a toto som učinil, aby ste si na nich spomenuli, keď si spomeniete na mená svoje; a keď si spomeniete na ne, môžete si spomenúť na ich skutky; a keď si spomeniete na ich skutky, môžete vedieť, ako je povedané, a tiež napísané, že boli dobré.
7 Takže, synovia moji, chcel by som, aby ste činili to, čo je dobré, aby sa o vás mohlo povedať, a tiež napísať, to, čo bolo povedané a napísané o nich.
8 A teraz, synovia moji, hľa, mám niečo viac, čo si od vás prajem, ktoré to prianie je, aby ste nečinili veci tieto, aby ste sa mohli chvastať, ale aby ste činili veci tieto, aby ste si pre seba uložili poklad v nebi, áno, ktorý je večný a ktorý nepominie; áno, aby ste mohli mať onen drahocenný dar večného života, ktorý, ako máme dôvod domnievať sa, bol daný otcom našim.
9 Ó pamätajte, pamätajte, synovia moji, na slová, ktoré k ľudu svojmu hovoril kráľ Benjamín; áno, pamätajte, že niet inej cesty ani spôsobu, ktorým človek môže byť spasený, iba skrze zmiernu krv Ježiša Krista, ktorý príde; áno, pamätajte, že príde, aby vykúpil svet.
10 A pamätajte tiež na slová, ktoré Amulek hovoril Zezromovi v meste Ammonia; lebo hovoril mu, že Pán určite príde, aby vykúpil ľud svoj; ale že ich nepríde vykúpiť v ich hriechoch, ale vykúpiť ich z ich hriechov.
11 A má moc, ktorá mu bola daná od Otca, aby ich vykúpil z ich hriechov skrze pokánie; takže vyslal anjelov svojich, aby oznamovali zvesti o podmienkach pokánia, ktoré privádza k moci Vykupiteľa, k spáse ich duší.
12 A teraz, synovia moji, pamätajte, pamätajte, že na skale Vykupiteľa nášho, ktorý je Kristus, Syn Boží, musíte postaviť základ svoj; aby, keď diabol vyšle mocné vetry svoje, áno, šípy svoje vo víchrici, áno, až vás bude tĺcť všetko krupobitie jeho a mocná búrka jeho, to nebude mať nad vami žiadnu moc na to, aby vás stiahlo do priepasti biedy a nekonečnej bedy pre onú skalu, na ktorej ste postavení, ktorá je bezpečným základom, základom, na ktorom ak ľudia stavajú, nemôžu padnúť.
13 A stalo sa, že toto boli slová, ktorými Helaman poučoval synov svojich; áno, učil ich mnohé veci, ktoré nie sú zapísané, a tiež mnohé veci, ktoré zapísané sú.
14 A oni na slová jeho pamätali; a preto vyšli, zachovávajúc prikázania Božie, aby učili slovo Božie medzi všetkým ľudom Nefiho, počínajúc od mesta Hojnosti.
15 A odtiaľ do mesta Gid; a z mesta Gid do mesta Mulek;
16 A dokonca z jedného mesta do druhého, až prišli medzi všetok ľud Nefiho, ktorý bol v krajine južnej; a odtiaľ do krajiny Zarahemla, medzi Lámánitov.
17 A stalo sa, že kázali s veľkou mocou, natoľko, že zahanbili mnohých z oných odštiepencov, ktorí prešli od Nefitov, natoľko, že tí predstúpili a vyznali hriechy svoje, a boli pokrstení k pokániu, a ihneď sa vrátili k Nefitom, aby sa snažili napraviť príkoria, ktoré im učinili.
18 A stalo sa, že Nefi a Lechí kázali Lámánitom s tak veľkou mocou a právomocou, lebo im bola daná moc a právomoc, aby mohli hovoriť, a tiež im bolo dané, čo majú hovoriť –
19 Takže hovorili k veľkému úžasu Lámánitov, až ich presvedčili natoľko, že v krajine Zarahemla a v okolí bolo pokrstených osem tisíc Lámánitov k pokániu a boli presvedčení o zlovoľnosti tradícií otcov svojich.
20 A stalo sa, že Nefi a Lechí pokračovali odtiaľ ďalej do krajiny Nefi.
21 A stalo sa, že boli zajatí vojskom Lámánitov a uvrhnutí do väzenia; áno, dokonca do toho istého väzenia, do ktorého služobníci Limhiho uvrhli Ammóna a bratov jeho.
22 A potom, čo boli uvrhnutí vo väzení mnoho dní bez jedla, hľa, oni vošli do väzenia, aby sa ich chopili, aby ich mohli zabiť.
23 A stalo sa, že Nefi a Lechí boli obklopení ako keby ohňom, dokonca natoľko, že oni sa na nich neodvážili vložiť ruky svoje zo strachu, aby neboli spálení. A predsa, Nefi a Lechí spálení neboli; a bolo to, ako keby stáli uprostred ohňa, a spálení neboli.
24 A keď videli, že sú obklopení stĺpom ohňa a že ich nespaľuje, ich srdcia sa naplnili odvahou.
25 Lebo videli, že sa Lámániti neodvažujú položiť na nich ruky svoje; ani sa neodvažujú prísť k nim bližšie, ale stoja, akoby onemeli od úžasu.
26 A stalo sa, že Nefi a Lechí predstúpili a začali k nim hovoriť, hovoriac: Nebojte sa, lebo hľa, je to Boh, kto vám ukázal túto podivuhodnú vec, ktorou vám je ukázané, že na nás nemôžete položiť ruky svoje, aby ste nás zabili.
27 A hľa, keď hovorili slová tieto, zem sa nesmierne otriasala a steny väzenia sa zatriasli, ako keby sa mali zrútiť k zemi; ale hľa, nespadli. A hľa, tí, ktorí boli vo väzení, boli Lámániti a Nefiti, ktorí boli odštiepenci.
28 A stalo sa, že boli zatienení oblakom temnoty a prišla na nich hrozivá a veľká bázeň.
29 A stalo sa, že prišiel hlas, akoby bol nad oblakom temnoty, hovoriac: Čiňte pokánie, čiňte pokánie a viac neusilujte o to, aby ste zničili služobníkov mojich, ktorých som vám poslal, aby vám oznamovali dobré zvesti.
30 A stalo sa, keď počuli hlas tento a uzreli, že to nebol hlas hromu, ani to nebol hlas veľkého burácavého hluku, ale hľa, bol to tichý hlas dokonalej miernosti, akoby to bol šepot, a prenikal až do vnútra duše –
31 A nehľadiac na miernosť toho hlasu, hľa, zem sa nesmierne otriasala a steny väzenia sa znova zachveli, akoby sa malo zrútiť k zemi; a hľa, oblak temnoty, ktorý ich zatienil, sa nerozplýval –
32 A hľa, hlas sa ozval znova, hovoriac: Čiňte pokánie, čiňte pokánie, lebo kráľovstvo nebeské je na dosah; a neusilujte viac o to, aby ste zničili služobníkov mojich. A stalo sa, že zem sa otriasla znova a steny sa zachveli.
33 A hlas prišiel znova, po tretí raz, a hovoril k nim podivuhodné slová, ktoré človek nemôže vysloviť; a steny sa zachveli znova a zem sa otriasala, akoby sa mala rozštiepiť vo dvoje.
34 A stalo sa, že Lámániti nemohli ujsť kvôli onému oblaku temnoty, ktorý ich zatieňoval; áno, a tiež boli nehybní kvôli strachu, ktorý na nich prišiel.
35 Teraz, bol medzi nimi jeden, ktorý bol rodom Nefita a ktorý kedysi patril k cirkvi Božej, ale odštiepil sa od nej.
36 A stalo sa, že sa otočil, a hľa, skrze oblak temnoty uvidel tváre Nefiho a Lechího; a hľa, žiarili nesmierne, dokonca ako tváre anjelov. A uzrel, že pozdvihli oči svoje k nebu; a stáli tam, ako keby hovorili alebo pozdvihovali hlas svoj k nejakej bytosti, ktorú uzreli.
37 A stalo sa, že tento muž zvolal k zástupu, aby sa otočili a pozreli sa. A hľa, bola im daná moc, takže sa otočili a pozreli sa; a uzreli tváre Nefiho a Lechího.
38 A povedali tomu mužovi: Hľa, čo všetky veci tieto znamenajú a kto je to, s kým mužovia títo hovoria?
39 Teraz, oný muž sa volal Aminádáb. A Aminádáb im povedal: Oni hovoria s anjelmi Božími.
40 A stalo sa, že mu Lámániti povedali: Čo máme učiniť, aby tento oblak temnoty mohol byť odstránený a nezatieňoval nás?
41 A Aminádáb im povedal: Musíte činiť pokánie a volať k onému hlasu, dokiaľ nebudete mať vieru v Krista, o ktorom vás poučoval Alma a Amulek, a Zezrom; a keď tak učiníte, oblak temnoty bude odstránený a nebude vás zatieňovať.
42 A stalo sa, že všetci začali volať k hlasu toho, ktorý otriasal zemou; áno, volali, dokiaľ sa oblak temnoty nerozplynul.
43 A stalo sa, že keď sa rozhliadli dookola a videli, že sa oblak temnoty rozplynul a nezatieňuje ich, hľa, videli, že sú obklopení, áno, každá duša, stĺpom ohňa.
44 A Nefi a Lechí boli uprostred nich; áno, oni boli obklopení; áno, boli ako keby uprostred planúceho ohňa, avšak neublížil im, ani sa nezmocnil stien väzenia; a boli naplnení onou radosťou, ktorá je nevysloviteľná a plná slávy.
45 A hľa, Svätý Duch Boží zostúpil z neba a vstúpil do ich sŕdc, a oni boli naplnení ako keby ohňom a mohli hovoriť podivuhodné slová.
46 A stalo sa, že k nim prišiel hlas, áno, príjemný hlas, akoby to bol šepot, hovoriac:
47 Pokoj, pokoj vám pre vieru vašu vo Vrúcne Milovaného môjho, ktorý je od založenia sveta.
48 A teraz, keď to počuli, pozdvihli oči svoje, ako keby hľadeli, odkiaľ ten hlas prichádza; a hľa, uvideli nebesia otvorené; a anjeli zostúpili z neba a slúžili im.
49 A bolo tam okolo tristo duší, ktoré videli a počuli veci tieto; a bolo im povedané, aby išli a nedivili sa, ani nepochybovali.
50 A stalo sa, že išli a poučovali ľud, oznamujúc po všetkých okolitých krajoch všetky veci, ktoré počuli a videli, natoľko, že väčšiu časť Lámánitov presvedčili veľkosťou dôkazov, ktoré obdržali.
51 A všetci tí, ktorí boli presvedčení, odložili vojnové zbrane svoje, a tiež nenávisť svoju a tradície otcov svojich.
52 A stalo sa, že odstúpili Nefitom krajiny vlastníctva svojho.