1 Hľa, teraz, stalo sa, že ľud Nefiho sa nesmierne radoval, pretože ich Pán znova vyslobodil z rúk ich nepriateľov; takže vzdávali vďaky Pánovi, Bohu svojmu; áno, a veľa sa postili, a veľa sa modlili, a uctievali Boha s nesmierne veľkou radosťou.

2 A stalo sa v devätnástom roku vlády sudcov nad ľudom Nefiho, že Alma prišiel k synovi svojmu Helamanovi a povedal mu: Veríš slovám, ktoré som ti hovoril o oných záznamoch, ktoré sa viedli?

3 A Helaman mu povedal: Áno, verím.

4 A Alma znova povedal: Veríš v Ježiša Krista, ktorý príde?

5 A on povedal: Áno, verím všetkým slovám, ktoré si hovoril.

6 A Alma mu znova povedal: Budeš zachovávať prikázania moje?

7 A on povedal: Áno, budem zachovávať prikázania tvoje celým srdcom svojím.

8 Potom mu Alma povedal: Požehnaný si; a Pán dá, aby sa ti darilo v krajine tejto.

9 Ale hľa, mám niečo, čo by som ti chcel prorokovať; ale to, čo ti budem prorokovať, nebudeš oznamovať; áno, to, čo ti budem prorokovať, nebude oznámené až do tej doby, kedy sa ono proroctvo naplní; takže zapíš slová, ktoré budem hovoriť.

10 A toto sú oné slová: Hľa, cítim, že práve ľud tento, Nefiti, podľa ducha zjavenia, ktorý je vo mne, bude o štyristo rokov od doby, kedy sa im prejaví Ježiš Kristus, upadať do neviery.

11 Áno, a potom zažijú vojny a mor, áno, hladomor a krviprelievanie až do doby, kedy ľud Nefiho zahynie –

12 Áno, a to preto, že bude upadať do neviery a bude upadať do diel temnoty a do chlipnosti, a do všelijakej neprávosti; áno, hovorím ti, že preto, že budú hrešiť proti tak veľkému svetlu a poznaniu, áno, hovorím ti, že od oného dňa dokonca ani štvrté pokolenie nepominie predtým, než nastane táto veľká neprávosť.

13 A až oný veľký deň príde, hľa, veľmi skoro príde doba, kedy tí, ktorí sú teraz, alebo semeno tých, ktorí sú teraz počítaní medzi ľud Nefiho, nebudú už počítaní medzi ľud Nefiho.

14 Ale každý, kto zostane a nebude v oný veľký a hrozný deň zničený, bude počítaný medzi Lámánitov a stane sa ako oni, všetci, okrem niekoľkých, ktorí budú nazývaní učeníkmi Pána; a tých budú Lámániti prenasledovať až do doby, kedy zahynú. A teraz, toto proroctvo sa naplní pre neprávosť.

15 A teraz, stalo sa, že potom, čo Alma povedal Helamanovi veci tieto, požehnal mu, a tiež ostatným synom svojim; a tiež požehnal krajinu pre spravodlivých.

16 A povedal: Tak hovorí Pán Boh – Prekliata buď krajina, áno, táto krajina až k zničeniu pre každý národ, pokolenie, jazyk a ľud, ktorý bude činiť zlovoľne, až budú úplne zrelí; a ako som hovoril, tak sa stane; lebo toto je prekliatie a požehnanie Božie na krajine, lebo Pán sa nemôže pozerať na hriech ani s najmenšou mierou zhovievavosti.

17 A teraz, keď Alma povedal slová tieto, požehnal cirkvi, áno, všetkým tým, ktorí budú stáť pevne vo viere od onej doby naďalej.

18 A keď to Alma učinil, odišiel z krajiny Zarahemla, ako keby išiel do krajiny Melek. A stalo sa, že o ňom už nikdy nikto nepočul; ohľadom smrti jeho či pohrebu, o tom nevieme.

19 Hľa, toto vieme, že to bol spravodlivý muž; a v cirkvi sa šírila správa, že bol vzatý duchom alebo pochovaný rukou Pánovou, dokonca ako Mojžiš. Ale hľa, písma hovoria, že Pán vzal Mojžiša k sebe; a my si myslíme, že k sebe v duchu prijal tiež Almu; takže, z tohto dôvodu nevieme nič o smrti jeho a pohrebe.

20 A teraz, stalo sa na počiatku devätnásteho roku vlády sudcov nad ľudom Nefiho, že Helaman vyšiel medzi ľud, aby im oznamoval slovo.

21 Lebo hľa, pre ich vojny s Lámánitmi a mnohé malé rozkoly, a nepokoje, ktoré boli medzi ľudom, sa stalo nevyhnutným, aby medzi nimi bolo oznamované slovo Božie, áno, a aby bol učinený poriadok v celej cirkvi.

22 Takže, Helaman a bratia jeho vyšli, aby znova upevnili cirkev v celej krajine, áno, v každom meste po celej krajine, ktorú vlastnil ľud Nefiho. A stalo sa, že po celej krajine nad všetky cirkvi ustanovili kňazov a učiteľov.

23 A teraz, stalo sa, že potom, čo Helaman a bratia jeho ustanovili kňazov a učiteľov nad cirkvami, povstal medzi nimi rozkol a oni nechceli dbať na slová Helamana a bratov jeho;

24 Ale rástli v pýche, súc povýšení v srdciach svojich pre nesmierne veľké bohatstvo svoje; takže zbohatli vo vlastných očiach svojich a nechceli dbať na ich slová, aby kráčali vzpriamene pred Bohom.