1 Teraz, stalo sa po konci Korihorovom, že keď Alma obdržal zvesti, že Zórámiti prevracajú cesty Pánove a že Zórám, ktorý je ich vodcom, zvádza srdcia ľudu, aby sa klaňali nemým modlám, rozbolelo ho znova srdce pre neprávosť ľudu.

2 Lebo vedomie o neprávosti medzi ľudom jeho spôsobovalo Almovi veľký smútok; takže srdce jeho bolo veľmi smutné pre odtrhnutie sa Zórámitov od Nefitov.

3 Teraz, Zórámiti sa zhromaždili v krajine, ktorú nazývali Antionum, ktorá bola na východ od krajiny Zarahemla, ktorá ležala takmer na hraniciach s pobrežím morským, ktorá bola na juhu krajiny Jeršon, ktorá tiež hraničila s pustatinou na juhu, pustatinou, ktorá bola plná Lámánitov.

4 Teraz, Nefiti sa veľmi báli, že Zórámiti nadviažu priateľstvo s Lámánitmi, a to že bude príčinou veľkej straty na strane Nefitov.

5 A teraz, pretože kázanie slova malo veľkú schopnosť viesť ľud tak, aby činil to, čo je spravodlivé – áno, malo mocnejší účinok na myseľ ľudu, než meč alebo čokoľvek iné, čo sa im stalo – takže Alma si myslel, že je žiaduce, aby skúsili účinnosť slova Božieho.

6 Takže vzal Ammóna a Árona, a Omnera; a Himniho zanechal v cirkvi v Zarahemle; ale tých prvých troch vzal so sebou, a tiež Amuleka a Zezroma, ktorí boli v Meleku; a tiež vzal dvoch zo synov svojich.

7 Teraz, najstaršieho zo synov svojich so sebou nevzal, a ten sa volal Helaman; ale mená tých, ktorých vzal so sebou boli Šiblon a Korianton; a toto sú mená tých, ktorí išli medzi Zórámitov, aby im kázali slovo.

8 Teraz, Zórámiti boli odštiepenci od Nefitov; takže im slovo Božie bolo kázané.

9 Ale upadli do veľkých omylov, lebo sa nesnažili zachovávať prikázania Božie a ustanovenia jeho podľa zákona Mojžišovho.

10 Ani nedodržiavali úkony cirkvi, pokračovať denne v modlitbe a v úpenlivej prosbe k Bohu, aby nevošli do pokušenia.

11 Áno, skrátka, prevracali cesty Pánove vo veľmi veľa prípadoch; takže, z tohto dôvodu, Alma a bratia jeho išli do krajiny kázať im slovo.

12 Teraz, keď prišli do krajiny, hľa, zistili k úžasu svojmu, že Zórámiti si postavili synagógy a že sa zhromažďujú v jeden deň v týždni, ktorý to deň nazývajú dňom Pánovým; a uctievajú spôsobom, aký Alma a bratia jeho nikdy nevideli;

13 Lebo mali postavené miesto uprostred synagógy svojej, miesto na státie, ktoré bolo vysoko nad hlavou; a jeho vrchol bol iba pre jednu osobu.

14 Takže, ktokoľvek chcel uctievať, musel ísť a postaviť sa na jeho vrchol, a pozdvihnúť ruky svoje k nebu, a volať silným hlasom, hovoriac:

15 Svätý, svätý Bože; my veríme, že si Boh, a veríme, že si svätý, a že si bol duchom, a že si duchom, a že budeš duchom naveky.

16 Svätý Bože, my veríme, že ty si nás oddelil od bratov našich; a neveríme v tradíciu bratov svojich, ktorá im bola daná detinskosťou ich otcov; ale veríme, že si nás vyvolil, aby sme boli tvojimi svätými deťmi; a tiež si nám oznámil, že nebude žiadneho Krista.

17 Ale ty si ten istý včera, dnes a naveky; a ty si nás vyvolil, aby sme boli spasení, zatiaľ čo všetci okolo nás sú vyvolení, aby boli hnevom tvojím uvrhnutí do pekla; za svätosť túto ti my, ó Bože, ďakujeme; a tiež ti ďakujeme, že si nás vyvolil, aby sme neboli zvedení pochabými tradíciami bratov svojich, ktoré ich zväzujú k viere v Krista, ktorá odvádza ich srdcia tak, že blúdia ďaleko od teba, Bože náš.

18 A znova ti ďakujeme, ó Bože, že sme vyvoleným a svätým ľudom. Amen.

19 Teraz, stalo sa, že potom, čo Alma a bratia jeho, a synovia jeho počuli modlitby tieto, boli užasnutí nad všetku mieru.

20 Lebo hľa, každý tam išiel a predniesol takú istú modlitbu.

21 Teraz, toto miesto sa volalo Rameumptom, čo v preklade je svätý stupienok.

22 Teraz, z tohto stupienka prednášali, každý človek, rovnakú modlitbu k Bohu, ďakujúc Bohu svojmu, že ním boli vyvolení a že ich nezviedol podľa tradície ich bratov, a že ich srdcia neboli ukradnuté, aby uverili v to, čo príde, o čom nič nevedia.

23 Teraz, potom, čo všetci ľudia predniesli vďaky týmto spôsobom, vrátili sa do svojich domovov a už nikdy nerozprávali o Bohu svojom až do tej doby, pokiaľ sa znova nezhromaždili pri svätom stupienku, aby predniesli vďaky svoje svojím spôsobom.

24 Teraz, keď to Alma videl, srdce jeho sa zarmútilo; lebo videl, že sú zlovoľným a zvráteným ľudom; áno, videl, že ich srdcia lipnú na zlate a na striebre, a na všelijakom vyberanom tovare.

25 Áno, a tiež videl, že ich srdcia sa povyšujú k veľkému vychvaľovaniu sa v pýche svojej.

26 A pozdvihol hlas svoj k nebu a zvolal, hovoriac: Ó, ako dlho, ó Pane, budeš trpieť, aby služobníci tvoji prebývali tu dole v tele, aby zreli tak obrovskú zlovoľnosť medzi deťmi človeka?

27 Hľa, ó Bože, volajú k tebe, a predsa ich srdcia sú zahltené ich pýchou. Hľa, ó Bože, volajú k tebe ústami svojimi, a pritom sú nadutí, dokonca k povýšenosti, pre márne veci sveta.

28 Hľa, ó Bože môj, drahocenný šat ich a ich prstienky, a ich náramky, a ich ozdoby zo zlata, a všetky ich drahocenné veci, ktorými sú ozdobení; a hľa, ich srdcia na nich lipnú, a predsa volajú k tebe a hovoria – Ďakujeme ti, ó Bože, lebo sme vyvoleným ľudom tvojím, zatiaľ čo ostatní zahynú.

29 Áno, a hovoria, že ty si im oznámil, že nebude žiadneho Krista.

30 Ó Pane Bože, ako dlho budeš trpieť, aby medzi ľudom týmto bola taká zlovoľnosť a neviera? Ó Pane, daj mi silu, aby som mohol zniesť slabosti moje. Lebo som slabý a taká zlovoľnosť medzi ľudom týmto spôsobuje bolesť duši mojej.

31 Ó Pane, srdce moje je veľmi zarmútené; uteš dušu moju v Kristovi. Ó Pane, daj, aby som mal silu, aby som s trpezlivosťou znášal strasti tieto, ktoré na mňa prídu pre neprávosť ľudu tohto.

32 Ó Pane, uteš dušu moju a daj mi úspech, a tiež spolupracovníkom mojim, ktorí sú so mnou – áno, Ammónovi a Áronovi, a Omnerovi, a tiež Amulekovi a Zezromovi, a tiež dvom synom mojim – áno, dokonca všetkých týchto uteš, ó Pane. Áno, uteš duše ich v Kristovi.

33 Daj, nech majú silu, aby mohli znášať strasti svoje, ktoré na nich prídu pre neprávosti ľudu tohto.

34 Ó Pane, daj, nech máme úspech pri ich opätovnom privádzaní k tebe v Kristovi.

35 Hľa, ó Pane, duše ich sú drahocenné a mnohí z nich sú bratmi našimi; takže, daj nám, ó Pane, moc a múdrosť, aby sme mohli priviesť týchto bratov svojich znova k tebe.

36 Teraz, stalo sa, že keď Alma povedal slová tieto, že položil ruky svoje na všetkých tých, ktorí boli s ním. A hľa, keď na nich položil ruky svoje, boli naplnení Duchom Svätým.

37 A potom, čo sa rozdelili, jeden od druhého, nemysleli sami na seba, čo budú jesť alebo čo budú piť, či čím sa zaodejú.

38 A Pán sa o nich postaral, aby nehladovali ani netrpeli smädom; áno, a tiež im dal silu, aby netrpeli žiadnym druhom strastí, iba tými, ktoré boli pohltené v radosti z Krista. Teraz, tak sa stalo podľa modlitby Almovej; a to preto, že sa modlil s vierou.