1 A stalo sa, že kráľ Lamoni dal služobníkom svojim predstúpiť a svedčiť o všetkých veciach, ktoré ohľadom veci tejto videli.

2 A keď všetci svedčili o tom, čo videli, a on sa dozvedel o vernosti Ammónovej pri ochrane stád jeho, a tiež o veľkej moci jeho v boji s tými, ktorí sa ho snažili zabiť, užasol nesmierne a povedal: Celkom isto je on viac ako človek. Hľa, nie je on oným Veľkým Duchom, ktorý zosiela na ľud tento také veľké tresty za ich vraždy?

3 A oni kráľovi odpovedali a povedali: Či je Veľkým Duchom, alebo človekom, nevieme; ale toľko vieme, že nemôže byť zabitý nepriateľmi kráľovými; ani nemôžu rozohnať stáda kráľove, keď je on s nami, vďaka jeho obratnosti a veľkej sile; takže, my vieme, že je kráľovým priateľom. A teraz, ó kráľu, my neveríme, že nejaký človek má takú veľkú moc, lebo vieme, že on nemôže byť zabitý.

4 A teraz, keď kráľ počul slová tieto, povedal im: Teraz ja viem, že je Veľkým Duchom; a on zostúpil v čas tento, aby zachoval životy vaše, aby som vás nezabil, ako som to urobil bratom vašim. Teraz, on je oný Veľký Duch, o ktorom hovorili otcovia naši.

5 Teraz, toto bola tradícia Lamoniho, ktorú získal od otca svojho, že je Veľký Duch. Ale napriek tomu, že verili vo Veľkého Ducha, mysleli si, že čokoľvek, čo oni činia, je správne; a predsa, Lamoni sa začal nesmierne strachovať, s obavou, že činil zlo, keď zabíjal služobníkov svojich;

6 Lebo zabil mnohých z nich, pretože ich bratia rozháňali ich stáda pri mieste vody; a tak, pretože ich stáda boli rozohnané, boli zabití.

7 Teraz, zvykom týchto Lámánitov bolo stáť pri vodách Sebusu, aby rozháňali stáda ľudí, aby si tak zahnali mnohé zvieratá, ktoré boli rozohnané, do vlastnej krajiny svojej, to bolo zvykom medzi nimi, plieniť.

8 A stalo sa, že kráľ Lamoni sa vypytoval služobníkov svojich, hovoriac: Kde je muž tento, ktorý má takú veľkú moc?

9 A oni mu povedali: Hľa, kŕmi kone tvoje. Teraz, kráľ prikázal služobníkom svojim pred dobou napájania ich stád, aby pripravili kone jeho a vozy a sprevádzali ho do krajiny Nefi; lebo otec Lamoniho, ktorý bol kráľom nad celou krajinou, vyhlásil v krajine Nefi veľkú hostinu.

10 Teraz, keď kráľ Lamoni počul, že Ammón pripravuje kone jeho a vozy jeho, bol ešte viac užasnutý nad vernosťou Ammónovou, hovoriac: Celkom isto medzi všetkými služobníkmi mojimi nebolo služobníka, ktorý by bol tak verný ako muž tento; lebo on dokonca pamätá na všetky príkazy moje, aby ich vykonal.

11 Teraz s istotou viem, že je Veľkým Duchom, a prial by som si, aby ku mne prišiel, ale neodvažujem sa.

12 A stalo sa, že keď Ammón pripravil kone a vozy pre kráľa a pre služobníkov jeho, išiel ku kráľovi a uvidel, že tvár kráľova sa zmenila; takže sa chystal odísť z prítomnosti jeho.

13 A jeden zo služobníkov kráľových mu povedal: Rabbana, čo v preklade je mocný či veľký kráľ, pretože považovali kráľov svojich za mocných; a tak mu povedal: Rabbana, kráľ si praje, aby si zostal.

14 Takže Ammón sa otočil ku kráľovi a povedal mu: Čo chceš, aby som pre teba učinil, ó kráľu? A kráľ mu neodpovedal po dobu jednej hodiny podľa ich času, lebo nevedel, čo mu má povedať.

15 A stalo sa, že mu Ammón znova povedal: Čo si praješ odo mňa? Ale kráľ mu neodpovedal.

16 A stalo sa, že Ammón, súc naplnený Duchom Božím, takže vycítil myšlienky kráľove. A povedal mu: Je to preto, že si počul, že som bránil služobníkov tvojich a stáda tvoje, a zabil som sedem ich bratov prakom a mečom, a odťal som paže ďalších, aby som ubránil stáda tvoje, a služobníkov tvojich; hľa, je toto príčinou úžasu tvojho?

17 Hovorím ti, čím to je, že úžas tvoj je tak veľký? Hľa, ja som človek a som služobníkom tvojím; takže, čokoľvek si praješ, čo je správne, to učiním.

18 Teraz, keď kráľ počul slová tieto, znova žasol, lebo zrel, že Ammón vie rozoznať myšlienky jeho; ale napriek tomu kráľ Lamoni otvoril ústa svoje a povedal mu: Kto si ty? Si oný Veľký Duch, ktorý pozná všetky veci?

19 Ammón odpovedal a povedal mu: Nie som.

20 A kráľ povedal: Ako poznáš myšlienky srdca môjho? Môžeš smelo hovoriť a povedať mi o veciach týchto; a tiež mi môžeš povedať, akou mocou si zabil bratov mojich, ktorí rozháňali stáda moje, a odtínal im paže –

21 A teraz, ak mi povieš o veciach týchto, čokoľvek si budeš priať, ja ti dám; a keby to bolo potrebné, strážil by som ťa vojskami svojimi; ale ja viem, že ty si mocnejší než oni všetci; a predsa, čokoľvek si odo mňa budeš priať, to ti dám.

22 Teraz Ammón, súc múdry, avšak nie zákerný, povedal Lamonimu: Budeš počúvať slová moje, ak ti poviem, akou mocou činím veci tieto? A to je to, čo si od teba prajem.

23 A kráľ mu odpovedal a povedal: Áno, uverím všetkým slovám tvojim. A tak bol chytený obratnosťou.

24 A Ammón k nemu začal smelo hovoriť a povedal mu: Veríš, že je Boh?

25 A on odpovedal a povedal mu: Neviem, čo to znamená.

26 A potom Ammón povedal: Veríš, že je Veľký Duch?

27 A on povedal: Áno.

28 A Ammón povedal: On je Bohom. A Ammón mu znova povedal: Veríš, že oný Veľký Duch, ktorý je Boh, stvoril všetky veci, ktoré sú na nebi a na zemi?

29 A on povedal: Áno, verím, že stvoril všetky veci, ktoré sú na zemi; ale nebesia nepoznám.

30 A Ammón mu povedal: Nebesia sú miestom, kde prebýva Boh a všetci jeho svätí anjeli.

31 A kráľ Lamoni povedal: Je to nad zemou?

32 A Ammón povedal: Áno, a on pozerá dole na všetky deti ľudské; a pozná všetky myšlienky a zámery srdca; lebo rukou jeho boli všetci od počiatku stvorení.

33 A kráľ Lamoni povedal: Verím všetkým veciam týmto, ktoré si hovoril. Si poslaný od Boha?

34 Ammón mu povedal: Ja som človek; a človek bol na počiatku stvorený podľa obrazu Božieho a ja som povolaný Svätým Duchom jeho, aby som veci tieto učil ľud tento, aby mohli byť privedení k poznaniu toho, čo je spravodlivé a pravdivé;

35 A časť oného Ducha prebýva vo mne, čo mi dáva poznanie, a tiež moc podľa mojej viery a prianí, ktoré sú v Bohu.

36 Teraz, keď Ammón povedal slová tieto, začal od stvorenia sveta, a tiež od stvorenia Adama, a povedal mu všetko o páde človeka, a rozprával mu o záznamoch a svätých písmach ľudu, ktoré boli oznamované prorokmi, dokonca do doby, kedy otec ich, Lechí, opustil Jeruzalem, a vykladal mu ich.

37 A tiež im rozprával (teda kráľovi a služobníkom jeho) o všetkom putovaní ich otcov pustatinou, a o všetkom ich utrpení hladom a smädom, a o ich útrapách, a tak ďalej.

38 A tiež im rozprával o vzburách Lámána a Lémúela, a synov Izmaelových, áno, o všetkých ich vzburách im porozprával; a vysvetľoval im všetky záznamy a písma od doby, kedy Lechí opustil Jeruzalem, až do tejto terajšej doby.

39 Ale to nie je všetko; lebo on im vysvetlil plán vykúpenia, ktorý bol pripravený od založenia sveta; a tiež im oznámil príchod Krista, a všetky diela Pána im oznámil.

40 A stalo sa, že potom, čo povedal všetky veci tieto a vysvetlil ich kráľovi, že kráľ uveril všetkým slovám jeho.

41 A začal volať k Pánovi, hovoriac: Ó Pane, buď milosrdný; podľa hojného milosrdenstva svojho, ktoré si mal s ľudom Nefiho, maj aj so mnou a s ľudom mojím.

42 A teraz, keď toto povedal, padol k zemi, ako keby bol mŕtvy.

43 A stalo sa, že služobníci jeho ho vzali a doniesli ho manželke jeho, a položili ho na lôžko; a on ležal, ako keby bol mŕtvy, po dobu dvoch dní a dvoch nocí; a manželka jeho a synovia jeho, a dcéry jeho nad ním žialili podľa spôsobu Lámánitov a veľmi lamentovali nad stratou jeho.