Svätosť a plán šťastia
Väčšie šťastie vyplýva z väčšej osobnej svätosti.
Moji drahí bratia a sestry, modlím sa o schopnosť pomôcť vám vo vašom osobnom hľadaní šťastia. Niektorí sa možno už cítite dostatočne šťastní, ale nikto by určite neodmietol ponuku byť ešte šťastnejším. Každý by dychtivo prijal zaručenú ponuku na získanie trvalého šťastia.
A práve to Nebeský Otec, Jeho Milovaný Syn Ježiš Kristus a Duch Svätý ponúkajú každému duchovnému dieťaťu Nebeského Otca, ktoré teraz na tomto svete žije, bude žiť alebo ktoré kedy žilo. Tejto ponuke sa niekedy hovorí plán šťastia. Nazval ju tak prorok Alma, keď učil svojho syna, ktorý uviazol v biede hriechu. Alma vedel, že pre jeho syna – ani pre žiadne dieťa Nebeského Otca – zlovoľnosť nemôže byť nikdy šťastím.1
Učil svojho syna, že jedinou cestou k získaniu šťastia je rast vo svätosti. Jasne vysvetlil, že väčšia svätosť sa dá dosiahnuť tým, že nás očistí a zdokonalí uzmierenie Ježiša Krista.2 Jedine vierou v Ježiša Krista, pokračujúcim pokáním a dodržiavaním zmlúv sme schopní činiť si nárok na trvalé šťastie, ktoré si všetci prajeme zažiť a udržať.
Modlím sa dnes o to, aby som vám mohol pomôcť porozumieť tomu, že väčšie šťastie vyplýva z väčšej osobnej svätosti, aby ste tak mohli na základe tohto presvedčenia konať. Potom sa podelím o to, čo sám za seba viem, že môžeme robiť, aby sme sa stali spôsobilými pre dar stať sa ešte svätejšími.
Písma nás učia, že okrem iného môžeme byť posvätení, alebo sa môžeme stať svätejšími, keď uplatňujeme vieru v Krista3, prejavujeme svoju poslušnosť4, činíme pokánie5, prinášame obeť Bohu6, prijímame posvätné obrady a dodržiavame svoje zmluvy s Bohom.7 Aby sme boli spôsobilí získať dar svätosti, vyžaduje si to pokoru8, miernosť9 a trpezlivosť10.
Jeden zo zážitkov, kedy som si prial viac svätosti, sa mi stal v chráme v Salt Lake. Bol som v chráme prvýkrát potom, čo mi povedali len veľmi málo ohľadom toho, čo očakávať. Na budove som videl slová: „Svätosť Pánovi“ a „Dom Pána“. Veľmi som sa tešil. Ale premýšľal som, či som pripravený tam vstúpiť.
Mama a otec išli predo mnou, ako sme vstupovali do chrámu. Boli sme požiadaní, aby sme ukázali svoje odporučenie potvrdzujúce našu spôsobilosť.
Moji rodičia poznali muža pri pulte, kde sa overuje platnosť odporučenia. A tak sa tam chvíľočku zdržali, aby prehodili pár slov. Ja som išiel ďalej sám do veľkej miestnosti, kde bolo všetko žiarivo biele. Pozrel som sa hore na strop, ktorý bol tak vysoko, že som mal dojem, že sa pozerám na oblohu. V tej chvíli mi napadla jasná myšlienka, že som tam už niekedy bol.
Ale potom, počul som veľmi jemný hlas – nebol to ten môj. Tie jemne vyslovené slová boli tieto: „Tu si ešte nikdy predtým nebol. Spomínaš si na okamih predtým, ako si sa narodil. Bol si na posvätnom mieste, ako je toto. Cítil si, že Spasiteľ sa práve chystá prísť na miesto, kde si stál. A cítil si šťastie, pretože si sa tešil, že Ho uvidíš.“
Tento zážitok v chráme v Salt Lake trval len chvíľu. Ale spomienka naň mi stále prináša pokoj, radosť a pocit šťastia.
Toho dňa som dostal ponaučenie. Bol to Duch Svätý, ktorý hovorí tichým, jemným hlasom. Môžem Ho počuť vtedy, keď mám v srdci duchovný pokoj. Prináša mi pocit šťastia a uistenia, že sa stávam svätejším. A to mi vždy prináša pocit šťastia, ktorý som cítil v tých prvých okamihoch v chráme Božom.
Zázrak šťastia vyplývajúceho z prehlbujúcej sa svätosti ste si všimli vo svojom živote aj v životoch druhých, keď ste sa stávali podobnejšími Spasiteľovi. V posledných týždňoch som bol prítomný pri lôžkach ľudí, ktorí dokázali čeliť smrti s úplnou vierou v Spasiteľa a s radosťou v tvári.
Jedným z nich bol aj jeden muž obklopený svojou rodinou. Keď sme s mojím synom vstúpili do izby, potichu sa rozprával so svojou manželkou. Poznal som ich už veľa rokov. Bol som svedkom toho, ako uzmierenie Ježiša Krista pôsobí v ich životoch a v životoch členov ich rodiny.
Spoločne sa rozhodli ukončiť snahu lekárov predlžovať mu život. Keď s nami hovoril, pôsobil pokojným dojmom. S úsmevom na tvári vyjadril vďaku za evanjelium a za jeho očisťujúci vplyv na neho a na jeho rodinu, ktorú mal tak rád. Hovoril o radostných rokoch služby v chráme. Na jeho žiadosť mu môj syn pomazal hlavu posväteným olejom. Ja som pomazanie spečatil. Pritom som mal jasný pocit, že mu mám povedať, že čoskoro uvidí svojho Spasiteľa tvárou v tvár.
Sľúbil som mu, že bude cítiť šťastie, lásku a Spasiteľov súhlas. Keď sme odchádzali, srdečne sa usmieval. Posledné slová, ktoré mi povedal, boli: „Povedz Kathy, že ju mám rád.“ Moja manželka Kathleen počas mnohých rokov povzbudzovala celé generácie jeho rodiny, aby prijali Spasiteľovu výzvu prísť k Nemu, uzatvoriť a dodržiavať posvätné zmluvy a tým získať nárok na šťastie, čo je výsledkom väčšej svätosti.
Zomrel o niekoľko hodín neskôr. Niekoľko týždňov po jeho smrti priniesla jeho vdova mojej manželke a mne darček. Počas nášho rozhovoru sa usmievala. Milým hlasom povedala: „Čakala som, že budem smutná a budem sa cítiť opustená. Ale cítim sa taká šťastná! Je to podľa vás v poriadku?“
Vediac, ako veľmi milovala svojho manžela a ako obaja prišli k poznaniu Pána, milovali Ho a slúžili Mu, som jej povedal, že jej pocity šťastia sú zasľúbeným darom, pretože vďaka svojej vernej službe bola učinená svätejšou. Vďaka svojej svätosti mala na toto šťastie nárok.
Niektorí z vás, ktorí dnes počúvajú, sa môžu pýtať: Prečo necítim pokoj a šťastie sľúbené tým, ktorí sú verní? Bol som verný aj napriek veľkému protivenstvu, ale šťastie necítim.“
Dokonca aj prorok Joseph Smith čelil tejto skúške. Keď bol väznený v žalári v Liberty v Missouri, modlil sa za úľavu. Bol verný Pánovi. Vyrástol v svätosti. A napriek tomu mal pocit, že mu bol pocit šťastia odopretý.
Pán ho učil o trpezlivosti, ktorú počas svojich skúšok v smrteľnosti budeme občas potrebovať my všetci a možno aj na dlhé obdobia. Tu je Pánovo posolstvo Jeho vernému trpiacemu prorokovi:
„A ak by si bol uvrhnutý do jamy alebo do rúk vrahov a bol by nad tebou vynesený rozsudok smrti; ak budeš uvrhnutý do hlbiny; ak sa vzdúvajúce sa vlny sprisahajú proti tebe; ak sa prudké vetry stanú nepriateľom tvojím; ak nebesia zhromaždia temnotu a všetky prvky sa spolčia, aby zatarasili cestu; a nad to všetko, ak by samotný pažerák pekla roztvoril dokorán papuľu svoju proti tebe, vedz, syn môj, že všetky tieto veci ti dajú skúsenosti a budú pre dobro tvoje.
Syn Muža zostúpil pod toto všetko. Si ty väčší než on?
Takže, drž sa cesty svojej a kňazstvo zostane s tebou; lebo ich medze sú stanovené, ktoré nemôžu prekročiť. Dni tvoje sú známe a rokov tvojich nebude napočítaných menej; takže, neboj sa toho, čo človek môže učiniť, lebo Boh bude s tebou na veky vekov.“11
Rovnaké ponaučenie dal Pán Jóbovi, ktorý zaplatil veľkú cenu za to, aby umožnil uzmiereniu učiniť ho svätejším. Na základe úvodných slov o Jóbovi vieme, že bol svätým mužom: „V krajine Úc žil muž menom Jób; bol to muž bezúhonný, úprimný, bohabojný a stránil sa zlého.“12
Potom Jób prišiel o svoje bohatstvo, rodinu a dokonca aj o zdravie. Možno si spomínate, ako pochyboval, či ho väčšia svätosť získaná ako dôsledok väčšieho protivenstva urobí spôsobilým, aby dosiahol väčšie šťastie. Jóbovi sa zdalo, že svätosť mu priniesla nešťastie.
Napriek tomu mu Pán dal rovnakú napravujúcu/opravnú? lekciu, ktorú dal Josephovi Smithovi. Umožnil Jóbovi, aby sa pozrel na svoju srdcervúcu situáciu duchovnými očami. Povedal:
„Opáš si bedrá ako statný muž; budem sa ťa pýtať, a ty ma pouč!
Kde si bol, keď som kládol základy zeme? Povedz niečo rozumné, ak vieš!
Ty iste vieš, kto jej určil rozmery a kto roztiahol nad ňou merací pás!
Na aký základ boli spustené jej piliere a kto položil jej uholný kameň
vtedy, keď ranné hviezdy zvučne plesali a jasali všetci nebešťania?“13
Potom, čo Jób činil pokánie z toho, že Boha nazval nespravodlivým, bolo mu dovolené dívať sa na svoje skúšky vznešenejším a svätejším spôsobom. Činil pokánie.
„Vtedy Jób odvetil Hospodinovi:
Uznávam, že Ty všetko môžeš, a nijaký Tvoj zámer nemožno prekaziť.
Kto to bez vedomosti zastiera radu? Hovoril som o tom, čomu som nerozumel, o veciach, ktoré mi boli príliš divné a neznáme.
Vypočuj ma, prosím! Budem hovoriť, budem sa pýtať, a Ty ma pouč!
Len z chýru som počul o Tebe; ale teraz Ťa moje oko videlo.
Preto odvolávam a kajám sa v prachu a popole.“14
Potom, čo Jób činil pokánie a tak sa stal svätejším, Pán mu požehnal nad mieru toho, o čo prišiel. No asi tým najväčším požehnaním pre Jóba bolo to, že skrze protivenstvo a pokánie vyrástol v svätosti. Mal nárok na dosiahnutie väčšieho šťastia v dňoch, ktoré mu ešte v živote ostávali.
Väčšiu svätosť nezískame jednoducho len tým, že o ňu požiadame. Príde, keď budeme robiť to, čo je potrebné, aby nás mohol Boh zmeniť.
Prezident Russell M. Nelson poskytol podľa mňa najlepšiu radu ohľadom toho, ako kráčať po ceste zmluvy k väčšej svätosti. Poukázal na túto cestu, keď náš žiadal:
„Zažite posilňujúcu moc každodenného pokánia – moc toho, keď každý deň konáte o trochu lepšie a ste o niečo lepšími.
Keď sa rozhodneme činiť pokánie, rozhodneme sa zmeniť! Umožňujeme Spasiteľovi, aby nás premenil na najlepšiu verziu samých seba. Rozhodujeme sa duchovne rásť a prijímať radosť – radosť z vykúpenia v Ňom. Keď sa rozhodujeme činiť pokánie, rozhodujeme sa stať viac takými ako Ježiš Kristus!“
Prezident Nelson potom pokračoval a dal nám v našom úsilí stať sa svätejšími toto povzbudenie: „Pán v tomto bode nášho večného postupu od nás neočakáva dokonalosť. … Avšak očakáva od nás, že sa staneme čoraz čistejšími. Každodenné pokánie je cestou k čistote.“15
Prezident Dallin H. Oaks mi svojím príhovorom na jednej z predchádzajúcich konferencií tiež pomohol jasnejšie pochopiť, ako rastieme vo svätosti a ako môžeme vedieť, či k nej smerujeme. Povedal: „Ako dosiahnuť duchovnosť? Ako dosiahneme oného stupňa svätosti, kedy môžeme mať stále spoločenstvo Ducha Svätého? Ako dosiahneme to, že sa pozeráme na veci tohto sveta a hodnotíme ich z hľadiska večnosti?“16
Odpoveď prezidenta Oaksa začína väčšou vierou v Ježiša Krista ako nášho milujúceho Spasiteľa. To nás vedie k tomu, aby sme každý jeden deň usilovali o odpustenie a pamätali na Neho denno denným dodržiavaním Jeho prikázaní. Táto väčšia viera v Ježiša Krista prichádza vtedy, keď každý deň hodujeme na Jeho slove.
Pieseň „Viac svätosti daj mi“ (More Holiness Give Me) navrhuje spôsob, ako sa modliť o pomoc, aby sme sa stali svätejšími. Autor múdro uvádza, že svätosť, o ktorú sa snažíme, je dar od milujúceho Boha, ktorý je nám udelený po určitej dobe, po všetkom, čo môžeme urobiť. Iste si pamätáte poslednú slohu:
Viac čistoty daj mi,
viac sily zvíťaziť,
viac slobody od pozemskosti,
viac túžby po domove.
Viac hodný kráľovstva,
viac užitočným by som bol,
viac požehnaný a svätý –
viac, Spasiteľ, ako ty.17
Nech už je naša osobná situácia akákoľvek, nech už sme na ceste zmluvy vedúcej domov kdekoľvek, kiež sú naše modlitby o väčšiu svätosť zodpovedané. Viem, že keď bude naša prosba splnená, naše šťastie sa prehĺbi. Môže to prichádzať pomaly, ale príde to. Mám toto uistenie od milujúceho Nebeského Otca a Jeho milovaného Syna Ježiša Krista.
Svedčím o tom, že Joseph Smith bol prorok Boží a že prezident Russell M. Nelson je naším žijúcim prorokom v dnešnej dobe. Boh Otec žije a miluje nás. Praje si, aby sme sa vrátili k Nemu domov ako rodiny. Náš milujúci Spasiteľ nás pozýva, aby sme Ho pri svojej ceste na toto miesto nasledovali. Oni pripravili cestu. V posvätnom mene Ježiša Krista, amen.